Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 4/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti K. J., zastúpenej obchodnou spoločnosťou STANO a partneri s. r. o., Námestie

1. mája 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter Stano, pre

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Piešťany

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo K. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. K. J. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 200 € (slovom tisícdvesto eur),

ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť K. J. trovy právneho zastúpenia

v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet jej právneho

zástupcu advokáta JUDr. Petra Stana, STANO a partneri s. r. o., Námestie 1. mája 16,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -13

z 15. januára 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť K. J., (ďalej len „sťažovateľka“) pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Dňa 1. 7. 2008 podala sťažovateľka na Okresný súd Piešťany návrh na zrušenie

a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom manželstvo sťažovateľky

zaniklo rozsudkom Okresného súdu Piešťany o rozvode to dňa 10. 3. 2008, ktorý nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. 5. 2008.

Na základe uvedeného návrhu si súd vyžiadal od žalovaného, pána M. J., vyjadrenie

k predmetu sporu, ktoré bolo súdu doručené dňa 15. 4. 2011 (neodôvodnené prieťahy

v konaní takmer 3 roky).

Dňa 6. 6. 2011 sa konalo vo veci prvé pojednávanie. Následne bola dňa 8. 9. 2011

doručená sťažovateľke výzva, v ktorej Okresný súd Piešťany žiadal sťažovateľku

o upresnenie údajov k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., na ktorú

mu sťažovateľka dňa 22. 9. 2011 odpovedala.

Okresný súd na to následne (s prieťahom viac ako 5 mesiacov) uznesením zo dňa

10. 3. 2012 ustanovil v konaní znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty

nehnuteľností.

Voči tomuto uneseniu sa sťažovateľka následne dňa 5. 4. 2012, v časti zaplatenia

zálohu na znalecké dokazovanie, odvolala a žiadala o oslobodenie od súdnych

poplatkov/trov dokazovania, nakoľko sa nachádza vo veľmi zlej finančnej situácii

a zaplatenie súdneho poplatku by veľmi sťažilo jej životné podmienky.

Následne súd v oznámení zo dňa 2. 7. 2012 (prieťahy takmer 3 mesiace) vyzval

sťažovateľku, aby vyplnila a obratom zaslala Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka

alebo aby mu v lehote 15 dní od doručenia oznámenia predložila rozhodnutie o hmotnej

núdzi.

Potom, čo sťažovateľka zaslala súdu požadované doklady súd ďalších 7 mesiacov

nekonal, v dôsledku čoho sťažovateľka dňa 24. 1. 2013 požiadala súd, aby vo veci konal

a rozhodol, nakoľko je sťažovateľka matkou 4 deti a prostriedky získané z vyporiadania

BSM potrebuje na zabezpečenie ich každodenného života, pretože výživné ktoré je otec ich

deti – M. J. povinný platiť je na všetky 4 deti spolu iba 200,- EUR mesačne, a ktoré i tak

platí povinný nepravidelne, čo bolo zároveň príčinou vedenia exekučného konania voči jeho

osobe v marci 2010.

Na základe uvedeného možno vidieť, že súdne konanie o zrušení a vyporiadaní BSM

medzí sťažovateľkou a jej bývalým manželom trvá už takmer 5 rokov, z čoho takmer 4 roky

predstavujú neoprávnené prieťahy v konaní zapríčinené nečinnosťou zo strany Okresného

súdu Piešťany.

Ako je možné vidieť, z konania sťažovateľky nemožno usúdiť žiadne spolupôsobenie

na prieťahoch pretože by to bolo jednak proti jej záujmom, a rovnako i proti záujmom jej

detí o ktoré sa stará. Z tohto dôvodu boli všetky úkony na strane sťažovateľky doručené

súdu v primeranej lehote, a prieťahy v konaní tak jednoznačne vznikli v prvom rade

na strane súdu, a v druhom rade na strane žalovaného (bývalého manžela sťažovateľky).

