Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 442/2012
PDF · 127.66 KB
No categories available
I. ÚS 442/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. L. S., K., vo veci namietaného porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 37 Er 1946/2010 zo 14. júna 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. L. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 5. septembra
2011 doručená sťažnosť JUDr. L. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu a práva nebyť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) uznesením
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 37 Er 1946/2010 zo 14. júna
2011 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením okresný súd
zamietol námietky sťažovateľa, ktorý bol v danom exekučnom konaní v procesnom
postavení povinného. Sťažovateľ podané námietky odôvodnil tým, že poverenie
na vykonanie exekúcie vydal nepríslušný súd, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie
nekorešpondovalo so zákonom, že ako povinný splnil, čo mu ukladá exekučný titul.
Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa a jeho námietky vyhodnotil ako
neodôvodnené.
3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
«Uznesením zo dňa 14.06.2011 č. k. 37 Er 1946/2010-23 Okresný súd Bratislava II
námietky zamietol, keď vo svojom odôvodnení uvádza: „K námietke, že poverenie vydal
nepríslušný súd, možno uviesť, že poverenie bolo vydané tunajším súdom na základe adresy
uvedenej v návrhu na začatie exekúcie a v žiadosti o udelenie poverenia. Oprávnený označil
adresu povinného... B., ktorá sa nachádza v okrese B.“.
Postupom porušovateľa došlo k porušeniu môjho základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu. Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Nikoho nemožno odňať
jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť ustanoví zákon.“.
V danej súvislosti sa žiada podotknúť, že v zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR
zo 14.7.2010 sp. zn. 5 Cdo 236/2009 „Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu
súdnemu poriadku špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava.»
4. Okrem už citovaného sťažovateľ neuviedol žiadnu inú argumentáciu
odôvodňujúcu podanú ústavnú sťažnosť.
5. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil
porušenie základného podľa čl. 48 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu, zrušil
napadnuté uznesenie okresného súdu a vec vrátil na nové konanie.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa § 20 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde návrh musí obsahovať, akej
veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa
navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
11. Po predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť
sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.
12. Na základe podaného návrhu na začatie konania je síce zrejmé, akej veci sa týka,
kto ho podáva a proti komu smeruje, i to, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, avšak
sťažovateľ z ústavnoprávneho hľadiska ani len v minimálnom rozsahu neodôvodnil, v čom
konkrétne vidí porušenie svojho označeného základného práva nebyť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.
13. Ústavný súd pripomína, že uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí
nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej
jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných
náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, II. ÚS 151/06).
14. Nadväzujúc na uvedené ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa je daný aj
ďalší dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných
náležitostí. K sťažnosti predovšetkým nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta
na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
15. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 a § 138 zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“)
môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu,
advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme
bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na
ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne.
Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie
právneho zástupcu vyhovieť. Sťažovateľ však o ustanovenia právneho zástupcu nepožiadal
a napokon ani nepreukázal pomery, ktoré by odôvodňovali jeho ustanovenie. Vo svojej
sťažnosti len uviedol, že sám má právnické vzdelanie, na základe čoho usúdil, že
s poukazom na § 241 ods. 1 v spojení s § 250a OSP môže ústavný súd pripustiť konanie aj
bez právneho zastúpenia advokátom. Ústavný súd k tomu dodáva, že ustanovenia § 241
ods. 1 a § 250a OSP sa na konanie pred ústavným súdom neaplikujú, keďže ide
o špecifické procesné normy, ktoré sa uplatňujú výlučne pre dovolacie konanie,
resp. pre konanie v rámci správneho súdnictva upraveného v piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku.
16. Zastúpenie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom je obligatórne
a nemožno od neho upustiť. Nedostatok právneho zastúpenia spôsobuje, že návrh
sťažovateľa nespĺňa náležitosti uvedené v § 20 zákona o ústavnom súde.
17. Vzhľadom na uvedené bola sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
V Košiciach 3. októbra 2012