Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 197/2014
PDF · 189.35 KB
No categories available
II. ÚS 197/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a zo sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom
doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 5990/2013 až sp. zn. Rvp 5999/2013,
sp. zn. Rvp 6016/2013 až sp. zn. Rvp 6019/2013, sp. zn. Rvp 6035/2013 až sp. zn.
Rvp 6046/2013, sp. zn. Rvp 6110/2013 až sp. zn. Rvp 6114/2013, sp. zn. Rvp 6151/2013 až
sp. zn. Rvp 6152/2013, sp. zn. Rvp 6299/2013 až sp. zn. Rvp 6306/2013 a sp. zn.
Rvp 6349/2013 až sp. zn. Rvp 6350/2013 vo veci namietaného porušenia základných práv
zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 NcC 90/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn.
41 NcC 117/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 159/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn.
41 NcC 185/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 194/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn.
41 NcC 199/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 204/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn.
41 NcC 206/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 232/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn.
41 NcC 235/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 38/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn.
41 NcC 41/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 168/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 176/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 188/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 189/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 134/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 140/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 147/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 152/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 156/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 208/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 211/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 521/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 527/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 562/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 586/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 596/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 194/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 195/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 196/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 199/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 201/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 118/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 121/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 580/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 583/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 584/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 585/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 587/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 588/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 590/2012 z 11. októbra 2012 a sp. zn. 43 NcC 593/2012 z 11. októbra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 5990/2013 až sp. zn. Rvp 5999/2013, sp. zn. Rvp 6016/2013 až sp. zn. Rvp 6019/2013,
sp. zn. Rvp 6035/2013 až sp. zn. Rvp 6046/2013, sp. zn. Rvp 6110/2013 až sp. zn.
Rvp 6114/2013, sp. zn. Rvp 6151/2013 až sp. zn. Rvp 6152/2013, sp. zn. Rvp 6299/2013 až
sp. zn. Rvp 6306/2013 a sp. zn. Rvp 6349/2013 až sp. zn. Rvp 6350/2013 s p á j a na
spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 5990/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. januára 2013
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava
(ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 5990/2013 až sp. zn. Rvp 5999/2013,
sp. zn. Rvp 6016/2013 až sp. zn. Rvp 6019/2013, sp. zn. Rvp 6035/2013 až sp. zn.
Rvp 6046/2013, sp. zn. Rvp 6110/2013 až sp. zn. Rvp 6114/2013, sp. zn. Rvp 6151/2013 až
sp. zn. Rvp 6152/2013, sp. zn. Rvp 6299/2013 až sp. zn. Rvp 6306/2013 a sp. zn.
Rvp 6349/2013 až sp. zn. Rvp 6350/2013 vo veci namietaného porušenia jej základných
práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici
(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 41 NcC 90/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn.
41 NcC 117/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 159/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn.
41 NcC 185/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 194/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn.
41 NcC 199/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 204/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn.
41 NcC 206/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 232/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn.
41 NcC 235/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 41 NcC 38/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn.
41 NcC 41/2012 z 10. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 168/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 176/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 188/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 189/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 134/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 140/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 147/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 152/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 156/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 208/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 211/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 521/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 527/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 562/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 586/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 596/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 194/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 195/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 196/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 199/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 201/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 118/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 121/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 580/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 583/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 584/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 585/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 587/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 43 NcC 588/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn.
43 NcC 590/2012 z 11. októbra 2012 a sp. zn. 43 NcC 593/2012 z 11. októbra 2012
(týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota – ďalej len
„okresný súd“) a im predchádzajúcim postupom.
Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho
stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré
sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už rozhodol. Čo sa týka obsahu sťažností
a sťažovateľkinej argumentácie, ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej
veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn.
I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn.
II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013, sp. zn.
IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.
Sťažovateľka doplnila svoje sťažnosti podaniami doručenými ústavnému súdu
26. februára 2013. V týchto podaniach reagovala na uznesenie ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté
z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto
súvislosti sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod
sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých preskúmaval
rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa
sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka
taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.
Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade
vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné
konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto
sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je
uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
III.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 5990/2013
až sp. zn. Rvp 5999/2013, sp. zn. Rvp 6016/2013 až sp. zn. Rvp 6019/2013, sp. zn.
Rvp 6035/2013 až sp. zn. Rvp 6046/2013, sp. zn. Rvp 6110/2013 až sp. zn. Rvp 6114/2013,
sp. zn. Rvp 6151/2013 až sp. zn. Rvp 6152/2013, sp. zn. Rvp 6299/2013 až sp. zn.