Treba uviesť, že sťažovateľka žije na hranici chudoby so svojimi štyrmi deťmi, pričom

bývalý manžel pravidelne neplatí ani vyrubené výživné o čom svedčí upovedomenie o začatí

exekúcie zo dňa 19. 3. 2010 EX 47/09. Žalovaný nerušene užíva jediný majetok, ktorý

sťažovateľka vlastní spolu so žalovaným, pričom sama býva v provizóriu. Sťažovateľka si

musí privyrábať, aj napriek vážnym zdravotným problémom.“

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti prijal takéto rozhodnutie:

„Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo sťažovateľky, pani K. J., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 . Okresný súd Piešťany je povinný vo veci konať

a rozhodnúť do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie

v sume 7.000,- EUR do 7 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia

v súvislosti s týmto konaním.“

Podaním zo 7. novembra 2013 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky

na odstránenie nedostatkov podania. Doplnenie ústavnej sťažnosti bolo ústavnému súdu

doručené 9. decembra 2013.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 71/14 doručeným

ústavnému súdu 20. marca 2014 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou.

V úvode vyjadrenia okresný súd uviedol chronologický prehľad vykonaných úkonov

v prerokovávanej veci. V závere vyjadrenia predsedníčka okresného súdu k sťažnosti

dodala:

„Vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Piešťany uvádzam, že sudcovia podľa

možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho

súdu, preto ani zo strany vedenia súdu nemohlo byť zabezpečené, aby boli nejaké veci

prerozdelené z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti v senátoch. Okrem toho treba poukázať,

že všetci sudcovia tunajšieho súdu vybavujú v registroch C, Cb a P viac ako 500 vecí

v senáte, čo im objektívne neumožňuje vo všetkých veciach konať plynulo a bez prieťahov.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by sami disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.

Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,

kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod

okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd

naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace

k územnému obvodu okresu Hlohovec.“

Predsedníčka okresného súdu zároveň uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti. Sťažovateľka v odpovedi na výzvu ústavného súdu

prostredníctvom svojho advokáta uviedla, že „netrváme na ústnom pojednávaní a

súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle § 30 ods. 2

“.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. ,

, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku.

1. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o návrhu

sťažovateľky, ktorá sa domáha zrušenia a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Ide o konanie, ktoré nie je právne zložité, a uplatňovanie právnej úpravy

zakotvenej v je stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných

súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania takých majetkových

sporov. Ústavný súd uznáva, že takéto spory môžu byť svojou povahou náročnejšie

na dokazovanie (aj vzhľadom na znalecké dokazovanie), pretože sa spravidla nielen zisťuje

okruh vecí patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania,

ale aj ich hodnota ku dňu zániku a vyžaduje sa aj zohľadnenie viacerých skutočností, ktoré

vyplývajú z , najmä pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania

tohto majetkového spoločenstva. Samotnú možnú faktickú zložitosť však nemožno dávať

do súvislosti s dlhotrvajúcou nečinnosťou okresného súdu.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu

základného práva podľa . Napriek tomu, že ústavný súd konštatuje

sťažovateľkin aktívny prístup k súdnemu konaniu a záujem oň (sťažovateľka urgovala

konanie vo veci listom z 23. júna 2010 a zo 7. februára 2011 a 25. januára 2013 adresovala

okresnému súdu „zdvorilú žiadosť“ o konanie), nepodanie sťažnosti na prieťahy v konaní

v zmysle a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov bráni konštatovaniu, že jej správanie bolo primerane

súčinnostné a aktívne. Ústavný súd má dôvod predpokladať, že podanie sťažnosti na

prieťahy v konaní na okresnom súde ešte pred podaním sťažnosti podľa by

viedlo k urýchleniu rozhodnutia veci, a teda by už nebolo potrebné obrátiť sa na ústavný

súd. Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti

súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (). Sťažnosť na prieťahy v konaní podala

sťažovateľka na okresný súd až po podaní sťažnosti podľa (29. novembra

2013). Predsedníčka okresného súdu v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti sp. zn.

Spr. 205/11 z 23. decembra 2013 posúdila sťažnosť ako dôvodnú a vyjadrila sa, že bude

vykonávať dohľad nad plynulosťou konania vo veci tak, aby v danom konaní nedochádzalo

k zbytočným prieťahom.

3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Preskúmaním spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že návrh

sťažovateľky na zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol

doručený okresnému súdu 7. júla 2008. Okresný súd ju 28. apríla 2009 vyzval na zaplatenie

súdneho poplatku (sťažovateľka zaplatila súdny poplatok 21. mája 2009).

