Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 295/2014
PDF · 143.98 KB
No categories available
IV. ÚS 295/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť S. T., maloletého T. T...,
a maloletej M. T..., všetkých bytom Suchohrad 295, zastúpených Mgr. Peter Serina,
advokátska kancelária, s. r. o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, konajúca prostredníctvom
konateľa a advokáta Mgr. Petra Serinu, ktorou namietajú porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 8 P 207/2009,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. T., maloletého T. T. a maloletej M. T. o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2014
doručená sťažnosť S. T., maloletého T. T. a maloletej M. T. (ďalej len „sťažovatelia“),
zastúpených Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s. r. o., Poľnohospodárska 10,
Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Petra Serinu, ktorou
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 P
207/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:
„Dňa 06. 05. 2009 doručil otec Okresnému súdu Malacky návrh na zmenu zverenia,
v ktorom sa domáhal zmeny zverenia maloletých detí T. a M. a určenia vyživovacej
povinnosti matky k maloletým deťom. Uvedené konanie bolo vedené pod sp. zn.
8 P/207/2009. Sťažovateľka dňa 23. 06. 2010 podala... návrh na zvýšenie výživného pre
maloleté deti T. a M. Konanie o zvýšenie výživného bolo vedené na Okresnom súde Malacky
pod sp. zn. 8 P/251/2010.
Súd uznesením z dňa 07. 10. 2010 spojil vyššie uvedené konania sp. zn. 8 P/207/2009
a sp. zn. 8 P/251/2010 do jedného konania vedenom pod sp. zn. 8 P/207/2009. Do spojenia
vecí prebehlo v konaní 8 P/207/2009 iba jedno pojednávanie dňa 22. 06. 2010 a v konaní
8 P/251/2010 neprebehlo žiadne pojednávanie...
Dňa 04. 06. 2012 vydal súd uznesenie, ktorým opätovne vylúčil konanie o zvýšenie
výživného na samostatné konanie a toto bolo vedené pod sp. zn. 8 P/200/2012. Konanie
o zmenu zverenia maloletých detí zostalo vedené pod sp. zn. 8 P/207/2009... Dňa 06. 06.
2013 súd opätovne vydal uznesenie, ktorým spojil konanie o zvýšenie výživného sp. zn.
8 P/200/2012 a konanie o zmenu zverenia maloletých detí sp. zn. 8 P/207/2009 do jedného
konania, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 8 P/207/2009. V spojenom konaní následne
prebehlo pojednávanie dňa 11. 09. 2013, 21. 10. 2013 a 29. 01. 2014, kde na poslednom
pojednávaní obaja účastníci uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil rozsudkom
z dňa 29. 01. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. 02. 2014. Obe
konania tak boli ukončené po viac ako piatich rokoch od podania návrhu na začatie
konania.“
Sťažovatelia považujú postup okresného súdu v napadnutom konaní „za nezákonný
a protiústavný najmä z toho dôvodu, že nerozhodnutie súdu v lehote takmer piatich rokov
od začatia konania o zmenu zverenia a v lehote štyroch rokov v konaní o zvýšení výživného
je v rozpore s ústavnou požiadavkou na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov“.
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Postupom Okresného súdu Malacky v konaniach sp. zn. 8 P/207/2009 o zmene
zverenia, sp. zn. 8 P/251/2010 a 8 P/200/2012 o zvýšenie výživného došlo k prieťahom
v konaní a bolo porušené ústavné právo S. T... a jej maloletých detí T. T... a M. T... na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
2. S. T... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie sume 1 500 € (slovom
tisícpätsto eur) a jej maloletým deťom T. T... sa priznáva finančné zadosťučinenie y sume 2
000 € (dvetisíc eur) a M. T.... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (dvetisíc
eur), ktoré je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
3. Okresný súd Malacky je povinný uhradiť S. T... trovy právneho zastúpenia pred
Ústavným súdom SR, vo výške 424,36 € bez DPH, na účet právneho zástupcu..., a to do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto
možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,
IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri
predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Sťažovatelia namietajú, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
8 P 207/2009 došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na
naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) sa
ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným
súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva
označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak
v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému
porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť
zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že
jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú
preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných
práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).
Navyše, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne
rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m.
Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že
okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8 P 207/2009 rozhodoval o návrhu rodiča na
zmenu rozhodnutia o zverení maloletých sťažovateľov do osobnej starostlivosti, ako aj
o návrhu na zvýšenie výživného na maloletého T. T. a maloletú M. T. Návrh na zvýšenie
výživného bol pôvodne vedený pod sp. zn. 8 P 251/2010, okresný súd však uznesením zo 7.
októbra 2010 spojil obe veci na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 8 P 207/2009.
Uznesením zo 4. júna 2012 vylúčil okresný súd návrh na zvýšenie výživného na samostatné
konanie vedené pod sp. zn. 8 P 200/2012 a uznesením zo 6. júna 2013 opätovne spojil obe
veci na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 8 P 207/2009. Vo veci samej rozhodol okresný
súd rozsudkom sp. zn. 8 P 207/2009 z 29. januára 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.
februára 2014. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené ešte
pred doručením sťažnosti ústavnému súdu.
Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po predbežnom prerokovaní
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2014