Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 287/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť Občianskeho združenia

– Uboč, Malogyňovská 109, Gyňov, zastúpeného advokátkou JUDr. Silviou Sovovou,

Diamantová 10, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť Občianskeho združenia – Uboč o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2014

osobne doručená sťažnosť Občianskeho združenia – Uboč, Malogyňovská 109, Gyňov

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Silviou Sovovou, Diamantová 10,

Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ doručil krajskému

súdu 2. augusta 2012 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského lesného

úradu v Košiciach (ďalej aj „žalovaný“) sp. zn. z 21. júna 2012. Sťažovateľ

v sťažnosti tvrdí, že krajský súd doteraz v napadnutom konaní „neurobil žiaden úkon“,

pričom „nečinnosť Krajského súdu v Košiciach s vykonaním akéhokoľvek úkonu po dobu

dvoch rokov je ničím neospravedlniteľná“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukázal na doterajšiu judikatúru ústavného súdu

týkajúcu sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a zároveň uviedol, že „Oficiálnu sťažnosť predsedovi Krajského súdu

v Košiciach sme nepodávali, nakoľko mám za to, že by sa tým nič nezmenilo a v konečnom

dôsledku s prihliadnutím na ostatnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, takýto

zbytočný administratívny úkon ani nie je pre podanie ústavnej sťažnosti potrebný.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotveného

v článku 48 ods. 2 a prerokovanie veci v primeranej lehote

zakotveného v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Krajský súd v Košiciach konal vo veci

vedenej na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. bez prieťahov. Ústavný súd

Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Košiciach pokračovať v porušovaní

namietaných práv sťažovateľa. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie vo výške 7 000.- Eur. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi

trovy konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal od krajského

súdu spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie, z ktorého zistil, že na úradnej tabuli

krajského súdu bolo od 7. februára 2014 do 28. februára 2014 vyvesené oznámenie, že

vo veci vedenej krajským súdom pod sp. zn. bude 26. februára 2014 podľa

v spojení s prvou vetou verejne

vyhlásený rozsudok. Krajský súd na základe uvedeného 26. februára 2014 vyhlásil rozsudok

č. k. -48 (ďalej len „rozsudok krajského súdu z 26. februára 2014“), ktorým na

základe žaloby sťažovateľa zrušil rozhodnutie žalovaného sp. zn. z 21. júna

2012, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň priznal sťažovateľovi náhradu trov

konania v sume 66 €. Podpredseda krajského súdu žiadosti predsedníčky senátu krajského

súdu 7 S o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku 28. marca

2014 vyhovel a lehotu predĺžil do 17. apríla 2014. Na základe pokynu predsedníčky senátu

krajského súdu 7 S z 25. apríla 2014 bol v čase rozhodovania ústavného súdu rozsudok

krajského súdu z 26. februára 2014 doručovaný účastníkom konania.

V nadväznosti na uvedené zistenie ústavný súd považuje za potrebné poukázať na

svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu

právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (, ,

), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , , ,

) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa

(a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade krajským

súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už

nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd

sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je totiž

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

V posudzovanej veci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (9. apríla 2014,

pozn.) krajský súd v napadnutom konaní už nemohol porušovať základné právo sťažovateľa

podľa ani jeho právo podľa dohovoru, keďže v tom čase už

o žalobe sťažovateľa rozhodol rozsudkom č. k. -48 z 26. februára 2014.

S prihliadnutím na uvedené možno konštatovať, že krajský súd v čase podania

sťažnosti ústavnému súdu už nemohol podniknúť žiadne zákonné kroky na odstránenie

stavu právnej neistoty, pretože v danom čase už bol vyhlásený jeho rozsudok, ktorý bol

v čase rozhodovania ústavného súdu doručovaný účastníkom napadnutého konania.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú (m. m. , ) podľa § 25 ods. 2

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014