Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 259/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Ernst Keller Slovakia, s. r. o., Dolné Hony 9,

Nitra, zastúpenej Advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o.,

Panenská 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 11. decembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Ernst Keller Slovakia, s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca

2014 doručená sťažnosť spoločnosti Ernst Keller Slovakia, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu

zaručeného (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 11. decembra 2013 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka bola

odporcom v súdnom spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou

vedenom na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“). Okresný súd rozsudkom

č. k. -169 z 15. apríla 2013 určil, že výpoveď daná navrhovateľovi je

neplatná. Krajský súd o odvolaní sťažovateľky namietaným rozsudkom z 11. decembra

2013 rozsudok okresného súdu potvrdil.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „Dňa 21. februára 2014 Sťažovateľ podal

proti Rozsudku dovolanie. Napriek tomu, že doposiaľ nebolo o dovolaní Najvyšším súdom

právoplatne rozhodnuté, z opatrnosti, za účelom nezmeškania lehoty v zmysle § 53 ods. 3

Zákona podávame ústavnú sťažnosť. Sťažovateľ sa chce vyhnúť situácii, že by Najvyšší súd

zamietol dovolanie z dôvodu jeho neprípustnosti a medzičasom by uplynula dvojmesačná

lehota od právoplatnosti Rozsudku na podanie ústavnej sťažnosti.“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označených

práv namietaným rozsudkom krajského súdu (bod 1), zrušil tento rozsudok a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadala priznať náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich.

7. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) (, ). Zásada

subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

8. Podstatou námietok sťažovateľky je právne posúdenie postupu a následného

rozhodnutia krajského súdu v jej právnej veci najmä z hľadiska rešpektovania jej práva

na súdnu právnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces (body 1 a 4), v dôsledku

porušenia ktorých sa domáhala ako v konaní pred ústavným súdom, tak aj podaním

dovolania Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky zrušenia namietaného rozhodnutia

krajského súdu (bod 4).

9. Ak sa za tejto situácie domáhala svojho práva jednak na najvyššom súde (bod 3)

a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť,

pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude najprv rozhodovať

najvyšší súd.

10. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne , ,

), že v prípade podania opravného prostriedku (odvolania či dovolania)

a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po

rozhodnutí o takomto opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní). Pritom lehota na

podanie takejto sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť

č. 46129/99, body 51, 53 a 54 alebo vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť

č. 31419/04, body 47 a 48) napadnutému opravným prostriedkom (riadnym alebo

mimoriadnym).

11. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou, ako aj

ďalšími návrhmi sťažovateľky meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju

odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2014