Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 111/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júna 2002

predbežne prerokoval sťažnosť H. C., bytom P., M. S., bytom J., M. G., bytom V. Š.,

M. M., bytom V. Š., H. S., bytom P., a Ľ. P., bytom P., vo veci porušenia ich základných

práv podľa až 50 postupom Okresného súdu Prešov

v konaní vedenom pod sp. zn. , Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod

sp. zn. , Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

VI Pz 1077/00, ako aj postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť H. C., M. S., M. G., M. M., H. S. a Ľ. P. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. júna 2002

doručené podanie H. C., bytom P., M. S., bytom J., M. G., bytom V. Š., M. M., bytom V. Š.,

H. S., bytom P., a Ľ. P., bytom P. (ďalej len „sťažovatelia“), označené ako „Návrh na

konanie na ochranu ústavného práva a slobody občana“ s prílohami. Z jeho obsahu

vyplynulo, že sťažovatelia sa (spolu s A. S.) v konaní pred „Okresným súdom v Prešove

(OS) č. 14 C 89-93 domáhali vydania nehnuteľnosti – lesa Maglovec – v k. ú. Vyšná

Šebastová z titulu reštitúcie podľa V konaní boli zastupovaní

spoločným zástupcom.

V priebehu konania spoločný zástupca bez súhlasu a účasti navrhovateľov

a v protiklade s ich záujmom podal ďalší žalobný návrh tak, že vydanie nehnuteľnosti

požadoval len v mene odporcu v 1. rade, a to v celosti, aj na podiely navrhovateľov.

Rozhodujúci OS alternatívny žalobný návrh spoločného zástupcu akceptoval bez

toho, aby preveril, či zástupca bol navrhovateľmi k nemu splnomocnený alebo inak

oprávnený a v ďalšom konaní už navrhovateľov na pojednávania ani neprizýval, rozhodol

podľa tohoto ďalšieho návrhu, pričom navrhovateľov, ktorí boli naďalej účastníkmi

konania neprizval ani na vyhlásenie rozsudku ani im tento rozsudok nedoručil.

Navrhovatelia sa o existencii rozsudku vo veci dozvedeli mimosúdnou cestou až

v roku 1999 a majúc zato, že jeho nedoručením im neuplynula lehota na odvolanie, toto

podali. Krajský súd v Prešove uznesením z 20. 12. 1999 ich odvolanie zamietol

z dôvodu, že bolo podané oneskorene a konštatoval, že rozsudok OS im bol riadne

doručený.

Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia dovolanie na Najvyšší súd SR potom, čo

im bolo priamo doručené. NS SR uznesením z 25. 10. 2000 dovolanie

odmietol s odôvodnením, že bolo tiež podané oneskorene.

S rovnakým odôvodnením bol odložený podnet navrhovateľov na podanie

mimoriadneho dovolania Generálnou prokuratúrou SR (spis GP -14 z 19. 2.

2001).

Týmto postupom súdov a GP boli porušené ústavné práva navrhovateľov, uvedené

v článkach 46 až 50 SR.“

Sťažovatelia požiadali, aby ústavný súd „z uvedených dôvodov, po preskúmaní

spisových súdnych materiálov... vyslovil, že boli porušené práva navrhovateľov,

garantované až 50 SR“.

Sťažovatelia takisto napadli ďalšie konanie pred Okresným súdom Prešov (ďalej len

„okresný súd“) o ich návrhu na určenie vlastníckeho práva (sp. zn. ), o ktorom

okresný súd rozhodol 23. augusta 1999 tak, že ich žalobu zamietol, a Krajský súd v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) svojím rozsudkom z 23. júla 2001 (sp. zn. ) toto jeho

rozhodnutie potvrdil. Ohľadom tohto konania sťažovatelia spresnili, že požadujú

vyslovenie, resp. určenie neplatnosti označených kúpnych zmlúv, v dôsledku čoho

požiadali, aby ústavný súd zrušil „rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

135“ a uložil mu, „aby vo veci ďalej konal a znova rozhodol aj ohľadne platnosti právneho

úkonu uzavretého medzi našou starou matkou a A. S.“.

II.

Ústavný súd návrh sťažovateľov predbežne prerokoval a kvalifikoval ho ako

sťažnosť podľa (ďalej len „“), ktorou

fyzické osoby namietali porušenie svojich základných práv a slobôd podľa čl. 46 až 50

v súdnych konaniach (sp. zn. a ) a žiadali, aby ústavný súd

vyslovil, že v prvom z nich došlo k porušeniu ich základných práv a slobôd a pokiaľ ide

o druhé, aby tiež zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. a uložil mu, aby vo

veci určenia vlastníckeho práva znova rozhodol.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými

fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky

konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49 až 56 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo osobitnej podmienky je dôvodom

na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto predbežne

prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

, a to v závislosti od označených orgánov, ktoré mali

porušiť základné právo sťažovateľa podľa .

1. Pokiaľ ide o sťažnosť sťažovateľov v časti namietajúcej porušenie ich základných

práv podľa až 50 postupom súdnych orgánov, ako aj postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v označených konaniach, z príloh pripojených k sťažnosti

ústavný súd zistil, že k ich údajnému porušeniu malo dochádzať v období rokov 1993 až

2001, t. j. pred 1. januárom 2002. Keďže podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu „novú“

ústavnú sťažnosť podľa nemožno považovať za „prostriedok ochrany

ľudských práv a základných slobôd nahrádzajúci individuálne konanie o ochrane ľudských

práv dostupné sťažovateľovi pred ústavným súdom do 31. decembra 2001“ (,

, , ), bolo potrebné sťažnosť sťažovateľov v tejto časti

odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína,

že identickým podaním sťažovateľa M. S. sa ústavný súd zaoberal už v roku 2000

() a v rámci jeho vybavenia ho tiež informoval o podmienkach konania

ústavného súdu a o namietanom porušení základných práv označeným postupom súdov.

2. Pokiaľ ide o konanie sp. zn. , keďže toto sa začalo v decembri 1998

a skončilo v júli 2001 (rozsudok krajského súdu sp. zn. z 23. júla 2001), t. j.

takisto pred 1. januárom 2002, bolo treba aj túto časť sťažnosti sťažovateľov (a z dôvodov

uvedených vyššie) odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2002