Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 303/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť E. Š., zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Richardom

Vanekom, Advokátska kancelária, Dobrovičova 4, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. Š. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla 2014

doručená sťažnosť E. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že namietané konanie bolo na okresnom súde

začaté na základe „Žaloby o určenie vlastníckeho práva proti žalovanému E., a.s.“ podanej

6. mája 2003 z dôvodu, že „E. ako zhotoviteľ obytného domu v B. si podvodným konaním

prisvojil do svojho vlastníctva miestnosti pre správcu obytného domu za peniaze vlastníkov

bytov a nebytových priestorov. Túto skutočnosť vlastníci bytov a nebytových priestorov sa

dozvedeli neskôr keď na liste vlastníctva sa objavil okrem ostatných vlastníkov aj E. ako

vlastník garzónky s č. 0. Návrh na zápis do katastra nehnuteľností uvedenej garzónky

predložil E. čo vlastníci bytov a nebytových priestorov nevedeli o tom nakoľko neboli

účastníkmi stavebného konania. Keďže v obytnom dome malo ísť o nadštandardné byty

za veľké peniaze tak mali byť podľa projektovej dokumentácie a uzatvorenej zmluvy medzi

zhotoviteľom a každým objednávateľom vyhotovené spoločné časti, spoločné zariadenia

a príslušenstvo domu, ktoré budú v spoluvlastníctve objednávateľa a ostatných vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v uvedenom obytnom dome, v spoluvlastníckom podiele

zodpovedajúcom podielu podlahovej plochy bytu a komory k úhrnu podlahových plôch

všetkých bytov a nebytových priestorov v objekte. Podľa projektovej dokumentácie (pôdorys

1. nadzemného podlažia) priloženej vo vyššie uvedenej a uzatvorenej nepomenovanej

zmluvy ako aj podľa písomného vyjadrenia Ing. arch. L., ktorý ako autor a zhotoviteľ

projektu stavby polyfunkčného domu v B. potvrdil, že miestnosti č. 166-168 boli určené

pre správcu domu.“.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky v namietanom konaní, ktoré ku dňu podania sťažnosti

ústavnému súdu trvá už jedenásť rokov, dochádza k zbytočným prieťahom, a teda

k porušovaniu jej základného práva zaručeného .

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v závere svojej sťažnosti ústavnému súdu

navrhuje, aby o jej sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal

okresnému súdu konať vo veci sťažovateľky bez zbytočných prieťahov a priznal jej

primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky treba považovať za podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu ochranu základných práv a slobôd

prostredníctvom sťažnosti podľa môže fyzická osoba alebo právnická osoba

uplatňovať výlučne v záujme ochrany vlastných základných práv a slobôd

(napr. , ). Namietať porušenie základných práv a slobôd v spojitosti

s konaním pred všeobecným súdom je teda možné iba vtedy, ak je sťažovateľ v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom porušenie základných

práv alebo slobôd namieta (napr. , ).

Právny zástupca sťažovateľky v podanej sťažnosti špecifikoval účastníka konania

na strane odporcu (spoločnosť E., a. s., B.), no navrhovateľa namietaného konania vedeného

pred okresným súdom jednoznačne neidentifikoval. Ústavný súd zo súvisiaceho konania

vedeného pred ústavným súdom pod sp. zn. , v ktorom ústavný súd nálezom

zo 14. mája 2009 vyslovil porušenie základného práva odporcu zaručeného čl. 48 ods. 2

v namietanom konaní zistil, že v namietanom konaní na strane navrhovateľa

nevystupujú jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, ale právnická osoba

spravujúca v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších predpisov záujmy vlastníkov, a to Spoločenstvo vlastníkov bytov

a nebytových priestorov, B. (ďalej len „spoločenstvo vlastníkov“), ako navrhovateľ

v 1. rade a tiež fyzická osoba – P. K. ako navrhovateľ v 2. rade.

Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že jeho pozornosti neušla

skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľky JUDr. Ing. Richard Vanek touto vedomosťou

nepochybne disponuje, keďže analogickú sťažnosť obsahujúcu námietku porušenia

základného práva podľa v namietanom konaní doručil 27. marca 2014

ústavnému súdu aj v mene skutočného navrhovateľa, teda spoločenstva vlastníkov.

Keďže sťažovateľka nemá v napadnutom súdnom konaní procesné postavenie

účastníka konania (nie je navrhovateľom), nemohlo v posudzovanom konaní dochádzať

k porušovaniu jej označeného základného práva (napr. , ).

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne vecne

legitimovaná na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú

neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o sťažnosti sťažovateľky rozhodol podľa § 25

ods. 2 tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014