Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 272/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť V. K., zastúpenej

advokátom JUDr. Pavlom Čičmancom, Braneckého 161/12, Trenčín, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 10. júla 2013

a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2014

doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom

Čičmancom, Braneckého 161/12, Trenčín, ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa a (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 Cob

66/2013 z 10. júla 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a postupom

predchádzajúcim jeho vydaniu.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že Okresný súd Komárno (ďalej

len „okresný súd“) rozsudkom č. k. -265 z 26. februára 2013 (ďalej len

„rozsudok z 26. februára 2013“) zamietol návrh sťažovateľky, ktorým sa domáhala proti

odporcovi – mestu Komárno uloženia povinnosti prevziať protokolárne záväzky zrušeného

podniku Komunálne služby, štátny podnik v likvidácii. Sťažovateľka podala proti

označenému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

napadnutým rozsudkom tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľka tvrdí, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku „preukazateľne

nevysporiadal s právnou argumentáciou sťažovateľky – navrhovateľky adekvátne

a preskúmateľne, ak neuviedol primerané argumenty k dôvodom odvolania...“, pričom

„... vydaný rozsudok je arbitrárnym (svojvoľným) a je tu dôvod na to, aby bol pre rozpor

so zákonom zrušený“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka formuluje konkrétne výhrady voči

napadnutému rozsudku krajského súdu, ako aj rozsudku okresného súdu z 26. februára 2013

a na ich základe navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo V. K. na súdnu a inú právnu ochranu podľa

SR, základné právo vlastniť majetok podľa SR a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

boli postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Nitre v konaní spis. zn. zo

dňa 10. 07. 2013 porušené.

2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 10. 07. 2013 sa

zrušuje a vec sa vracia späť na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu

a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom v sťažnosti výslovne uvádza, že toto

rozhodnutie „nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 7. 2013“.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V nadväznosti na citované znenie ústavný súd

vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že jednou zo základných podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote. Nedodržanie tejto

lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(pozri napr. , , ).

Sťažovateľka napriek tomu, že v sťažnosti výslovne uvádza, že napadnutý rozsudok

krajského súdu nadobudol právoplatnosť 16. júla 2013, zároveň tvrdí, že „Sťažnosť podáva

v lehote podľa a to v dvojmesačnej lehote (odo dňa

3. 2. 2014)... Dňa 3. 2. 2014 mi bolo doručené upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu

na podanie mimoriadneho dovolania podané Krajskej prokuratúre v Nitre zo dňa

27. 1. 2014.“.

Z citovaného vyplýva, že sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym

zástupcom, zastáva názor, že lehota podľa na podanie

sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu začala plynúť dňom, keď mu bolo

doručené rozhodnutie (prípis) príslušného orgánu prokuratúry o vybavení jeho podnetu na

podanie mimoriadneho dovolania. Uvedený právny názor sťažovateľky, resp. jej právneho

zástupcu je v zjavnom rozpore s doterajšou judikatúrou ústavného súdu, ktorej súčasťou je

aj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet na podanie mimoriadneho dovolania

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (§ 243e až § 243j Občianskeho súdneho

poriadku) ani prípadný opakovaný podnet nemožno z hľadiska

považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom

(podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku , a preto na jeho

podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno

prihliadať (m. m. , , a iné). Na podporu uvedeného

právneho názoru ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre zároveň opakovane uvádza,

že mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť

osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy (v zmysle § 53 ods. 1

), ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie

totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť

každému podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky

rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie (napr. , ,

).

Vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka

mu sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 16. júla 2013, doručila až 4. apríla 2014, t. j. zjavne po uplynutí lehoty

ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2014