Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 235/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. a sp. zn.

vo veci namietaného porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a tiež porušenie a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami

Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. z 20. februára 2012

a sp. zn. z 20. februára 2012, a porušenia svojich základných práv podľa

a a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 31. júla 2012

a sp. zn. z 30. mája 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

4. decembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn.

a sp. zn. , ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a (ďalej len „“) a práv podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie a

dohovoru postupom a uzneseniami Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 20. februára 2012 a sp. zn. z 20. februára

2012 a porušenie svojich základných práv podľa a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom a uzneseniami

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 31. júla 2012 a sp. zn. z 30. mája 2012.

2. Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia

poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvných vzťahov založených

zmluvami o úvere sťažovateľka pristúpila po dohode s dlžníkmi k spísaniu notárskych

zápisníc, ktoré obsahovali okrem iných náležitostí súhlas povinných osôb s ich

vykonateľnosťou. Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníkov bola sťažovateľka

nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií

na podklade exekučných titulov (notárske zápisnice). Prvostupňový súd poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne exekúcie

napadnutými uzneseniami zastavil. Na základe odvolania sťažovateľky boli napadnuté

uznesenia okresného súdu potvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu.

3. V sťažnostiach sťažovateľka tvrdí, že postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach a napadnutými uzneseniami boli porušené „... 1) právo na súdnu ochranu

zaručené ...; 2) právo na spravodlivý súdny proces zaručené

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd...; 3) právo vlastniť majetok

zaručené ; 4) právo na pokojné užívanie majetku zaručené

Protokolu č. 1 k Dohovoru; 5)všeobecný zákaz diskriminácie ustanovený čl. 12 ods. 2

; 6) zákaz diskriminácie ustanovený Dohovoru“.

4. V úvodných častiach sťažností sťažovateľka predovšetkým namieta porušenie

svojho základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ku

ktorému malo dôjsť tým, že „súdy oboch stupňov nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj

keď tak boli podľa zákona povinné učiniť!“. S poukazom na § 57 ods. 5 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) sťažovateľka predovšetkým uvádza, že „Ak by aj bolo

pravdou, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané skôr, ako bolo citované

ustanovenie súčasťou Exekučného poriadku (t. j. pred účinnosťou ),

na argumentácii a legitimite námietky oprávneného to nič nemení, pretože podľa

prechodných ustanovení je nutné postupovať podľa Exekučného poriadku v znení zákona

č. aj v prípade exekučných konaní začatých pred jeho účinnosťou. Odvolací

súd rozhodne mal napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením

zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.“.

Sťažovateľka ďalej poukazuje na judikatúru ústavného súdu k základnému právu

podľa a právu podľa dohovoru, podľa ktorej „všeobecné

súdy porušili právo sťažovateľa na súdnu ochranu, ale aj právo na spravodlivé súdne

konanie tým, že nerešpektovali jeho právo na to, aby sa jeho právna vec pred

vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu.

Súčasťou takého právneho základu však po vstupe Slovenskej republiky do EÚ je aj výklad

práva EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke. V takom

prípade tvorí výklad práva EÚ obsiahnutý v rozsudku Súdneho dvora súčasť právneho

základu rozhodovania vo veci samej (m. m. )“.

V tejto súvislosti ďalej sťažovateľka namieta, že „... súd sa nijako nevysporiadal

s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil

prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie, ako

jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky

vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva... Tvrdíme, že v danom prípade je nutné požiadať

o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej

únie... Ďalej je nutné dodať, že Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť

posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv

komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúce z doterajšieho

výkladu úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.

Tvrdíme, že v danom prípade je potrebné požiadať Súdny dvor Európskej únie aj

o výklad čl. 17 čl. 47 Charty základných práv EÚ... S poukazom na vyššie uvedenú právnu

argumentáciu, ako aj s poukazom na argumenty obsiahnuté v podanom odvolaní, máme

za to, že všeobecný súd mal na základe a zmluvy

o fungovaní EÚ rozhodnúť tak, že: Konanie sa prerušuje podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie sa na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie predkladajú prejudiciálne otázky...“.

Poukazujúc na konkrétne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) a ústavného súdu týkajúce sa namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru sťažovateľka v ďalších častiach sťažností najmä uviedla, že „Všeobecný súd,

ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce

k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto

rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa

do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Je dôležité pripomenúť, že k takémuto

revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu

so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti...“.

5. Podľa tvrdenia sťažovateľky aj postupom krajského súdu v napadnutých

konaniach a napadnutými uzneseniami boli porušené „... 1) právo na súdnu ochranu

zaručené ...; 2) právo na spravodlivý súdny proces zaručené

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd...; 3) právo vlastniť majetok

zaručené ; 4) právo na pokojné užívanie majetku zaručené

Protokolu č. 1 k Dohovoru“. Sťažovateľka v tejto súvislosti odôvodňuje namietané

porušenie svojho základného práva podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že krajský súd „a) nedostatočne zistil skutkový

stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach,

ktorých existencia nebola dokázaná (súd používa pri zdôvodnení svojho rozhodnutia slovo

ako napr. „pravdepodobne“); b) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho

právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva; a osobitne

v spojení s porušením označených justičných práv porušil právo vlastniť majetok zaručené

SR, právo na pokojné užívanie majetku zaručené Protokolu č. 1

k Dohovoru...“.

6. Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práv podľa dohovoru a podľa dodatkového

protokolu a tiež porušenie a dohovoru postupom a uzneseniami

okresného súdu, ako aj porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu postupom

a uzneseniami krajského súdu, napadnuté uznesenia okresného súdu a napadnuté uznesenia

krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konania a zároveň jej prizná primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení

krajského súdu v súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom

pod sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a všeobecných súdov, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný

súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

III.

9. Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených

pod sp. zn. a sp. zn. týkajúcich sa v záhlaví tohto

rozhodnutia citovaných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu a v kontexte svojich

zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je

totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností,

ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období, v ktorých atakovala právne závery

všeobecných súdov a ktoré skončili odmietnutím sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie

(v častiach týkajúcich sa rozhodnutí okresných súdov), resp. z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti (v častiach týkajúcich sa rozhodnutí krajských súdov).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľke musí byť známy právny názor ústavného súdu

tak na problematiku týkajúcu sa právomoci všeobecného súdu v rámci exekučného konania

skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (notárskej

zápisnice), ako aj na ostatné skutkové okolnosti, ktoré boli podstatné pre závery

všeobecných súdov, a námietky sťažovateľky týkajúce sa postupu a záverov všeobecných

súdov v týchto exekučných konaniach.

S prihliadnutím na totožnosť tak osoby sťažovateľky, ako aj totožnosť použitej

právnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných

súdov, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na sťažovateľkinu znalosť dôvodov

odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu

na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí

všeobecných súdov a sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto

ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (napr.

sp. zn. zo 14. februára 2013, sp. zn. z 8. marca 2013,

sp. zn. z 30. januára 2013 či mutatis mutandis sp. zn.

z 29. októbra 2013 alebo sp. zn. z 19. júna 2013), ktoré skončili

odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam

uvedených.

Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené

právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia,

v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (v častiach

týkajúcich sa uznesení okresných súdov), resp. z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti

(v častiach týkajúcich sa uznesení krajských súdov).

10. Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2014