Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 136/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 13. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti M. T., zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Galandom,

Veternicová 12, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. 28

C 49/2007 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť M. T. trovy konania v sume

331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. Milana Galandu, Veternicová 12, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

sp. zn. z 19. februára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. T. (ďalej len „sťažovateľ“) v časti, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. sp. zn. a sp. zn. 28 C

49/2007 (ďalej aj „napadnuté konania“).

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3869/2013 (doručeným ústavnému súdu 9. decembra 2013), v ktorom sa okrem

iného uvádza:

„Konanie sp. zn. - navrhovateľ: M. T...; odporca: Ministerstvo

zdravotníctva SR..., predmetom sporu je náhrada mzdy za obdobie od 01. 01. 2004 do 25.

05. 2006. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 24 C

34/2007 zo dňa 15. 10. 2013. Zákonnou sudkyňou vo veci je JUDr. Tatiana Buchvaldová. V

prílohe zasielam zoznam procesných úkonov v priebehu celého konania...

Navrhovateľ podal návrh na tunajší súd dňa 05. 03. 2007,

- dňa 07. 03. 2007 zaslal súdu doplnenie návrhu

- dňa 12. 03. 2007 bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

- dňa 15. 03. 2007 žiadal o oslobodenie súdneho poplatku

- dňa 26. 04. 2007 bol návrh doručovaný na vyjadrenie odporcovi

- dňa 08. 06. 2007 vyjadrenie odporcu...

- dňa 25. 10. 2007 bolo konanie uznesením -54 prerušené z dôvodu

konania na KS v Bratislave 1

- dňa 19. 11. 2007 navrhovateľ podal odvolanie a 20. 11. 2007 bolo odvolanie

doručované PZO

- dňa 15. 01. 2008 bol spis predložený na KS v Bratislave

- uznesením KS v BA – -76 zo dňa 27. 03. 2008 bolo prvostupňové

rozhodnutie potvrdené a spis bol vrátený 02. 04. 2008

- uznesením -86 zo dňa 26. 08. 2009 súd v konaní pokračoval a konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil

- odvolanie navrhovateľa podané 05. 10. 2009

- dňa 08. 10. 2009 odvolanie doručované na vyjadrenie PZO

- dňa 24. 11. 2009 spis postúpený na KS v Bratislave

- Krajský súd uznesením -97 zo dňa 16. 12. 2009 prvostupňové

uznesenie potvrdil a spis bol vrátený 18. 01. 2010

- uznesením zo dňa 03. 02. 2010 prvostupňový súd vrátil navrhovateľovi zaplatený

súdny poplatok...

- dňa 16. 02. 2010 navrhovateľ podal dovolanie na Najvyšší súd SR

- dňa 16. 02. 2010 doručované dovolanie odporcovi

- spis predložený 14. 04. 2010 na NS SR

- spis vrátený bez rozhodnutia 05. 05. 2010 a opätovne predložený 04. 06. 2010

na NS SR

- 22. 07. 2010 spis vrátený z NS SR, NS SR uznesením uznesenie...

o zastavení konania v spojení s uznesením KS BA - tieto zrušil...

- dňa 30. 07. 2010 podal navrhovateľ návrh na zmenu petitu

- dňa 26. 08. 2010 súd uznesením rozhodol v zmysle

a súčasne bol vyzvaný výzvou zo dňa 26. 08. 2010 na upresnenie žiadostí

o oslobodenie od súdnych poplatkov v intenciách uznesenia NS SR a navrhovateľ

bol vyzvaný na predloženie dokladov k žiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov uznesením z č. l. 140 z 26. 10. 2010 nebolo priznané oslobodenie

od súdnych poplatkov a 23. 11. 2010 podal navrhovateľ odvolanie

- dňa 29. 11. 2010 bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

- dňa 06. 12. 2010 bol spis predložený na rozhodnutie KS BA o odvolaní

- dňa 03. 03. 2011 doručené potvrdzujúce uznesenie KS BA,

- dňa 07. 03. 2011 bolo doručené uznesenie KS BA

- uznesením z 21. 03. 2011 bolo konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku

zastavené

- dňa 25. 03. 2011 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok

- uznesenie z 31. 03. 2011- bolo zrušené uznesenie o zastavení konania

- dňa 21. 06. 2011 bolo nariadené pojednávanie na T:

