Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 4/2014
PDF · 201.71 KB
No categories available
III. ÚS 4/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci
sťažnosti K. J., zastúpenej obchodnou spoločnosťou STANO a partneri s. r. o., Námestie
1. mája 16, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter Stano, pre
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 507/2008 takto
rozhodol:
1. Základné právo K. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 507/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 507/2008
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. K. J. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1 200 € (slovom tisícdvesto eur),
ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť K. J. trovy právneho zastúpenia
v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet jej právneho
zástupcu advokáta JUDr. Petra Stana, STANO a partneri s. r. o., Námestie 1. mája 16,
Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 4/2014-13
z 15. januára 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť K. J., (ďalej len „sťažovateľka“) pre
namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 507/2008.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Dňa 1. 7. 2008 podala sťažovateľka na Okresný súd Piešťany návrh na zrušenie
a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom manželstvo sťažovateľky
zaniklo rozsudkom Okresného súdu Piešťany o rozvode to dňa 10. 3. 2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. 5. 2008.
Na základe uvedeného návrhu si súd vyžiadal od žalovaného, pána M. J., vyjadrenie
k predmetu sporu, ktoré bolo súdu doručené dňa 15. 4. 2011 (neodôvodnené prieťahy
v konaní takmer 3 roky).
Dňa 6. 6. 2011 sa konalo vo veci prvé pojednávanie. Následne bola dňa 8. 9. 2011
doručená sťažovateľke výzva, v ktorej Okresný súd Piešťany žiadal sťažovateľku
o upresnenie údajov k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., na ktorú
mu sťažovateľka dňa 22. 9. 2011 odpovedala.
Okresný súd na to následne (s prieťahom viac ako 5 mesiacov) uznesením zo dňa
10. 3. 2012 ustanovil v konaní znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností.
Voči tomuto uneseniu sa sťažovateľka následne dňa 5. 4. 2012, v časti zaplatenia
zálohu na znalecké dokazovanie, odvolala a žiadala o oslobodenie od súdnych
poplatkov/trov dokazovania, nakoľko sa nachádza vo veľmi zlej finančnej situácii
a zaplatenie súdneho poplatku by veľmi sťažilo jej životné podmienky.
Následne súd v oznámení zo dňa 2. 7. 2012 (prieťahy takmer 3 mesiace) vyzval
sťažovateľku, aby vyplnila a obratom zaslala Tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka
alebo aby mu v lehote 15 dní od doručenia oznámenia predložila rozhodnutie o hmotnej
núdzi.
Potom, čo sťažovateľka zaslala súdu požadované doklady súd ďalších 7 mesiacov
nekonal, v dôsledku čoho sťažovateľka dňa 24. 1. 2013 požiadala súd, aby vo veci konal
a rozhodol, nakoľko je sťažovateľka matkou 4 deti a prostriedky získané z vyporiadania
BSM potrebuje na zabezpečenie ich každodenného života, pretože výživné ktoré je otec ich
deti – M. J. povinný platiť je na všetky 4 deti spolu iba 200,- EUR mesačne, a ktoré i tak
platí povinný nepravidelne, čo bolo zároveň príčinou vedenia exekučného konania voči jeho
osobe v marci 2010.
Na základe uvedeného možno vidieť, že súdne konanie o zrušení a vyporiadaní BSM
medzí sťažovateľkou a jej bývalým manželom trvá už takmer 5 rokov, z čoho takmer 4 roky
predstavujú neoprávnené prieťahy v konaní zapríčinené nečinnosťou zo strany Okresného
súdu Piešťany.
Ako je možné vidieť, z konania sťažovateľky nemožno usúdiť žiadne spolupôsobenie
na prieťahoch pretože by to bolo jednak proti jej záujmom, a rovnako i proti záujmom jej
detí o ktoré sa stará. Z tohto dôvodu boli všetky úkony na strane sťažovateľky doručené
súdu v primeranej lehote, a prieťahy v konaní tak jednoznačne vznikli v prvom rade
na strane súdu, a v druhom rade na strane žalovaného (bývalého manžela sťažovateľky).
Treba uviesť, že sťažovateľka žije na hranici chudoby so svojimi štyrmi deťmi, pričom
bývalý manžel pravidelne neplatí ani vyrubené výživné o čom svedčí upovedomenie o začatí
exekúcie zo dňa 19. 3. 2010 EX 47/09. Žalovaný nerušene užíva jediný majetok, ktorý
sťažovateľka vlastní spolu so žalovaným, pričom sama býva v provizóriu. Sťažovateľka si
musí privyrábať, aj napriek vážnym zdravotným problémom.“
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti prijal takéto rozhodnutie:
„Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/507/200S porušil základné
právo sťažovateľky, pani K. J., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Okresný súd Piešťany je povinný vo veci konať
a rozhodnúť do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.
Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie
v sume 7.000,- EUR do 7 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia
v súvislosti s týmto konaním.“
Podaním zo 7. novembra 2013 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľky
na odstránenie nedostatkov podania. Doplnenie ústavnej sťažnosti bolo ústavnému súdu
doručené 9. decembra 2013.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 71/14 doručeným
ústavnému súdu 20. marca 2014 vyjadril okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou.
V úvode vyjadrenia okresný súd uviedol chronologický prehľad vykonaných úkonov
v prerokovávanej veci. V závere vyjadrenia predsedníčka okresného súdu k sťažnosti
dodala:
„Vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Piešťany uvádzam, že sudcovia podľa
možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho
súdu, preto ani zo strany vedenia súdu nemohlo byť zabezpečené, aby boli nejaké veci
prerozdelené z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti v senátoch. Okrem toho treba poukázať,
že všetci sudcovia tunajšieho súdu vybavujú v registroch C, Cb a P viac ako 500 vecí
v senáte, čo im objektívne neumožňuje vo všetkých veciach konať plynulo a bez prieťahov.
Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti
výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu
väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,
ktorými by sami disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.
Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov,
kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod
okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd
naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace
k územnému obvodu okresu Hlohovec.“
Predsedníčka okresného súdu zároveň uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti. Sťažovateľka v odpovedi na výzvu ústavného súdu
prostredníctvom svojho advokáta uviedla, že „netrváme na ústnom pojednávaní a
súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle § 30 ods. 2
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 C 507/2008.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04,
III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len
čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (III. ÚS 111/02, III. ÚS 75/07, III. ÚS 118/07) ústavný súd zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd
(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu
veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku.
1. Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o návrhu
sťažovateľky, ktorá sa domáha zrušenia a vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Ide o konanie, ktoré nie je právne zložité, a uplatňovanie právnej úpravy
zakotvenej v Občianskom zákonníku je stabilizované v rozsiahlej judikatúre všeobecných
súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania takých majetkových
sporov. Ústavný súd uznáva, že takéto spory môžu byť svojou povahou náročnejšie
na dokazovanie (aj vzhľadom na znalecké dokazovanie), pretože sa spravidla nielen zisťuje
okruh vecí patriacich do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania,
ale aj ich hodnota ku dňu zániku a vyžaduje sa aj zohľadnenie viacerých skutočností, ktoré
vyplývajú z § 150 Občianskeho zákonníka, najmä pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania
tohto majetkového spoločenstva. Samotnú možnú faktickú zložitosť však nemožno dávať
do súvislosti s dlhotrvajúcou nečinnosťou okresného súdu.
2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri
rozhodovaní o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Napriek tomu, že ústavný súd konštatuje
sťažovateľkin aktívny prístup k súdnemu konaniu a záujem oň (sťažovateľka urgovala
konanie vo veci listom z 23. júna 2010 a zo 7. februára 2011 a 25. januára 2013 adresovala
okresnému súdu „zdvorilú žiadosť“ o konanie), nepodanie sťažnosti na prieťahy v konaní
v zmysle § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov bráni konštatovaniu, že jej správanie bolo primerane
súčinnostné a aktívne. Ústavný súd má dôvod predpokladať, že podanie sťažnosti na
prieťahy v konaní na okresnom súde ešte pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ústavy by
viedlo k urýchleniu rozhodnutia veci, a teda by už nebolo potrebné obrátiť sa na ústavný
súd. Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti
súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95). Sťažnosť na prieťahy v konaní podala
sťažovateľka na okresný súd až po podaní sťažnosti podľa čl. 127 ústavy (29. novembra
2013). Predsedníčka okresného súdu v upovedomení o spôsobe vybavenia sťažnosti sp. zn.
Spr. 205/11 z 23. decembra 2013 posúdila sťažnosť ako dôvodnú a vyjadrila sa, že bude
vykonávať dohľad nad plynulosťou konania vo veci tak, aby v danom konaní nedochádzalo
k zbytočným prieťahom.
3. Posledným kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu
označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Preskúmaním spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 507/2008 ústavný súd zistil, že návrh
sťažovateľky na zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol
doručený okresnému súdu 7. júla 2008. Okresný súd ju 28. apríla 2009 vyzval na zaplatenie
súdneho poplatku (sťažovateľka zaplatila súdny poplatok 21. mája 2009).
Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až 6. júna 2011 po takmer troch rokoch
od doručenia návrhu okresnému súdu, pričom návrh s výzvou na vyjadrenie dal okresný súd
doručiť odporcovi až 18. marca 2011. Okresný súd na uvedenom pojednávaní rozhodol
o nariadení znaleckého dokazovania a odročil pojednávanie na neurčito s tým, že účastníci
predložia doklady k svojim majetkovým pomerom (účastníci ich doručili 9. a 21. júna
2011). Od tohto obdobia až do predloženia spisu znalkyni vykonával okresný súd
jednoduché úkony – vyzýval právneho zástupcu navrhovateľky na spresnenie údajov
týkajúcich sa nehnuteľností, vypracoval uznesenie o ustanovení znalca, vyzýval na
zaplatenie súdneho poplatku. Uznesenie o ustanovení znalca spolu s povinnosťou zložiť
preddavok na znalecké dokazovanie bolo okresným súdom vydané až 10. marca 2012.
Na základe odvolania sťažovateľky proti uzneseniu o zaplatení preddavku na znalecké
dokazovanie a jej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov z 13. apríla 2012 rozhodoval
okresný súd o uvedenom návrhu. Oslobodenie od súdnych poplatkov jej bolo priznané
uznesením z 5. augusta 2013, teda viac ako po jednom roku od sťažovateľkinej žiadosti.
Uvedeným uznesením súd zároveň rozhodol o zmene časti výroku uznesenia o ustanovení
znalkyne, keďže ustanovená znalkyňa listom z 3. apríla 2012 okresnému súdu oznámila, že
v časti nehnuteľnosti mimo zastavaného územia nemôže podať znalecký posudok. Spis bol
predložený znalkyni na vypracovanie znaleckého posudku až 19. decembra 2013. Znalecký
posudok bol znalkyňou vypracovaný a doručený okresnému súdu spolu so spisom
11. marca 2014.
V priebehu viac ako päťročného konania zistil ústavný súd niekoľko období
nečinnosti súdu. Prvé výrazné obdobie nečinnosti trvalo takmer tri roky (2 roky
a 11 mesiacov), a to od podania návrhu až po prvé pojednávanie, ďalšie od 3. apríla 2012
do 8. augusta 2013 (jeden rok a 4 mesiace), resp. v konaní sa vyskytli aj kratšie obdobia
nečinnosti. Počas týchto období okresný súd sporadicky vykonával jednoduché úkony
(napr. zaslanie návrhu na vyjadrenie, zaslanie tlačiva na dokladovanie pomerov účastníkov).
V súvislosti s nimi ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny
názor, že závažnosť doby nečinnosti súdu sa zvyšuje, keď po nej nasledujú jednoduché
úkony (napr. III. ÚS 101/01, IV. ÚS 43/06).
Ústavný súd zároveň poukazuje na neefektívny postup okresného súdu v procese
ustanovovania súdneho znalca, v dôsledku ktorého musel viac ako po jednom roku a piatich
mesiacoch meniť svoje uznesenie o ustanovení znalca, čím tiež spôsobil zbytočný prieťah
v konaní.
Ústavný súd s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, na doterajšiu dĺžku
posudzovaného konania a na zistený neefektívny postup okresného súdu dospel k záveru, že
v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 507/2008 bolo porušené základné právo
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(bod 1 výroku nálezu).
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto
v súlade so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľky v zmysle § 56
ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €. Výšku
požadovaného finančného zadosťučinenia odôvodnil jej právny zástupca takto:
„Sťažovateľka sa sama stará o 4 deti, pričom od ich otca dostávala nepravidelne
200,- € mesačne. Sťažovateľka býva v sociálnom byte poskytnutom obecným úradom. Sama
sťažovateľka musí vykonávať dve povolania, pričom vo svojom riadnom pracovnom pomere
poberá minimálnu mzdu. Preto je nútená privyrábať si prípravou cukroviniek (torty)
po nociach. Nie nepodstatná skutočnosť je samotný zdravotný stav sťažovateľky. Finančné
zadosťučinenie sme navrhli vo výške 7.000 €, čo predstavuje cca 150 € mesačne za obdobie
4 rokov. Ide o súčet nákladov na bývanie za mesiac, ktorú musí sťažovateľka mesačne
vynakladať na nájom po dobou 4 rokov, pričom konanie trvá už piaty rok.“
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na
všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sume
1 200 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 3 výroku nálezu).
III.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil trovy konania za dva úkony právnej služby
v sume 588,36 € vypočítaných podľa § 10 ods. 1 a § 15 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b),
a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16
ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 275,94 € zvýšenú o 20 % DPH, čo v súlade
s § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde považuje za účelne vynaložené trovy konania,
t. j. spolu 331,13 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2014