Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 193/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť E. H., správcu konkurznej podstaty úpadcu Európskej

zdravotnej poisťovne, a. s. v likvidácii, Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou

Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Marián Masarik, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva vlastniť majetok podľa , 2 a 4 ,

základného práva podnikať podľa , základného

práva na súdnu ochranu podľa a 2 , práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 26. júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. H., správcu konkurznej podstaty úpadcu Európskej zdravotnej

poisťovne, a. s. v likvidácii, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. októbra 2013 doručená sťažnosť E. H., správcu konkurznej podstaty úpadcu Európskej

zdravotnej poisťovne, a. s. v likvidácii, Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ), vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, 2 a

4 (ďalej len „“), základného práva podnikať podľa

ods. 1 , základného práva na súdnu ochranu podľa a 2 , práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z

26. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je správcom

konkurznej podstaty Európskej zdravotnej poisťovne, a. s. v likvidácii (ďalej len „EZP“),

na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 22. októbra 2008,

ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok EZP ako dlžníka v úpadku. V rámci výkonu

pôsobnosti správcu konkurznej podstaty vykonal sťažovateľ ročné zúčtovanie poistného

plateného štátom za rok 2007 s výsledkom nedoplatku na poistnom vo výške 1 512 051,02 €

(45 552 049 Sk). V dôsledku skutočnosti, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“) predmetnú pohľadávku neuhradilo do konkurznej

podstaty EZP ako úpadcu, podal sťažovateľ Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, pobočke Bratislava návrh na vydanie platobného výmeru proti ministerstvu

ako platiteľovi poistného. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka

Bratislava rozhodol svojím rozhodnutím č. z 5. januára 2010 v spojení

s rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava,

č. /R z 22. apríla 2010 tak, že konanie vo veci návrhu sťažovateľa

na vydanie platobného výmeru nedoplatku na poistnom zastavil. Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 30. marca 2012 rozhodnutie

Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, č. PV-

/R z 22. apríla 2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 26. júna 2013 tak, že zmenil rozsudok

krajského súdu sp. zn. z 30. marca 2012 a žalobu sťažovateľa zamietol.

V ostatnom podal sťažovateľ na ústavnom súde sťažnosť.

3. Sťažovateľ v podstatnom zastáva názor, z ktorého vyplýva, že „EZP vykonávala

v roku 2007 verejné zdravotné poistenie na základe platného povolenia na vykonávanie

tejto činnosti (v súlade so ). Za vykonávanie verejného

zdravotného poistenia pre poistencov štátu spoločnosti EZP voči štátu vznikla pohľadávka

na poistné. Navrhovateľ vykonal ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za rok 2007.

Štát mal zo zisteného ročného zúčtovania poistného zaplatiť EZP na poistnom 15 611

215,73 €, avšak preddavky na poistné zaplatil len vo výške 14 099 164,71 € a vzniknutý

rozdiel vo výške 1 512 051,02 € neuhradil.

Suma vo výške 1 512 051,02 € predstavuje pohľadávku proti štátu z vykonávania

verejného zdravotného poistenia zdravotnou poisťovňou EZP v roku 2007, a preto má byť

zaplatená do konkurznej podstaty a následne bude v rámci rozvrhu použitá na úhradu

pohľadávok veriteľov EZP.

Predmetná pohľadávka, ktorá vznikla z vykonávania verejného zdravotného

poistenia EZP, preto podlieha konkurzu a Navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty je

povinný postupovať v zmysle ustanovení o konkurze a

reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 44 ods. 1, ods. 3 a § 47 ods. 4

).

Peňažné prostriedky získané činnosťou EZP, vrátane peňažných prostriedkov

získaných z platieb poistného, sú súčasťou konkurznej podstaty úpadcu EZP. Zrušením

zdravotnej poisťovne resp. zánikom povolenia zdravotnej poisťovne na vykonávanie

verejného zdravotného poistenia, nezanikajú pohľadávky zdravotnej poisťovne vzniknuté

z vykonávania verejného zdravotného poistenia. Pohľadávky naďalej existujú a sú

vymáhateľné.“.