- pojednávanie dňa

- pojednávanie dňa 22/11/2011

- dňa 22. 11. 2011 na pojednávaní odporca žiadal konanie prerušiť z dôvodu

prebiehajúceho konania

- uznesením z 01. 12. 2011 návrh na prerušenie konania zamietnutý

- pojednávanie

- pojednávanie

- pojednávanie dňa , kde prebiehal výsluch svedkov a navrhovateľ

sa nedostavil bez predchádzajúceho ospravedlnenia

- pojednávanie

- pojednávanie

- pojednávanie bolo odročené z dôvodu náhleho úmrtia manžela PZO

- dňa 07. 11. 2012 vytýčené pojednávanie na ďalší termín: T:

- dňa 15. 01. 2013 na pojednávaní došlo k uznaniu nároku čo do základu,

navrhovateľ sa na pojednávanie bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil

- pojednávanie 12. 02. 2013, na ktorom došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu

z dôvodu vznesenej námietky premlčania a pojednávanie bolo odročené z dôvodu

zisťovania výšky čistého funkčného platu za uplatnené obdobie, nakoľko odporca

navrhoval uzatvorenie súdneho zmieru,

- pojednávanie a dopyt na sociálnu poisťovňu 13. 02. 2013, pričom

navrhovateľ doručil ďalšiu zmenu návrhu, o ktorej súd rozhodol

- dňa 15. 03. 2013 oznámené súdu, že dňa 13. 03. 2013 odporca poukázal

navrhovateľovi čistý funkčný plat, ktorý bol predmetom konania , ale

aj v konaní ,

- pojednávanie 26. 03. 2013 - návrh odporcu na uzatvorenie súdneho zmieru,

navrhovateľ žiadal pojednávanie odročiť za účelom dohody o obsahu súdneho

zmieru

- pojednávanie 21. 05. 2013, na ktoré sa navrhovateľ nedostavil a na č. l. 374

sa telefonicky ospravedlnil, avšak doklad o účasti na pojednávaní

na OS BA IV nepredložil

- pojednávanie 20. 06. 2013 sa navrhovateľ nedostavil, predvolanie mal vykázané

uložením na pošte, z pojednávania sa neospravedlnil,

- termín pojednávania dňa , kde navrhovateľ bol opätovne neprítomný,

telefonicky sa ospravedlnil z dôvodu zlého zdravotného stavu, avšak, potvrdenie

lekára nedoložil

- termín pojednávania 15/10/2013 - navrhovateľ sa opätovne nedostavil,

z pojednávania sa neospravedlnil, súd vo veci vyhlásil rozsudok

- dňa 12/11/2013 - rozsudok vypracovaný, dňa 13. 11. 2013 rozsudok expedovaný...

Sp. zn. - účastníkom konania sú - navrhovateľ: M. T...; odporca:

Ministerstvo zdravotníctva SR..., predmetom konania je náhrada mzdy za obdobie od 25.

06. 2006 do 15. 02. 2007. Zákonnou sudkyňou vo veci je JUDr. Beáta Farkašová. Vo veci je

vytýčený termín pojednávania na deň 21. 02. 2014...

V právnej veci... pod č. k. sa realizovali nasledovné procesné úkony:

-návrh podaný na súd dňa 7. 3. 2007

- úpravou sudcu zo dňa 15. 3. 2007 navrhovateľ bol vyzývaný na zaplatenie

súdneho poplatku

- dňa 29. 3. 2007 bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal odpor odporca

dňa 12. 4. 2007

- podaním došlým súdu dňa 26. 4. 2007 sa navrhovateľ vyjadril k odporu

- úpravou zo dňa 6. 6. 2007 bol navrhovateľ vyzvaný na úpravu petitu ohľadne

špecifikovania príslušenstva pohľadávky, čo bolo doplnené 27. 6. 2007

- úpravou zo dňa 8. 8. 2007 bol návrh doručovaný odporcovi

- dňa 25. 10. 2007 bol vytýčený termín pojednávania na deň 14. 12. 2007,

na ktorom pojednávaní došlo k zmene návrhu a bola navrhovateľovi uložená

poriadková pokuta, pojednávanie bolo odročené na T: 5. 2. 2008...

