Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 619/2014
PDF · 143.17 KB
No categories available
III. ÚS 619/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2014
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Sži/21/2013 z 3. decembra 2013 (Rvp 675/2014), sp. zn. 3 Sži/11/2013
z 3. decembra 2013 (Rvp 676/2014), sp. zn. 7 Sži/3/2013 zo 6. decembra 2013
(Rvp 677/2014), sp. zn. 6 Sži/13/2013 z 27. novembra 2013 (Rvp 682/2014),
sp. zn. 6 Sžo/87/2013 z 27. novembra 2013 (Rvp 683/2014) a sp. zn. 3 Sži/14/2013
z 3. decembra 2013 (Rvp 684/2014) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 675/2014, Rvp 676/2014, Rvp 677/2014, Rvp 682/2014, Rvp 683/2014 a sp. zn.
Rvp 684/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli
21. januára 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia
(ďalej len „napadnuté uznesenia“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhmi podanými Krajskému
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí
vydaných týmto súdom podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)
v znení neskorších predpisov. Krajský súd jednotlivými uzneseniami rozhodol o zastavení
týchto konaní „podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.“ z dôvodu, že sťažovateľka
nezaplatila „súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 66 € podľa položky č. 10 písm. a)
Sadzobníka súdnych poplatkov“, o čom ju predtým poučil. Na základe odvolaní
sťažovateľky najvyšší súd napadnutými uzneseniami uznesenia krajského súdu potvrdil.
Sťažovateľka je presvedčená, že „súdny poplatok“ nie je povinná platiť. Tvrdí, že
„zásah všeobecného súdu zaťažil sťažovateľa neprimerane veľkým bremenom a odňal
mu možnosť, aby sa o jeho veci konalo podľa relevantnej právnej normy a pri správnom
právnom základe“.
Podľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu bolo
porušené jej základné právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy a právo
na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto v petite sťažností žiada,
aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie označených práv týmito
uzneseniami najvyššieho súdu, zruší ich a veci vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.
Sťažovateľka zároveň žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie a náhradu
trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také
nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 675/2014, Rvp 676/2014, Rvp 677/2014, Rvp 682/2014, Rvp 683/2014 a sp. zn.
Rvp 684/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených
sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a najvyššieho súdu
rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode
1 výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu označených práv uzneseniami najvyššieho súdu
Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd zistil, že hoci sťažovateľku
v minulosti viackrát upozornil na to, že predpokladom úspešného uplatnenia námietky
porušenia základných práv a slobôd v konaní pred ním je splnenie viacerých všeobecných
aj osobitných náležitostí návrhu na začatie konania požadovaných ustanoveniami
§ 20 a § 50 zákona o ústavnom súde (napr. III. ÚS 430/2012, I. ÚS 184/2014,
III. ÚS 292/2014), medzi ktoré patrí aj dostatočne jasné, určité, zrozumiteľné a kompaktné
odôvodnenie (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde) námietky porušenia toho-ktorého
základného práva alebo slobody, v predložených sťažnostiach takéto odôvodnenie úplne
absentuje. Sťažovateľka svoje sťažnosti založila výlučne na presvedčení, že „súdny
poplatok“ nie je povinná platiť.
Ústavný súd stabilne judikoval, že skutočnosť, že konanie pred všeobecnými súdmi
neskončilo podľa predstáv sťažovateľa, sama osebe nie je právnym základom
na namietnutie porušenia jeho práva na súdnu ochranu sťažnosťou podanou ústavnému
súdu, pretože označené právo v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní (II. ÚS 218/02,
III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08 a iné).
Keďže uvedená judikatúra je sťažovateľke známa a z ústavnoprávneho hľadiska niet
žiadneho dôvodu na spochybnenie právnych záverov najvyššieho súdu, ktorý v zmysle jemu
zverených kompetencií v odôvodnení napadnutých uznesení presvedčenie sťažovateľky
zrozumiteľnou interpretáciou relevantných právnych predpisov vyvrátil, ústavný súd
predložené sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 1 poslednej vety zákona o ústavnom súde
z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ako aj ich zjavnej
neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. októbra 2014