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až 6. júna 2011 po takmer troch rokoch

od doručenia návrhu okresnému súdu, pričom návrh s výzvou na vyjadrenie dal okresný súd

doručiť odporcovi až 18. marca 2011. Okresný súd na uvedenom pojednávaní rozhodol

o nariadení znaleckého dokazovania a odročil pojednávanie na neurčito s tým, že účastníci

predložia doklady k svojim majetkovým pomerom (účastníci ich doručili 9. a 21. júna

2011). Od tohto obdobia až do predloženia spisu znalkyni vykonával okresný súd

jednoduché úkony – vyzýval právneho zástupcu navrhovateľky na spresnenie údajov

týkajúcich sa nehnuteľností, vypracoval uznesenie o ustanovení znalca, vyzýval na

zaplatenie súdneho poplatku. Uznesenie o ustanovení znalca spolu s povinnosťou zložiť

preddavok na znalecké dokazovanie bolo okresným súdom vydané až 10. marca 2012.

Na základe odvolania sťažovateľky proti uzneseniu o zaplatení preddavku na znalecké

dokazovanie a jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov z 13. apríla 2012 rozhodoval

okresný súd o uvedenom návrhu. Oslobodenie od súdnych poplatkov jej bolo priznané

uznesením z 5. augusta 2013, teda viac ako po jednom roku od sťažovateľkinej žiadosti.

Uvedeným uznesením súd zároveň rozhodol o zmene časti výroku uznesenia o ustanovení

znalkyne, keďže ustanovená znalkyňa listom z 3. apríla 2012 okresnému súdu oznámila, že

v časti nehnuteľnosti mimo zastavaného územia nemôže podať znalecký posudok. Spis bol

predložený znalkyni na vypracovanie znaleckého posudku až 19. decembra 2013. Znalecký

posudok bol znalkyňou vypracovaný a doručený okresnému súdu spolu so spisom

11. marca 2014.

V priebehu viac ako päťročného konania zistil ústavný súd niekoľko období

nečinnosti súdu. Prvé výrazné obdobie nečinnosti trvalo takmer tri roky (2 roky

a 11 mesiacov), a to od podania návrhu až po prvé pojednávanie, ďalšie od 3. apríla 2012

do 8. augusta 2013 (jeden rok a 4 mesiace), resp. v konaní sa vyskytli aj kratšie obdobia

nečinnosti. Počas týchto období okresný súd sporadicky vykonával jednoduché úkony

(napr. zaslanie návrhu na vyjadrenie, zaslanie tlačiva na dokladovanie pomerov účastníkov).

V súvislosti s nimi ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny

názor, že závažnosť doby nečinnosti súdu sa zvyšuje, keď po nej nasledujú jednoduché

úkony (napr. , ).

Ústavný súd zároveň poukazuje na neefektívny postup okresného súdu v procese

ustanovovania súdneho znalca, v dôsledku ktorého musel viac ako po jednom roku a piatich

mesiacoch meniť svoje uznesenie o ustanovení znalca, čím tiež spôsobil zbytočný prieťah

v konaní.

Ústavný súd s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, na doterajšiu dĺžku

posudzovaného konania a na zistený neefektívny postup okresného súdu dospel k záveru, že

v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. bolo porušené základné právo

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(bod 1 výroku nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto

v súlade so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľky v zmysle § 56

ods. 3 písm. a) prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie (podobne ).

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €. Výšku

požadovaného finančného zadosťučinenia odôvodnil jej právny zástupca takto:

„Sťažovateľka sa sama stará o 4 deti, pričom od ich otca dostávala nepravidelne

200,- € mesačne. Sťažovateľka býva v sociálnom byte poskytnutom obecným úradom. Sama

sťažovateľka musí vykonávať dve povolania, pričom vo svojom riadnom pracovnom pomere

poberá minimálnu mzdu. Preto je nútená privyrábať si prípravou cukroviniek (torty)

po nociach. Nie nepodstatná skutočnosť je samotný zdravotný stav sťažovateľky. Finančné

zadosťučinenie sme navrhli vo výške 7.000 €, čo predstavuje cca 150 € mesačne za obdobie

4 rokov. Ide o súčet nákladov na bývanie za mesiac, ktorú musí sťažovateľka mesačne

vynakladať na nájom po dobou 4 rokov, pričom konanie trvá už piaty rok.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na

všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sume

1 200 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).

III.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil trovy konania za dva úkony právnej služby

v sume 588,36 € vypočítaných podľa § 10 ods. 1 a § 15 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b),

a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16

ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 275,94 € zvýšenú o 20 % DPH, čo v súlade

s považuje za účelne vynaložené trovy konania,

t. j. spolu 331,13 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2014