- podaním došlým súdu dňa 31. 12. 2008 navrhovateľ zaslal opätovnú zmenu

návrhu, ktorá úpravou sudcu zo dňa 14. 1. 2008 bola doručovaná odporcovi

- na pojednávaní dňa 5. 2. 2008 bol vyhlásený rozsudok, voči ktorému navrhovateľ

podal podaním došlým súdu dňa 11. odvolanie, ktoré bolo doručované

odporcovi...

- podané odvolanie navrhovateľom voči uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty

dňa 16. 4. 2008 spolu s námietkou zaujatosti voči sudcovi

- úpravou zo dňa 12. 6. 2008 bol navrhovateľ vyzývaný na zaplatenie súdneho

poplatku za námietku zaujatosti

- dňa 9. 9. 2008 spis predložený na KS BA na rozhodnutie o námietke zaujatosti,

ktorý bol bez rozhodnutia vrátený tunajšiemu súdu 22. 9. 2008

- dňa 3. 10. 2008 spis predložený KS BA na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa

voči rozsudku zo dňa 5. 2. 2008

- dňa 5. 3. 2010 spis vrátený tunajšiemu súdu z KS BA, rozsudok zrušený a vrátený

na ďalšie konanie, zrušené i uznesenia o uložení poriadkovej pokuty...

- podaním došlým dňa 28. 4. 2010 žiadal navrhovateľ rozhodnúť vo veci

- podaním došlým súdu dňa 6. 5. 2010 navrhovateľ zaslal zmenu návrhu

- pojednávanie dňa 3. 6. 2010 odročené s prejednaním veci na T: 25. 6. 2010

- podanie navrhovateľa došlé súdu 10. 6. 2010 so vznesenou námietkou zaujatosti

voči konajúcemu sudcovi

- pojednávanie dňa 25. 6. 2010 odročené z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti

a na jej zotrvaní z dôvodu procesných úkonov sudcu

- dňa 25. 6. 2010 spis predložený KS BA na rozhodnutie o námietke zaujatosti,

- spis vrátený tunajšiemu súdu z KS BA dňa 7. 9. 2010

- úpravou zo dňa 16. 9. 2010 bol vytýčený : na deň 9. 10. 2010

- na pojednávaní dňa 9. 10. 2010 bola navrhovateľovi dvoma uzneseniami uložená

poriadková pokuta, pojednávanie bolo odročené s riadnym prejednaním veci

na T: 10. 12. 2010

- na pojednávaní dňa 10. 12. 2010 bola pripustená zmena návrhu a vyhlásený

rozsudok, voči ktorému podal dňa 28. 1. 2011 navrhovateľ odvolanie dňa 31. 1.

2010 doplnok k odvolaniu, ktoré boli doručované odporcovi dňa 1. 2. 2011, dňa

31. 1. 2011 podal navrhovateľ i odvolanie proti uzneseniam o uložení

poriadkovej pokuty zo dňa 9. 10. 2010

- dňa 3. 2. 2011 bolo vydané tunajším súdom opravné uznesenie

- dňa 8. 3. 2011 bol spis predložený KS BA na rozhodnutie o odvolaniach

navrhovateľa

- dňa 8. 9. 2011 došlo k zmene zákonného sudcu

- dňa 27. 11. 2012 spis vrátený tunajšiemu súdu z KS BA, úpravou zo dňa 28. 11.

2012 doručované uznesenie účastníkom

- úpravou zo dňa 17. 1. 2013 bol pripojený spis tunajšieho súdu č. k.

z dôvodu potreby oboznámenia sa s ním. Z dôvodu zistenia nových skutočností

tým, že na pojednávaní v tejto veci 15. 1. 2013 odporca uznal nárok navrhovateľa

s potrebou poskytnutia lehoty navrhovateľovi na vyčíslenia pohľadávky; súčasne

úpravou zo dňa 17. 1. 2013 bol odporca vyzvaný na oznámenie týkajúce sa

predpokladu mimosúdnej dohody i v tomto spore

- úpravou zo dňa 17. 4. 2013 bol vyzvaný navrhovateľ, či medzi účastníkmi došlo

k dohode, na základe čoho aby špecifikoval požadovanú istinu i s príslušenstvom,

nakoľko zo spisu č. k. súd zistil že dňa 13. 3. 2013 odporca zaplatil

navrhovateľovi časť požadovaného nároku týkajúceho sa i tohto konania, pričom

účastníci konania v konaní žiadali na pojednávaní dňa 26. 3. 2013

pojednávanie odročiť za účelom dohody obsahu súdneho zmieru. Jedná sa

o totožný nárok účastníkov ako v konaní , avšak za odlišné obdobie.

