Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 334/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., Šustekova 49,

Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Galanta a jeho uzneseniami sp. zn.

z 10. februára 2014 () a sp. zn. z 29. novembra 2013

(), postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa a jeho uznesením sp. zn.

z 25. februára 2014 () a postupom Okresného súdu Trnava

a jeho uzneseniami sp. zn. z 28. februára 2014 (), sp. zn.

z 20. februára 2014 (), sp. zn. z 20. februára

2014 (), sp. zn. z 21. februára 2014 ()

a sp. zn. z 20. februára 2014 () a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., vedené pod sp. zn.

, , , , ,

Rvp 3559/2014, a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie,

ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 3. apríla 2014

a 4. apríla 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., Šustekova 49,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv

podľa a (ďalej len „“), práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12

ods. 2 a dohovoru označeným postupom a uzneseniami Okresného súdu

Galanta, Okresného súdu Stará Ľubovňa a Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresné

súdy“ a „postup a uznesenia okresných súdov“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto činnosti

poskytla rôznym fyzickým osobám – dlžníkom „pôžičky“, ktoré boli títo povinní vrátiť

podľa podmienok dojednaných v uzavretých zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci

dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, stali sa pohľadávky sťažovateľky

splatnými, a preto pristúpila k podaniu návrhov na vykonanie exekúcie podľa § 38 a nasl.

o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov. V priebehu exekučných konaní sa sťažovateľka „z dôvodu obavy

o právny a fakticky osud pohľadávky rozhodla podať exekučnému súdu návrh na zmenu

súdneho exekútora a za nového súdneho exekútora navrhla ustanoviť R. K.“. Uzneseniami

okresných súdov bolo rozhodnuté „o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu pôvodného

exekútora“.

Podľa názoru sťažovateľky postupom a uzneseniami okresných súdov v napadnutých

konaniach boli porušené jej označené práva, predovšetkým základné právo na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivý súdny proces podľa

dohovoru, keďže ten-ktorý okresný súd

„a) bez toho, aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa

13. 04. 2011, sp .zn.: -37;

b) bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho, aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom

a legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;

d) bez toho, aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny

priebeh exekúcie;

e) bez toho, aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ; rozhodol s konečnou

platnosťou... o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo

právne účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť

vymoženie pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom –

R. K..“.

Sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu, ktoré odôvodňuje tým, že „všeobecný

súd svojím rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad

spravodlivého súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom,

ktorý je nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1.

Napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku

sťažovateľa existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu

majetku sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.

Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č.20 ods. 1 SR a článku č. 1 Protokolu č. 1

majetok chránený Dohovorom, o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím

všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.

K namietanému porušeniu a dohovoru sťažovateľka

uvádza, že ,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť

rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním

zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd

rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným exekútorom a toto

rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom konania rovnako ako

povinný. Z okolností daného prípade nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by

mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné

zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením

oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo SR a Dohovorom špecifikovaný ako

dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12

ods. 2 a dohovoru postupom a uzneseniami okresných súdov v uvedených

konaniach, zruší uznesenia okresných súdov a veci im vráti na ďalšie konanie

a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

Podľa môže súd v záujme hospodárnosti

konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia

alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane Občianskeho súdneho

poriadku.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, , , , ,

Rvp 3559/2014, a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a všeobecných súdov rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy

tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa dohovoru, práva podľa dodatkového

protokolu, ako aj a dohovoru postupom a uzneseniami okresných

súdov v uvedených konaniach.

Vychádzajúc zo sťažností a k nim pripojených splnomocnení ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľka všetky sťažnosti podala prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu, pričom

je zrejmé, že tento ich aj koncipoval.

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že ide o právneho zástupcu, ktorý bol

v minulosti v súvislosti zo zastupovaním inej sťažovateľky [obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, v mene ktorej (rovnako ako

v posudzovaných prípadoch, pozn.) koná konateľ J. F.] viackrát poučený o všeobecných aj

osobitných náležitostiach návrhu na začatie konania požadovaných ustanoveniami § 20 a §

50 , ktoré sú predpokladom úspešného uplatnenia námietky

porušenia základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom, ako aj o podmienkach

prípustnosti a včasnosti podania sťažnosti vyplývajúcich z ustanovení § 53 zákona

o ústavnom súde, pričom tomuto právnemu zástupcovi je dobre známa aj konštantná

judikatúra ústavného súdu týkajúca sa komplexu danej problematiky počnúc rozhodnutiami

všeobecných súdov o ne/udelení poverenia na vykonanie exekúcie tomu-ktorému súdnemu

exekútorovi končiac vydaním meritórnych rozhodnutí všeobecných súdov.

Sťažovateľka napriek tomu, že na úvodnej strane každej zo sťažností uvádza ako

prílohy „dokumenty podľa textu“, ústavnému súdu okrem splnomocnení žiadne iné písomné

doklady nedoručila (napr. kópie uznesení okresných súdov s riadnym vyznačením dátumu

ich právoplatnosti). Tento nedostatok zákonom predpísaných náležitostí neumožňuje

ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažností podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde ani to, či boli podané v lehote vyplývajúcej z § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu (§ 25

ods. 1 ) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh

obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania

a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí

vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (,

, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované

právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje, že predložené sťažnosti vykazujú také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, preto ich odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí už pri ich

predbežnom prerokovaní.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľky

v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2014