Rvp 6306/2013 a sp. zn. Rvp 6349/2013 až sp. zn. Rvp 6350/2013 týkajúcich sa v záhlaví
tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel
k záveru, že v týchto konaniach pred ústavným súdom sťažovateľka namieta porušenie
svojich práv v príčinnej súvislosti s uzneseniami krajského súdu, ktoré v skutočnosti
krajským súdom nikdy vydané neboli.
Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd uznesením sp. zn. 41 NcC 3/2012
z 10. októbra 2012, o ktorom ústavný súd na základe sťažovateľkinej sťažnosti samostatne
rozhodol uznesením sp. zn. II. ÚS 553/2013 z 30. októbra 2013, spojil vo svojom prvom
výroku na spoločné konanie konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod
sp. zn. 41 NcC 90/2012, sp. zn. 41 NcC 117/2012, sp. zn. 41 NcC 159/2012, sp. zn.
41 NcC 185/2012, sp. zn. 41 NcC 194/2012, sp. zn. 41 NcC 199/2012, sp. zn.
41 NcC 204/2012, sp. zn. 41 NcC 206/2012, sp. zn. 41 NcC 232/2012 a sp. zn.
41 NcC 235/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke
zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.
Krajský súd ďalej uznesením sp. zn. 41 NcC 5/2012 z 10. októbra 2012, o ktorom
ústavný súd na základe sťažovateľkinej sťažnosti samostatne rozhodol uznesením sp. zn.
II. ÚS 553/2013 z 30. októbra 2013, spojil vo svojom prvom výroku na spoločné konanie
konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. 41 NcC 38/2012 a sp. zn.
41 NcC 41/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke
zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.
Obdobne krajský súd uznesením sp. zn. 43 NcC 12/2012 z 11. októbra 2012,
o ktorom ústavný súd na základe sťažovateľkinej sťažnosti samostatne rozhodol uznesením
sp. zn. II. ÚS 553/2013 z 30. októbra 2013, spojil vo svojom prvom výroku na spoločné
konanie konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. 43 NcC 168/2012,
sp. zn. 43 NcC 176/2012, sp. zn. 43 NcC 188/2012, sp. zn. 43 NcC 189/2012, sp. zn.
43 NcC 134/2012, sp. zn. 43 NcC 140/2012, sp. zn. 43 NcC 147/2012, sp. zn.
43 NcC 152/2012, sp. zn. 43 NcC 156/2012, sp. zn. 43 NcC 208/2012, sp. zn.
43 NcC 211/2012, sp. zn. 43 NcC 521/2012, sp. zn. 43 NcC 527/2012, sp. zn.
43 NcC 562/2012, sp. zn. 43 NcC 586/2012, sp. zn. 43 NcC 596/2012, sp. zn.
43 NcC 194/2012, sp. zn. 43 NcC 195/2012, sp. zn. 43 NcC 196/2012, sp. zn.
43 NcC 199/2012, sp. zn. 43 NcC 201/2012, sp. zn. 43 NcC 118/2012 a sp. zn.
43 NcC 121/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke
zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.
Nakoniec krajský súd uznesením sp. zn. 43 NcC 541/2012 z 11. októbra 2012,
o ktorom ústavný súd na základe sťažovateľkinej sťažnosti samostatne rozhodol uznesením
sp. zn. II. ÚS 553/2013 z 30. októbra 2013, spojil vo svojom prvom výroku na spoločné
konanie konania o námietkach zaujatosti pôvodne ním vedené pod sp. zn. 43 NcC 580/2012,
sp. zn. 43 NcC 583/2012, sp. zn. 43 NcC 584/2012, sp. zn. 43 NcC 585/2012, sp. zn.
43 NcC 587/2012, sp. zn. 43 NcC 588/2012, sp. zn. 43 NcC 590/2012 a sp. zn.
43 NcC 593/2012, pričom ďalšími výrokmi tohto uznesenia krajský súd rozhodol o otázke
zaujatosti sudcov okresného súdu v týchto veciach.
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v príčinnej
súvislosti s uzneseniami krajského súdu, ktoré neexistujú, resp. ktoré krajský súd nikdy
nevydal, nemožno túto príčinnú súvislosť konštatovať, preto ústavný súd mohol označené
sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku materiálneho
chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažností
k ich preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za následok
ich odmietnutie v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami
krajského súdu. Ústavný súd dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky
v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách
predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých
atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach zaujatosti
vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi,
v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
V tejto veci ústavný súd nadväzuje na svoje predchádzajúce právne názory
obsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodol o skutkovo rovnakých veciach
sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospel
k rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomoci
ústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže
v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhať
ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu,
prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.
Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa na
určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy
rovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich
rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013
z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013
z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn.
IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp.
podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto
a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto
v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2014