- úpravou zo dňa 23. 5. 2013 bol urgovaný o oznámenie skutočností ako v úprave

zo dňa 17. 4. 2013

- dňa 23. 5. 2013 bol spis zapožičaný KS BA ku konaniam ,

- opätovne právny zástupca navrhovateľa, ktorý podaním došlým súdu dňa

25. 6. 2013 oznámil, že navrhovateľovi už odporca nejaké čiastky uhradil, k čomu

sa dokáže vyjadriť navrhovateľ.

- podaním zo dňa 14. 10. 2013 žiadal zástupca navrhovateľa o oznámenie, kedy

bude vo veci konané a rozhodnuté s oznámením zotrvávania navrhovateľa

na žalobe. Tunajší súd oznámil dňa 17. 10. 2013 navrhovateľovi zapožičanie

spisu na KS BA

- úpravou zo dňa 8. 11. 2013 tunajší súd žiadal KS BA o vrátenie spisu, ktorý bol

fyzicky vrátený dňa 5. 11. 2013

- úpravou zo dňa 22. 11. 2013 bol vo veci vytýčený na deň 21. 2. 2014 s výzvou

pre navrhovateľa o presnú špecifikáciu petitu návrhu s prihliadnutím

na uhradenie časti nároku odporcom.“

Obsah súvisiacich spisov okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 2. decembra 2013 a ústavný súd ich považuje za preukázané.

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 31. marca 2014, v ktorom uviedol, že trvá na ústnom pojednávaní.

Ústavný súd na základe žiadosti sťažovateľa nariadil verejné ústne pojednávanie

vo veci na 13. máj 2014. Z verejného ústneho pojednávania, ktorého sa sťažovateľ

zúčastnil, nevyplynuli žiadne nové skutočnosti vo vzťahu k prerokúvanej veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd (obdobne ako

Európsky súd pre ľudské práva – ďalej len „ESĽP“) aj povahu prerokúvanej veci a jej

význam pre sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť vecí, ústavný súd konštatuje, že spory o náhradu

nevyplatených mzdových nárokov tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných

súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité. Uvedený názor

sa podľa názoru ústavného súdu v plnom rozsahu vzťahuje aj na napadnuté konania, pričom

ústavný súd poznamenáva, že na zložitosť vecí nepoukázal ani okresný súd vo svojom

vyjadrení k sťažnosti. V okolnostiach daných prípadov treba mať navyše na zreteli aj to,

že predmetom preskúmavaných konaní je existenčná vec (náhrada mzdy), ktorej povaha

vyžaduje osobitnú pozornosť venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu súdu, aby bol

naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť

organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a

skončená ( a ) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa naň fyzická osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. ,

).

V tejto súvislosti ústavný súd nemohol prehliadnuť ani to, že tieto veci sa pri svojom

nápade na okresný súd zapísali do rôznych súdnych oddelení (senátov) a že v dôsledku toho

mali rôznych zákonných sudcov a okresný súd mohol vhodnou organizáciou činnosti

na súde (napr. už pri rozvrhu práce) predísť tejto situácii a tiež prípadne využiť zákonný

postup vyplývajúci z , podľa ktorého „v záujme hospodárnosti konania

môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia

alebo sa týkajú tých istých účastníkov“, prípadne zabezpečiť lepšiu súčinnosť konajúcich

sudcov pri získavaní potrebných informácií (obdobne ).