4. Na základe v sťažnosti bližšie uvádzaných skutočností sťažovateľ „žiada, aby

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol nasledovne:

1. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 26. júna 2013 bolo porušené základné právo sťažovateľa E. H., správcu konkurznej

podstaty úpadcu Európska zdravotná poisťovňa, a. s. v likvidácii... na súdnu ochranu podľa

. ods. 1 a 2 , právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo vlastniť majetok

podľa , ods. 2 a ods. 4 , právo na pokojné užívanie

majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, a právo podnikať podľa .

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. júna

2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi E. H.,

správcovi konkurznej podstaty úpadcu Európska zdravotná poisťovňa, a.s. v likvidácii...

trovy konania vo výške 331,13 €...“.

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

7. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných

prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , ).

8. Sťažovateľ namieta porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1, 2 a 4 , základného práva podnikať podľa , základného

práva na súdnu ochranu podľa a 2 , práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. z 26. júna 2013. Najvyšší súd

označeným rozhodnutím zmenil rozsudok krajského súdu č. k. -88 z 30. marca

2012 tak, že žalobný návrh sťažovateľa zamietol. Sťažovateľ vo svojej argumentácii brojí

predovšetkým proti právnemu názoru tak správnych orgánov, ako aj súdov, ktoré dospeli

k záveru, že „... pohľadávka (nedoplatok na poistnom voči štátu) úpadcu EZP vo výške

1 512 051,02 € za obdobie roka 2007 nevznikla a nemohla vzniknúť (keďže príjmy

zdravotnej poisťovne z verejného zdravotného poistenia nie sú majetkom zdravotnej

poisťovne a nepodliehajú konkurzu na majetok úpadcu vychádzajúc z koncepcie

zdravotných poisťovní ako verejných subjektov a prostriedkov poistného ako verejných

prostriedkov), a správca konkurznej podstaty nemá aktívnu legitimáciu v takomto správnom

konaní.

Taktiež... správca konkurznej podstaty úpadcu EZP nebol oprávnený vykonať

samotné ročné zúčtovanie poistného plateného štátom namiesto úpadcu EZP, keďže nemôže

vykonávať verejné zdravotné poistenie.“.

9. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa zákon

ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v tejto , nevyhnutný

na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného

záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon

tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických

osôb so sídlom v Slovenskej republike. Podľa vyvlastnenie alebo nútené

obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme,

a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa každý má právo

na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú

zárobkovú činnosť.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa kto tvrdí, že bol

na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd,

aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Podľa čl. 1 dodatkového

protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.

Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré

ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

12. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý

predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal

ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne

súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. V zmysle svojej

judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, odôvodnenie

ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na

preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ).

13. Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie

svojich občianskych práv a záväzkov na súde. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na

súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko

v súhrne zakladá právo na spravodlivé prerokovanie veci (rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva z 21. februára 1975, séria A, č. 18, s. 18, § 36). Právo na spravodlivé

prerokovanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania,

právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné

požiadavky spravodlivého procesu (). Ústavný súd napokon poznamenáva, že

medzi právom na súdnu ochranu podľa a jemu porovnateľným právom

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností,

a prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné posudzovať spoločne.

14. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

15. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. z 26. júna 2013 dospel k týmto

právnym záverom:

«Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (, )

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolania bez pojednávania v súlade

s a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť.

Podľa podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje

v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach

ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe

tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu

ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou

sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať

malo.

Z ustanovenia vyplýva, že ak preskúmavaným rozhodnutím

žalovaný v správnom konaní rozhodol o návrhu žalobcu, je žalobca oprávnený (aktívne

legitimovaný) na podanie žaloby proti takému rozhodnutiu. Námietku žalovaného, že

na podanie žaloby o preskúmanie jeho rozhodnutia žalobca nie je aktívne legitimovaný,

preto odvolací súd ako nedôvodnú nezohľadnil.

