Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 303/2014
PDF · 139.44 KB
No categories available
III. ÚS 303/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť E. Š., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Richardom
Vanekom, Advokátska kancelária, Dobrovičova 4, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 a takto
rozhodol:
Sťažnosť E. Š. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla 2014
doručená sťažnosť E. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003 (ďalej len
„namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že namietané konanie bolo na okresnom súde
začaté na základe „Žaloby o určenie vlastníckeho práva proti žalovanému E., a.s.“ podanej
6. mája 2003 z dôvodu, že „E. ako zhotoviteľ obytného domu v B. si podvodným konaním
prisvojil do svojho vlastníctva miestnosti pre správcu obytného domu za peniaze vlastníkov
bytov a nebytových priestorov. Túto skutočnosť vlastníci bytov a nebytových priestorov sa
dozvedeli neskôr keď na liste vlastníctva sa objavil okrem ostatných vlastníkov aj E. ako
vlastník garzónky s č. 0. Návrh na zápis do katastra nehnuteľností uvedenej garzónky
predložil E. čo vlastníci bytov a nebytových priestorov nevedeli o tom nakoľko neboli
účastníkmi stavebného konania. Keďže v obytnom dome malo ísť o nadštandardné byty
za veľké peniaze tak mali byť podľa projektovej dokumentácie a uzatvorenej zmluvy medzi
zhotoviteľom a každým objednávateľom vyhotovené spoločné časti, spoločné zariadenia
a príslušenstvo domu, ktoré budú v spoluvlastníctve objednávateľa a ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v uvedenom obytnom dome, v spoluvlastníckom podiele
zodpovedajúcom podielu podlahovej plochy bytu a komory k úhrnu podlahových plôch
všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte. Podľa projektovej dokumentácie (pôdorys
1. nadzemného podlažia) priloženej vo vyššie uvedenej a uzatvorenej nepomenovanej
zmluvy ako aj podľa písomného vyjadrenia Ing. arch. L., ktorý ako autor a zhotoviteľ
projektu stavby polyfunkčného domu v B. potvrdil, že miestnosti č. 166-168 boli určené
pre správcu domu.“.
Podľa vyjadrenia sťažovateľky v namietanom konaní, ktoré ku dňu podania sťažnosti
ústavnému súdu trvá už jedenásť rokov, dochádza k zbytočným prieťahom, a teda
k porušovaniu jej základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v závere svojej sťažnosti ústavnému súdu
navrhuje, aby o jej sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 133/2003, prikázal
okresnému súdu konať vo veci sťažovateľky bez zbytočných prieťahov a priznal jej
primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky treba považovať za podanú zjavne
neoprávnenou osobou.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu ochranu základných práv a slobôd
prostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ústavy môže fyzická osoba alebo právnická osoba
uplatňovať výlučne v záujme ochrany vlastných základných práv a slobôd
(napr. II. ÚS 32/06, II. ÚS 80/06). Namietať porušenie základných práv a slobôd v spojitosti
s konaním pred všeobecným súdom je teda možné iba vtedy, ak je sťažovateľ v čase
doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom porušenie základných
práv alebo slobôd namieta (napr. II. ÚS 3/05, III. ÚS 281/2012).
Právny zástupca sťažovateľky v podanej sťažnosti špecifikoval účastníka konania
na strane odporcu (spoločnosť E., a. s., B.), no navrhovateľa namietaného konania vedeného
pred okresným súdom jednoznačne neidentifikoval. Ústavný súd zo súvisiaceho konania
vedeného pred ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 78/09, v ktorom ústavný súd nálezom
zo 14. mája 2009 vyslovil porušenie základného práva odporcu zaručeného čl. 48 ods. 2
ústavy v namietanom konaní zistil, že v namietanom konaní na strane navrhovateľa
nevystupujú jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, ale právnická osoba
spravujúca v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov záujmy vlastníkov, a to Spoločenstvo vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, B. (ďalej len „spoločenstvo vlastníkov“), ako navrhovateľ
v 1. rade a tiež fyzická osoba – P. K. ako navrhovateľ v 2. rade.
Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že jeho pozornosti neušla
skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľky JUDr. Ing. Richard Vanek touto vedomosťou
nepochybne disponuje, keďže analogickú sťažnosť obsahujúcu námietku porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v namietanom konaní doručil 27. marca 2014
ústavnému súdu aj v mene skutočného navrhovateľa, teda spoločenstva vlastníkov.
Keďže sťažovateľka nemá v napadnutom súdnom konaní procesné postavenie
účastníka konania (nie je navrhovateľom), nemohlo v posudzovanom konaní dochádzať
k porušovaniu jej označeného základného práva (napr. II. ÚS 205/04, II. ÚS 564/2011).
Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne vecne
legitimovaná na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú
neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2
Z uvedených dôvodov ústavný súd o sťažnosti sťažovateľky rozhodol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2014