Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 442/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. L. S., K., vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa uznesením Okresného súdu

Bratislava II sp. zn. zo 14. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. L. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 5. septembra

2011 doručená sťažnosť JUDr. L. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu a práva nebyť odňatý svojmu zákonnému

sudcovi podľa (ďalej len ,a“) uznesením

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. júna

2011 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením okresný súd

zamietol námietky sťažovateľa, ktorý bol v danom exekučnom konaní v procesnom

postavení povinného. Sťažovateľ podané námietky odôvodnil tým, že poverenie

na vykonanie exekúcie vydal nepríslušný súd, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie

nekorešpondovalo so zákonom, že ako povinný splnil, čo mu ukladá exekučný titul.

Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa a jeho námietky vyhodnotil ako

neodôvodnené.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

«Uznesením zo dňa 14.06.2011 č. k. -23 Okresný súd Bratislava II

námietky zamietol, keď vo svojom odôvodnení uvádza: „K námietke, že poverenie vydal

nepríslušný súd, možno uviesť, že poverenie bolo vydané tunajším súdom na základe adresy

uvedenej v návrhu na začatie exekúcie a v žiadosti o udelenie poverenia. Oprávnený označil

adresu povinného... B., ktorá sa nachádza v okrese B.“.

Postupom porušovateľa došlo k porušeniu môjho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu. Podľa : „Nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť ustanoví zákon.“.

V danej súvislosti sa žiada podotknúť, že v zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR

zo 14.7.2010 sp. zn. „Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu

súdnemu poriadku špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava.»

4. Okrem už citovaného sťažovateľ neuviedol žiadnu inú argumentáciu

odôvodňujúcu podanú ústavnú sťažnosť.

5. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie základného podľa uznesením okresného súdu, zrušil

napadnuté uznesenie okresného súdu a vec vrátil na nové konanie.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

9. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa prvej vety návrh musí obsahovať, akej

veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa

navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

11. Po predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažnosť

sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom ustanovené v a .

12. Na základe podaného návrhu na začatie konania je síce zrejmé, akej veci sa týka,

kto ho podáva a proti komu smeruje, i to, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, avšak

sťažovateľ z ústavnoprávneho hľadiska ani len v minimálnom rozsahu neodôvodnil, v čom

konkrétne vidí porušenie svojho označeného základného práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi podľa .

13. Ústavný súd pripomína, že uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí

nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej

jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných

náležitostí podaní účastníkov konania (, ).

14. Nadväzujúc na uvedené ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa je daný aj

ďalší dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných

náležitostí. K sťažnosti predovšetkým nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta

na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20

ods. 2 .

15. Podľa v spojení s a zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“)

môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu,

advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na

ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne.

Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie

právneho zástupcu vyhovieť. Sťažovateľ však o ustanovenia právneho zástupcu nepožiadal

a napokon ani nepreukázal pomery, ktoré by odôvodňovali jeho ustanovenie. Vo svojej

sťažnosti len uviedol, že sám má právnické vzdelanie, na základe čoho usúdil, že

s poukazom na v spojení s môže ústavný súd pripustiť konanie aj

bez právneho zastúpenia advokátom. Ústavný súd k tomu dodáva, že ustanovenia § 241

ods. 1 a sa na konanie pred ústavným súdom neaplikujú, keďže ide

o špecifické procesné normy, ktoré sa uplatňujú výlučne pre dovolacie konanie,

resp. pre konanie v rámci správneho súdnictva upraveného v piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku.

16. Zastúpenie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom je obligatórne

a nemožno od neho upustiť. Nedostatok právneho zastúpenia spôsobuje, že návrh

sťažovateľa nespĺňa náležitosti uvedené v .

17. Vzhľadom na uvedené bola sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

V Košiciach 3. októbra 2012