Sporným medzi účastníkmi bolo, či žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu

Európska zdravotná poisťovňa, a. s. v likvidácii, je aktívne legitimovaný na vykonanie

ročného zúčtovania za úpadcu a následne na podanie návrhu o vydanie platobného výmeru

zo strany žalovaného.

Žalobca svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vydanie platobného výmeru

odvodzoval zo znenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého

súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi,

možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, pričom účastníkom konania

namiesto úpadcu j e správca.

Na základe uvedeného bolo potom nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou, či poistné

a pohľadávky na poistnom sú majetkom patriacim do konkurznej podstaty úpadcu.

Podľa o zdravotnom poistení štát je platiteľom

poistného za osobu uvedenú v odseku 8 písm. a) až i), k), p) a q), ak

a) je len zamestnancom, ak v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8

písm. a) až i), k), p) a q), jej vymeriavací základ podľa § 13 ods. 1 až 5 nepresahuje 1/2

úhrnu minimálnych miezd,

b/ je len samostatne zárobkovo činnou osobou, ak v období, v ktorom sa považuje

za osobu podľa odseku 8 písm. a) až i), k), p) a q), jej pomerná časť vymeriavacieho

základu podľa § 13 ods. 6 nepresahuje 1/2 úhrnu minimálnych miezd,

c/ nie je zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou, ak v období,

v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8 písm. a) až i), k), p) a q), jej príjem, ktorý

podlieha dani z príjmov okrem vyňatých príjmov, nepresahuje 1/2 úhrnu minimálnych

miezd, alebo

d/ aj dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu skutočností

podľa písmen a) až c), ak v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8 písm. a)

až i), k), p) a q), úhrn jej vymeriavacích základov podľa písmen a) a b) a príjmu podľa

písmena c) nepresahuje 1/2 úhrnu minimálnych miezd.

Zdravotná poisťovňa vykonáva verejné zdravotné poistenie (

Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene

a doplnení niektorých zákonov).

Podľa vety pred bodkočiarkou Z. z o rozpočtových

pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových

pravidlách verejnej správy“) na účely tohto zákona sa rozumejú verejnými prostriedkami

finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy.

Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií

Štatistickým úradom Slovenskej republiky a zaradené vo verejnej správe a to okrem iného

vo fondoch zdravotného poistenia, v ktorých sa vykazujú zdravotné poisťovne a vzťahuje sa

na ne zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm. c), ods. 2 a 3

o rozpočtových pravidlách verejnej správy).

Právnické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú

za hospodárenie s nimi, sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť

a účinnosť ich použitia (§ 19 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).

Podľa § 19 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy verejné

prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi.

Poistné nie je majetkom zdravotnej poisťovne; je určené na zabezpečenie zdravotnej

starostlivosti.

Z ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vyplýva, že verejné

prostriedky sú peňažnými prostriedkami štátu, a preto vykonávanie verejného zdravotného

poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami;

tieto prostriedky sú majetkom štátu, len ich správa bola zákonom zverená inému subjektu -

zdravotnej poisťovni.

Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle priznať vlastnícke právo finančných

prostriedkov získaných z poistného zdravotnej poisťovni, nebola by použitá v § 19 ods. 2

zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy formulácia „zodpovedajú

za hospodárenie s verejnými prostriedkami“ ale formulácia, „pri ktorej sa hospodári ako

s verejnými prostriedkami“.

Zdravotná poisťovňa je z tohto dôvodu povinne klientom Štátnej pokladnice podľa

o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Štátnej pokladnici“),

platitelia poistného - v danom prípade štát, zo zákona uhrádzajú preddavky na poistné na

účet zdravotnej poisťovne vedený v štátnej pokladnici (§ 16 ods. 1 zákona o zdravotnom

poistení). Z dôvodu, že ide o verejné prostriedky, bola im priznaná zákonná ochrana pred

exekúciou odpísaním z účtu (§ 12 ods. 7 zákona o Štátnej pokladnici).