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka týchto súdnych konaní je druhým kritériom

pri posudzovaní, či v napadnutých konaniach mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Posudzujúc správanie sťažovateľa ako účastníka obidvoch napadnutých konaní

ústavný súd v preskúmavaných veciach zistil isté predĺženie konania v dôsledku

jeho procesných úkonov (opakované zmeny návrhov, vznesenie námietky zaujatosti

16. apríla 2008 v konaní vedenom pod sp. zn. , nezaplatenie súdneho poplatku,

podávanie opravných prostriedkov proti procesným rozhodnutiam okresného súdu

o prerušení konania, zastaveniu konania, proti rozsudku vo veci samej a podobne), ich

dopad na priebehy konaní však nemožno považovať za taký, ktorý by podstatnejším

spôsobom ovplyvnil ich dĺžku.

Sťažovateľovi však možno pričítať, že svojím správaním tiež prispel k celkovej

doterajšej dĺžke konania vedenej pod sp. zn. , pretože ako účastník konania

sa bez ospravedlnenia alebo bez predloženia relevantných dokladov nezúčastnil viacerých

pojednávaní nariadených okresným súdom (15. januára 2013 sa ospravedlnil

zo zdravotných dôvodov, ale doklad o práceneschopnosti nedoložil, 21. mája 2013

sa nedostavil, iba sa telefonicky ospravedlnil, avšak doklad o účasti na inom pojednávaní

vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV (sp. zn. ) nepredložil. Takisto

sa nezúčastnil pojednávania 20. júna 2013 a tiež 10. septembra 2013 sa telefonicky

ospravedlnil z dôvodu zlého zdravotného stavu, avšak potvrdenie lekára nedoložil

a 15. októbra 2013 sa sťažovateľ opätovne nedostavil. Tu je potrebné tiež uviesť,

že sťažovateľ svoj nárok v marci 2007 pôvodne uplatňoval z inej výšky funkčného platu,

ktorý mal v rozhodnom období, a zmenu svojho návrhu urobil až v júli 2010, pričom

až na pojednávaní konanom 12. februára 2012 zobral aj svoj návrh v časti zaplatenia istiny

8 888, 67 € späť, o ktorom rozhodol okresný súd na pojednávaní konanom 5. marca 2013.

V danom prípade ústavný súd zobral do úvahy tiež to, že sťažovateľovi bola už

v priebehu konania vedeného pod sp. zn. žalovaným poukázaná náhrada

funkčného platu v sume 54 854,12 € na jeho účet v banke ešte v marci 2013 (od 1. januára

2004 do 14. februára 2007), čo predstavuje príjem za celé uplatňované obdobie, ktoré

je predmetom sporov vedených pod sp. zn. a sp. zn. , so sumou

ktorého ale nesúhlasil a žiadal pojednávanie 26. marca 2013 odročiť pre účely dohodnutia

súdneho zmieru. Na ten účel bolo pojednávanie odročené na 21. máj 2013. Dňa 27. júla

2013 sa konalo stretnutie sťažovateľa so žalovaným pre účely uzavretia vzájomnej dohody,

ale pre neúčasť sťažovateľa na ďalších pojednávaniach k dohode a jej schváleniu okresným

súdom týkajúcej sa priznania aj úrokov z omeškania ešte nedošlo.

Čo sa týka konania vedeného pod sp. zn. , sťažovateľ nespôsobil svojím

konaním podstatné predĺženie tohto konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého uplatnením ústavný súd zisťoval,

či mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom v napadnutých konaniach, bol postup okresného

súdu.

Konanie vedené pod sp. zn.

Predmetom tohto konania je náhrada mzdy za obdobie od 1. januára 2004

do 25. mája 2006. Ústavný súd v priebehu napadnutého konania zistil, že okresný súd

spočiatku konal priebežne iba o procesných otázkach, potom konanie bolo aj právoplatne

prerušené (od 25. októbra 2007 do 26. augusta 2009) a spis sa niekoľkokrát nachádzal

aj na odvolacom, resp. dovolacom súde, ale ústavný súd nemôže vzhľadom

na charakter sporu akceptovať, že prvé relevantné pojednávanie nariadil okresný súd

až 29. septembra 2011, teda viac ako po štyroch rokoch od začatia konania.

