Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 295/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť S. T., maloletého T. T...,

a maloletej M. T..., všetkých bytom Suchohrad 295, zastúpených Mgr. Peter Serina,

advokátska kancelária, s. r. o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, konajúca prostredníctvom

konateľa a advokáta Mgr. Petra Serinu, ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. T., maloletého T. T. a maloletej M. T. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2014

doručená sťažnosť S. T., maloletého T. T. a maloletej M. T. (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s. r. o., Poľnohospodárska 10,

Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta Mgr. Petra Serinu, ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 P

207/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Dňa 06. 05. 2009 doručil otec Okresnému súdu Malacky návrh na zmenu zverenia,

v ktorom sa domáhal zmeny zverenia maloletých detí T. a M. a určenia vyživovacej

povinnosti matky k maloletým deťom. Uvedené konanie bolo vedené pod sp. zn.

. Sťažovateľka dňa 23. 06. 2010 podala... návrh na zvýšenie výživného pre

maloleté deti T. a M. Konanie o zvýšenie výživného bolo vedené na Okresnom súde Malacky

pod sp. zn. .

Súd uznesením z dňa 07. 10. 2010 spojil vyššie uvedené konania sp. zn.

a sp. zn. do jedného konania vedenom pod sp. zn. . Do spojenia

vecí prebehlo v konaní iba jedno pojednávanie dňa 22. 06. 2010 a v konaní

neprebehlo žiadne pojednávanie...

Dňa 04. 06. 2012 vydal súd uznesenie, ktorým opätovne vylúčil konanie o zvýšenie

výživného na samostatné konanie a toto bolo vedené pod sp. zn. . Konanie

o zmenu zverenia maloletých detí zostalo vedené pod sp. zn. ... Dňa 06. 06.

2013 súd opätovne vydal uznesenie, ktorým spojil konanie o zvýšenie výživného sp. zn.

a konanie o zmenu zverenia maloletých detí sp. zn. do jedného

konania, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. . V spojenom konaní následne

prebehlo pojednávanie dňa 11. 09. 2013, 21. 10. 2013 a 29. 01. 2014, kde na poslednom

pojednávaní obaja účastníci uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil rozsudkom

z dňa 29. 01. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. 02. 2014. Obe

konania tak boli ukončené po viac ako piatich rokoch od podania návrhu na začatie

konania.“

Sťažovatelia považujú postup okresného súdu v napadnutom konaní „za nezákonný

a protiústavný najmä z toho dôvodu, že nerozhodnutie súdu v lehote takmer piatich rokov

od začatia konania o zmenu zverenia a v lehote štyroch rokov v konaní o zvýšení výživného

je v rozpore s ústavnou požiadavkou na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Postupom Okresného súdu Malacky v konaniach sp. zn. o zmene

zverenia, sp. zn. a o zvýšenie výživného došlo k prieťahom

v konaní a bolo porušené ústavné právo S. T... a jej maloletých detí T. T... a M. T... na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

2. S. T... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie sume 1 500 € (slovom

tisícpätsto eur) a jej maloletým deťom T. T... sa priznáva finančné zadosťučinenie y sume 2

000 € (dvetisíc eur) a M. T.... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (dvetisíc

eur), ktoré je Okresný súd Malacky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

3. Okresný súd Malacky je povinný uhradiť S. T... trovy právneho zastúpenia pred

Ústavným súdom SR, vo výške 424,36 € bez DPH, na účet právneho zástupcu..., a to do 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

Sťažovatelia namietajú, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak

v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému

porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť

zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Navyše, zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne

rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa (m. m.

).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že

okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodoval o návrhu rodiča na

zmenu rozhodnutia o zverení maloletých sťažovateľov do osobnej starostlivosti, ako aj

o návrhu na zvýšenie výživného na maloletého T. T. a maloletú M. T. Návrh na zvýšenie

výživného bol pôvodne vedený pod sp. zn. , okresný súd však uznesením zo 7.

októbra 2010 spojil obe veci na spoločné konanie vedené pod sp. zn. .

Uznesením zo 4. júna 2012 vylúčil okresný súd návrh na zvýšenie výživného na samostatné

konanie vedené pod sp. zn. a uznesením zo 6. júna 2013 opätovne spojil obe

veci na spoločné konanie vedené pod sp. zn. . Vo veci samej rozhodol okresný

súd rozsudkom sp. zn. z 29. januára 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.

februára 2014. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené ešte

pred doručením sťažnosti ústavnému súdu.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľov po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2014