Na skutočnosti, že poistné, resp. pohľadávka na poistnom je majetkom štátu, nič

nemení úprava, podľa ktorej v prípade kladného výsledku hospodárenia, za splnenia

zákonom stanovených podmienok, môže byť časť týchto prostriedkov pretransformovaná

do vlastníctva zdravotnej poisťovne v podobe zisku.

Prostriedky z poistného na verejné zdravotné poistenia sú verejné prostriedky

v majetku štátu, a preto nemôžu patriť do konkurznej podstaty zdravotnej poisťovne. Z toho

potom vyplýva, že správca konkurznej podstaty nie je oprávnenou osobou v zmysle § 47

ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii iniciovať konanie, týkajúce sa poistného,

a teda aj vymáhať pohľadávky na poistnom, lebo nejde o majetok patriaci do konkurznej

podstaty, teda nejde o majetok úpadcu.

Ak výsledkom správneho konania bolo rozhodnutie, ktorým bolo konanie o návrhu

žalobcu na vydanie platobného výmeru vo veci nedoplatku z ročného zúčtovania poistného

zastavené, správne orgány postupovali v súlade so zákonom. Žalobca ako správca

konkurznej podstaty nemôže byť účastníkom správneho konania o návrhu na vydanie

platobného výmeru vo veciach pohľadávok na poistnom, lebo ide o majetok štátu, a nie

o majetok úpadcu.

Hoci už na základe uvedeného je potrebné konštatovať správnosť napadnutého

rozhodnutia žalovaného, pre úplnosť je potrebné uviesť, že v zmysle § 18 ods. 1 písm. a)

bod 3 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“) úrad vykonáva dohľad nad verejným

zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou

poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na

poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky

z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú

starostlivosť podľa osobitného predpisu.

Z citovaného ustanovenia zákona o zdravotných poisťovniach vyplýva, že uplatniť

na úrade pohľadávku na poistnom môže len zdravotná poisťovňa, pričom definíciu

zdravotnej poisťovne obsahuje ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach.

Zdravotná poisťovňa podľa uvedeného ustanovenia je akciová spoločnosť so sídlom

na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného

poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zrušením EZP došlo zo zákona (§ 40 ods. 1 písm.

c/ zákona o zdravotných poisťovniach) k zániku platnosti povolenia na vykonávanie

verejného zdravotného poistenia. Odo dňa zrušenia uvedenej zdravotnej poisťovne, t. j. od

2. mája 2008, EZP už nemohla vykonávať verejné zdravotné poistenie priznané zdravotnej

poisťovni zákonom (§ 6 zákona o zdravotných poisťovniach), medzi činnosti ktoré patrí,

okrem iného, i prijímanie poistného na verejné zdravotné poistenie, prerozdeľovanie

poistného a uplatňovanie na úrade nároku na poistné. Iná osoba ako zdravotná poisťovňa

nesmie vykonávať verejné zdravotné poistenie (§ 2 ods. 4 zákona o zdravotných

poisťovniach). Z uvedeného vyplýva, že správca konkurznej podstaty nemôže prijímať

poistné, príp. uplatňovať na úrade nárok na poistné, lebo okrem toho, že ide o verejné

financie v majetku štátu, nemôže vykonávať verejné zdravotné poistenie. Uvedené finančné

prostriedky, s ktorými zdravotné poisťovne hospodária, by v prípade ich zahrnutia

do konkurznej podstaty, nezostali v systéme zdravotného poistenia a neboli by použité

na účel viazaný v zákone o zdravotných poisťovniach.