Je tiež pravdou, že okresný súd odvtedy riadne konal v merite veci (relevantné

pojednávania sa konali v novembri 2011, marci, apríli a máji 2012 a februári a októbri

2013), na ktorých okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov

a rozhodol aj rozsudkom sp. zn. z 15. októbra 2013, ktorým uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľovi úrok z omeškania od 1. júna 2006 do 13.

marca 2013 zo sumy 43 082,87 €, vo zvyšku žalobu zamietol a v časti konanie zastavil,

ale na druhej strane nemôže ústavný súd akceptovať tú skutočnosť, že do dnešného dňa nie

je konanie ešte právoplatne skončené (7. januára 2014 podal sťažovateľ proti rozsudku

okresného súdu odvolanie a tiež odvolanie proti opravnému uzneseniu z 9. decembra 2014),

a tým ešte stále nie je odstránený stav právnej neistoty sťažovateľa.

Konanie vedené pod sp. zn.

Predmetom konania je náhrada mzdy za obdobie od 25. júna 2006

do 15. februára 2007. Prvé relevantné pojednávanie sa konalo už 14. decembra 2007

a už na druhom pojednávaní konanom 5. februára 2008 okresný súd zamietol návrh

sťažovateľa pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného. Jeho rozsudok však bol

zrušený uznesením krajského súdu sp. zn. z 29. januára 2010 z dôvodov

uvedených v a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Neskôr

krajský súd uznesením sp. zn. zo 17. októbra 2012) zrušil aj druhé

rozhodnutie okresného súdu sp. zn. z 10. decembra 2010, ktorým zamietol

návrh sťažovateľa ako žalobcu pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie podľa § 221 ods.

1 písm. h) (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru,

že štátnozamestnanecký pomer sťažovateľa neexistoval, hoci o neplatnosti skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Úradu pre štátnu

službu č. 6602/2006 z 26. mája 2006 vydaného na základe rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. -30 z 18. novembra 2005. Činnosť okresného súdu

bola teda neefektívna a nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa. Okresný

súd 21. februára 2014 určil termín pojednávania na 2. máj 2014.

V rámci tohto konania boli sťažovateľovi uložené tiež tri poriadkové pokuty, ktoré

však boli následne zrušené odvolacím súdom.

S poukazom na uvedené ústavný súd v súlade s predchádzajúcou judikatúrou

považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neprijateľné, aby právna neistota v napadnutom

konaní (najmä s prihliadnutím na jeho povahu – mzdový nárok) nebola odstránená ani

po uplynutí viac ako 6 rokov od jeho začatia (m. m. napr. , )

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo

postupom okresného súdu v napadnutých konaniach porušené, prikázal mu, aby vo veciach

konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 393 307 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď okrem iného poukázal na pocit právnej

neistoty vyplývajúci z nečinnosti okresného súdu. Sťažovateľ namietal, že v konaní

pred okresným súdom dochádza k spôsobovaniu vážnej ujmy na jeho právach a „k vážnym

finančným dôsledkom, ktoré sa stupňujú a zaťažujú tak i rodinu sťažovateľa a tento

dlhodobý nepriaznivý stav má vážne dôsledky na jeho zdravotný stav, zdravotný stav jeho

manželky a vedie fakticky k likvidácii jeho osoby a jeho rodiny“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Podľa ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať od sťažovateľa, aby čakal

na výsledok súdneho sporu, v ktorom sa rieši jeho existenčný problém viac ako 6 rokov

a aby po takejto dobe bol stav konania taký, ako bol zistený v prípade sťažovateľa.

Sťažovateľ oprávnene z takého postupu okresného súdu pociťuje krivdu a beznádej.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutých konaní okresného súdu, berúc do úvahy

konkrétne okolnosti prípadov (ide o závažné statusové veci z hľadiska sociálnych dopadov

na sťažovateľa, ale na druhej strane došlo už v priebehu konania zo strany odporcu

k vyplateniu časti nárokovanej mzdy v sume viac ako 54 000 €), ale i správanie sťažovateľa

hodnotené v náleze ústavný súd považuje priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom

JUDr. Milanom Galandom, Veternicová 12, Bratislava.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €. Keďže advokát je platcom

dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia

o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18

ods. 3 vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného

paušálu boli priznané v celkovej sume 331,13 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014