Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 279/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť P. H., vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 1 a 6

, ako aj práv podľa , a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 16. októbra 2013

a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. H. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2014 doručená sťažnosť P. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a 2, a a 6 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. a), čl. 6 ods. 1 a čl. 7

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 16. októbra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ tvrdí, že napadnuté uznesenie „je nezákonné, a súčasne predmetná

nezákonnosť založila ako rozhodnutie porušenie základných práv a slobôd...

Porušovateľ vo svojom rozhodnutí zaujal právny názor (osvojil si právny názor

prokuratúry), že nebola splnená druhá podmienka obnovy konania upravená v ustanovení

a to, že pôvodne uložený trest by bol v zrejmom nepomere

k závažnosti činu alebo pomerom sťažovateľa. Vyplývajúc z uvedeného podania je zrejmé,

že porušovateľ zastáva právny názor, že tzv. druhú podmienku je potrebné skúmať v tzv.

povoľovacom konaní osobitne. [Podľa] sa predpokladá skutočnosť

alebo dôkaz súdu skôr neznámy vo vzťahu ku skutku, ktorý je predmetom konania alebo

páchateľa, ako aj spôsobilosť takej skutočnosti alebo dôkazu privodiť podľa zákona

použitého pri rozhodovaní iné rozhodnutie o vine alebo treste.

Ustanovenie § 41b zákona o konaní pred ústavným súdom konštatuje pre prípad

v ňom uvedený splnenie podmienky (dôvodu) obnovy konania podľa ustanovení Trestného

poriadku (ustanovenia § 394 ods. 1 a ustanovení o postupe v konaní), aj keď sa dotknutý

prípad netýka okolností činu alebo osoby páchateľa, ale ústavným súdom konštatovaného

nesúladu právneho predpisu, ktorý bol použitý pri rozhodovaní súdu v pôvodnom konaní,

s alebo medzinárodnou zmluvou uvedenou v .“.

Sťažovateľ poukazuje aj na nález ústavného súdu sp. zn.

z 28. novembra 2012, tvrdiac, že vzhľadom na nové skutočnosti, ktorými je tento nález, „by

pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere s účelom trestu alebo k pomerom páchateľa

a vzhľadom na ktoré by zákonný sudca mohol vyhodnotiť situáciu podľa stavu v súlade

s celkom inak. Preto posudzovanie primeranosti a neprimeranosti trestu uloženého

za podmienok protiústavných zákonných ustanovení je popieraním trestu uloženého

za podmienok účinnosti protiústavných zákonných ustanovení.“.

II.

Ústavný súd z vyžiadaného súvisiaceho súdneho spisu zistil, že krajský súd

napadnutým uznesením rozhodol podľa o odvolaní

sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 9. septembra 2013 [ktorým bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania

trestného činu lúpeže podľa a a iné, za čo mu bol

uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov] tak, že jeho odvolanie zamietol ako

podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.

Krajský súd odôvodnil napadnuté uznesenie poukazom na zápisnicu o hlavnom

pojednávaní, z ktorej vyplynulo, že sťažovateľ po vyhlásení označeného rozsudku

okresného súdu a po zákonnom poučení vyhlásil, „že poučeniu porozumel, výslovne sa

vzdal práva podať odvolanie s tým, že nesúhlasí s podaním odvolania v jeho prospech ani

oprávnenými osobami“.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , , ).

Najpodstatnejšou námietkou sťažovateľa sa javí jeho nesúhlas s tým, že krajský súd

zamietol jeho odvolanie proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 9. septembra

2013 bez meritórneho skúmania, ako aj bez toho, aby prihliadol na nález ústavného súdu

sp. zn. z 28. novembra 2012, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky 21. decembra 2012, keďže vychádzal z toho, že sťažovateľ sa už

predtým výslovne vzdal práva podať proti uvedenému prvostupňovému rozsudku odvolanie.

Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ nijako nespochybňuje, že v zápisnici

o hlavnom pojednávaní urobil protokolované vyhlásenie. Podmienky na takýto postup

krajského súdu teda boli splnené, pretože sťažovateľ podal odvolanie potom, ako sa tohto

práva výslovne vzdal.

Za uvedeného stavu treba argumentáciu krajského súdu, ktorý odvolanie sťažovateľa

zamietol bez meritórneho skúmania jeho obsahu, považovať za dostačujúcu a presvedčivú.

V nijakom prípade ju nemožno hodnotiť ako arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Treba konštatovať (a to na základe už uvedených záverov), že hoci sťažovateľ podal

proti rozsudku okresného súdu odvolanie, urobil tak však po tom, čo sa po jeho vyhlásení na

hlavnom pojednávaní okresného súdu výslovne tohto práva vzdal. Znamená to, že

z formálneho hľadiska sťažovateľ síce vyčerpal riadny opravný prostriedok v podobe

odvolania podľa a nasl. , avšak v skutočnosti (materiálne vzaté)

tak neurobil, pretože jeho oprávnenie podať odvolanie zaniklo tým, že sa tohto práva

výslovne vzdal. To zakladá neprípustnosť tejto sťažnosti v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

Napokon treba poznamenať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval),

že sa práva podať odvolanie vzdal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani

neprichádza do úvahy prípadný postup ústavného súdu v intenciách § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už nevyzýval sťažovateľa na

odstránenie jej nedostatkov (napr. podpísanie sťažnosti, predloženie splnomocnenia pre

advokáta).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014