Ročné zúčtovanie poistného plateného štátom za predchádzajúci kalendárny rok

mohla v zmysle § 19 ods. 16 zákona o zdravotnom poistení vykonať len zdravotná

poisťovňa. Ide o činnosť v rámci vykonávania verejného zdravotného poistenia, lebo štát

preniesol na zdravotnú poisťovňu povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného plateného

štátom. Za rok 2007 sa ho EZP v konkurze nemohla zúčastniť, lebo momentom zániku

platnosti povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia EZP vypadla

zo systému verejného zdravotného poistenia. Ak prostriedky z poistného sú verejnými

prostriedkami v majetku štátu, tak vymáhanie nedoplatku na poistnom je hospodárením

s verejnými prostriedkami, ktoré bolo zverené len zdravotnej poisťovni. Ročné zúčtovanie

poistného plateného štátom, ktoré vykonal správca konkurznej podstaty úpadcu EZP, preto

nemalo žiadny význam.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je v súlade so zákonom, a preto napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave pre nesprávne právne posúdenie veci zmenil (§ 220

) a žalobu ako nedôvodnú zamietol.»

16. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný

súd konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné

a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich

hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie

najvyššieho súdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd vo svojom rozsudku

sp. zn. z 26. júna 2013 právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným

spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe akých právnych úvah sa nestotožnil

so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a svoje závery podoprel o konkrétne zákonné

ustanovenia príslušných právnych predpisov, a to predovšetkým

o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení

niektorých o rozpočtových

pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľa, ktorý v konaní pred každou

súdnou inštanciou ponúka vlastné zhodnotenie vykonaných dôkazov a dožaduje sa iného

posúdenia celej veci, ústavný súd konštatuje, že nie je v poradí ďalším súdom rozhodujúcim

o opravnom prostriedku sťažovateľa.

17. V súvislosti so sťažovateľom deklarovaným prejavom nespokojnosti

s napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade

so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný

súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia

základných práv (obdobne napr. , ). Taktiež podľa už

mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu práva podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné

súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Ústavný súd teda

konštatuje, že nie je možné považovať právne závery najvyššieho súdu vyslovené v jeho

rozsudku sp. zn. z 26. júna 2013 za arbitrárne alebo zjavne neopodstatnené,

v dôsledku čoho nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím najvyššieho

súdu a namietaným porušením označeného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, a preto

sťažnosť sťažovateľa v tejto jej časti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa

.

18. V súvislosti s už citovanými závermi ústavný súd poukazuje aj na stanovisko

najvyššieho súdu, ktoré si vyžiadal a bolo mu doručené 3. februára 2014, z ktorého vyplýva,

že „Európska zdravotná poisťovňa, a. s. bola zrušená rozhodnutím jej jediného akcionára

dňom 22. mája 2008. Týmto dňom v súlade s

o zdravotných poisťovniach v znení účinnom do 31. 05. 2009 zaniklo jej povolenie

na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, teda prestala byť zdravotnou poisťovňou

v zmysle uvedeného zákona (§ 2 ods. 1). V čase vyhlásenia konkurzu, t. j. k 28. 10. 2008 už

EZP nebola zdravotnou poisťovňou.

Iba zdravotná poisťovňa mohla podať ročné zúčtovanie, a to v lehote podľa § 11

; konkurzný správca preto nie je oprávnený podať ročné zúčtovanie

v mene úpadcu.

Najvyšší súd poukazuje aj na jednotnosť rozhodovacej praxe najvyššieho súdu,

vyplývajúcou z rozsudkov najvyššieho súdu sp. zn. a sp. zn. ,

ktorých rovnopisy súčasne pripája.“.

19. Keďže v danom prípade nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi základným

právom sťažovateľa na súdnu ochranu, resp. právom na spravodlivé súdne konanie, porušenie

ktorých namietal, a napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, ústavný súd sťažnosť v tejto

časti podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

20. Z rovnakého dôvodu ústavný súd odmietol aj sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa

porušenia jeho základného práva vlastniť majetok, resp. práva na ochranu majetku, ako aj

základného práva podnikať, pretože v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu

absencia porušenia princípov spravodlivého súdneho konania vylučuje založenie

sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie základných práv sťažovateľov

hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré patria aj sťažovateľom označené práva, ktorých

porušenie namieta (obdobne napr. , , ,

, a iné).

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa (zrušenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu

a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie náhrady trov konania) v danej veci stratilo

opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2014