Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 184/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska

kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. januára 2013

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

12. marca 2013 doručená sťažnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva vlastniť majetok

podľa (ďalej len ,a“), práva na súdnu

ochranu a inú právnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) a základného práva na pokojné užívanie majetku zaručeného čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 30. januára 2013 (ďalej len „uznesenie najvyššieho

súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení

žalobkyne v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

pod sp. zn. , predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

krajského súdu, ktorým ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní proti zamietnutiu žiadosti

sťažovateľky o poskytnutie informácií. Keďže konanie prebieha na totožnom súde, proti

ktorému smeruje žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, sťažovateľka očakávala, že

dôjde k vylúčeniu krajského súdu a spor bude prikázaný inému vecne príslušnému

krajského súdu.

3. Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobnom návrhu krajský súd

uznesením sp. zn. zo 14. novembra 2012 (ďalej len „uznesenie krajského

súdu“) zaviazal sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenú námietku

zaujatosti. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie,

s tvrdením, že námietku zaujatosti nepodala, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým

uznesením tak, že potvrdil uznesenie krajského súdu ako vecne správne.

4. Podľa sťažovateľky najvyšší súd napadnutým uznesením nesprávne právne posúdil

návrh podaný sťažovateľkou ako námietku zaujatosti, hoci toto podanie nebolo dostatočne

určité a nespĺňalo náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“). V tejto súvislosti sťažovateľka argumentuje:

«Najvyšší súd Slovenskej republiky neposkytol sťažovateľovi súdnu ochranu

v zákonom predpokladanej kvalite, keď dezinterpretoval skutkový stav, ignoroval tvrdenia

sťažovateľa a nesprávne aplikoval ustanovenia o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov, všetko z dôvodu, že sťažovateľ nepodal námietku

zaujatosti a v podanom odvolaní voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 11.

2012, sp. zn. -2012 výslovne uviedol že jeho podanie nepredstavuje námietku

zaujatosti podľa ust. . Navyše, upovedomenie sťažovateľa obsiahnuté v žalobe

nebolo a stále nie je možné posúdiť ako vznesenie námietky v zmysle ust. , pretože

dané upovedomenie neobsahuje také prvky, ktoré by mohli napĺňať zákonom definované

náležitosti námietky zaujatosti sudcu ( , „na podanie námietky, ktoré

nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne“).

Tvrdíme teda, že porušovateľ porušil právo sťažovateľa na súdu ochranu zaručené

SR ako aj právo na spravodlivý súdny proces zaručené

Dohovoru tým, že:

a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci

a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;

a osobitne v spojení s porušením označených justičných práv porušil právo vlastniť

majetok zaručené SR, právo na pokojné užívanie majetku zaručené

čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, keď uložil sťažovateľovi povinnosť poskytnúť finančné

plnenie štátu bez existencie práva štátu na takéto plnenie, čím nedôvodne znížil majetok

sťažovateľa.»

5. Sťažovateľka v sťažnosti taktiež poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov,

ktoré podľa nej v skutkovo a právne zhodných veciach prijali odlišný právny názor.

6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením

najvyššieho súdu, zruší uznesenie najvyššieho súdu, veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej

primerané finančné zadosťučinenie v sume 66 €, ako aj úhradu trov konania.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom upravujú

ustanovenia . Podľa návrh

na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa

týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ

domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

11. Po predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť

sťažovateľky nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom ustanovené v . Na základe

podaného návrhu na začatie konania je síce zrejmé, akej veci sa týka, kto ho podáva a proti

komu smeruje, i to, akého rozhodnutia sa sťažovateľka domáha, avšak sťažovateľka

k ústavnej sťažnosti nepriložila uznesenie najvyššieho súdu, proti ktorému návrh smeruje

a ktorého ústavnú konformitu má ústavný súd posúdiť. Ústavná sťažnosť je preto

v celkovom kontexte neúplná a nepreskúmateľná. Uvedené vedie ústavný súd k už

vyslovenému záveru, že sťažnosť nespĺňala všeobecné kritériá návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom.

12. Ústavný súd pripomína, že uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej

jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných

náležitostí podaní účastníkov konania (, , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (obdobne ).

13. Nad rámec uvedeného ústavný súd tiež poznamenáva, že sťažnosť sťažovateľky

mohol odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Podstatou podanej ústavnej

sťažnosti je námietka sťažovateľky, že krajský súd i najvyšší súd svojimi rozhodnutiami

o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok porušili jej označené základné práva tým, že

zle vyhodnotili jej návrh ako námietku zaujatosti, pričom sťažovateľka sama svoj návrh

posúdila ako podnet na nutnú delegáciu podľa ,

na základe ktorého mal konajúci súd konať sám ex offo a bez vyrubenia súdneho poplatku.

14. Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti sa už uvedenou

námietkou sťažovateľky zaoberal a pri predbežnom prerokovaní viacerých sťažností

nenašiel nič, čo by mohlo signalizovať porušenie označených základných práv. Ústavný súd

poukazuje na odôvodnenia svojich predošlých rozhodnutí o skutkovo totožných

sťažnostiach sťažovateľky (napr. , ), stotožňuje sa

s odôvodnením týchto rozhodnutí, ktoré boli sťažovateľke riadne doručené, a preto na ne

v plnom rozsahu odkazuje.

15. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí, ústavný súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky, ktoré sú

viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014