Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 272/2014
PDF · 128.08 KB
No categories available
IV. ÚS 272/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2014
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť V. K., zastúpenej
advokátom JUDr. Pavlom Čičmancom, Braneckého 161/12, Trenčín, ktorou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 Cob 66/2013 z 10. júla 2013
a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2014
doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom
Čičmancom, Braneckého 161/12, Trenčín, ktorou namieta porušenie svojich základných
práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 Cob
66/2013 z 10. júla 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a postupom
predchádzajúcim jeho vydaniu.
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že Okresný súd Komárno (ďalej
len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 5 Cb 46/2011-265 z 26. februára 2013 (ďalej len
„rozsudok z 26. februára 2013“) zamietol návrh sťažovateľky, ktorým sa domáhala proti
odporcovi – mestu Komárno uloženia povinnosti prevziať protokolárne záväzky zrušeného
podniku Komunálne služby, štátny podnik v likvidácii. Sťažovateľka podala proti
označenému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd
napadnutým rozsudkom tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.
Sťažovateľka tvrdí, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku „preukazateľne
nevysporiadal s právnou argumentáciou sťažovateľky – navrhovateľky adekvátne
a preskúmateľne, ak neuviedol primerané argumenty k dôvodom odvolania...“, pričom
„... vydaný rozsudok je arbitrárnym (svojvoľným) a je tu dôvod na to, aby bol pre rozpor
so zákonom zrušený“.
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka formuluje konkrétne výhrady voči
napadnutému rozsudku krajského súdu, ako aj rozsudku okresného súdu z 26. februára 2013
a na ich základe navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo V. K. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 odst. 1 Ústavy
SR, základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
boli postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Nitre v konaní spis. zn. 15 Cob 66/2013 zo
dňa 10. 07. 2013 porušené.
2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 Cob 66/2013 zo dňa 10. 07. 2013 sa
zrušuje a vec sa vracia späť na ďalšie konanie.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu
a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, pričom v sťažnosti výslovne uvádza, že toto
rozhodnutie „nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 7. 2013“.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
V nadväznosti na citované znenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd
vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že jednou zo základných podmienok prijatia
sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote. Nedodržanie tejto
lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť
(pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažovateľka napriek tomu, že v sťažnosti výslovne uvádza, že napadnutý rozsudok
krajského súdu nadobudol právoplatnosť 16. júla 2013, zároveň tvrdí, že „Sťažnosť podáva
v lehote podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde a to v dvojmesačnej lehote (odo dňa
3. 2. 2014)... Dňa 3. 2. 2014 mi bolo doručené upovedomenie o spôsobe vybavenia podnetu
na podanie mimoriadneho dovolania podané Krajskej prokuratúre v Nitre zo dňa
27. 1. 2014.“.
Z citovaného vyplýva, že sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym
zástupcom, zastáva názor, že lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie
sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu začala plynúť dňom, keď mu bolo
doručené rozhodnutie (prípis) príslušného orgánu prokuratúry o vybavení jeho podnetu na
podanie mimoriadneho dovolania. Uvedený právny názor sťažovateľky, resp. jej právneho
zástupcu je v zjavnom rozpore s doterajšou judikatúrou ústavného súdu, ktorej súčasťou je
aj ustálený právny názor, podľa ktorého podnet na podanie mimoriadneho dovolania
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (§ 243e až § 243j Občianskeho súdneho
poriadku) ani prípadný opakovaný podnet nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy
považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom
(podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku ústavy, a preto na jeho
podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno
prihliadať (m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, IV. ÚS 200/05 a iné). Na podporu uvedeného
právneho názoru ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre zároveň opakovane uvádza,
že mimoriadne opravné prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť
osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy (v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde), ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť
každému podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky
rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02,
Vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka
mu sťažnosť smerujúcu proti napadnutému rozsudku krajského súdu, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 16. júla 2013, doručila až 4. apríla 2014, t. j. zjavne po uplynutí lehoty
ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná
oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2014