Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 293/2014
PDF · 165.88 KB
No categories available
IV. ÚS 293/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť Š. T., zastúpeného
advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, Bajzova 2, Košice, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 C 56/2007, a takto
rozhodol:
Sťažnosť Š. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2014
telefaxom a 15. apríla 2014 osobne doručená sťažnosť Š. T. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, Bajzova 2, Košice, ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.
zn. 19 C 56/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa určovacou žalobou doručenou okresnému
súdu 26. apríla 2007 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru
so zamestnávateľom U..., s. r. o. (ďalej len „žalovaný“).
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:
„V dôsledku sporadickej, nekoncepčnej a neefektívnej činnosti predmetného súdu
dochádza k porušovaniu základného práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky
v čl. 48 ods. 2. Konanie napadnutého súdu spôsobilo, že počas takmer siedmich rokov je
sústavne porušované právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
V predmetnom konaní vyvstali časové obdobia, počas ktorých nebol konajúcim súdom
vykonaný žiaden úkon. Jedná sa napríklad o nižšie uvedené, ale nie len o nasledovné
obdobia:
> Dňa 10. 06. 2008 súd vo veci nariadil riadne pojednávanie. Ďalšie pojednávanie
vytýčil až na 24. 11. 2009, z čoho vyplýva, že konal s odstupom vyše jedného roka.
> Následne bolo pojednávanie stanovené na 15. 01. 2010, z daného časového
obdobia vyplýva, že súd sa vecou zaoberal až po uplynutí ďalšieho roka.
> Dňa 04. 09. 2012 súd odročil pojednávanie na neurčito v dôsledku doplnenia
dokazovania
> Vo veci pojednával až dňa 20. 06. 2013, kedy pojednávanie opätovne odročil na
neurčito.
Posledné pojednávanie vo veci sa konalo 29. 10. 2013. Odvtedy už uplynulo dlhšie
časové obdobie, pričom súd doručil spis odvolaciemu súdu až 19. 2. 2014.
Za viac ako sedem rokov súd pojednával vo veci šesťkrát, v priemere, menej ako raz
ročne. Dielčie úkony nariadené súdom nijako nespejú ku konečnému - právoplatnému
rozhodnutiu. Na základe uvedených skutočností má sťažovateľ za to, že súd počas celého
konania sa nedostatočne intenzívne zaoberal skutkovým stavom, rovnako tak, nevykonával
vo veci ani jednotlivé úkony, ktoré by boli v rámci rozhodovacej činnosti relevantné pre
efektívne a rýchle rozhodnutie vo veci. Záverom je potrebné uviesť do pozornosti aj tú
skutočnosť, že prieťahy spôsobené v danom konaní nepriaznivo ovplyvňujú dôveru
sťažovateľa v súdnu moc, v poskytnutie právnej ochrany a ponechávajú ho v permanentnej
právnej neistote, napriek tomu, že účelom súdnej moci a jej realizácie je práve zabezpečiť
spravodlivosť a nápravu nezákonného stavu a to v čo najkratšom období. Vzhľadom na
skutočnosť, že od podania návrhu na začatie konania, t. j. od roku 2007, konajúci súd
prvého stupňa do dnešného dňa, o merite veci právoplatne nerozhodol, ako aj na základe
vyššie uvedených skutočností mám za to, že Okresný súd Košice II vo veci riadne nekonal
a stále nekoná, čím dochádza k porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a nedôvodným prieťahom v konaní.
Po preskúmaní samotnej dĺžky napadnutého konania ESĽP poznamenal, že bola
neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru.
Za zistené porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru ESĽP priznal účastníkovi konania - F. sumu
vo výške 10 500 EUR, z titulu nemajetkovej ujmy.
Sťažovateľ je toho názoru, že predmetná právna vec nie je natoľko komplikovaná
a náročná, aby mohla ospravedlniť 7-ročné prieťahy v konaní súdu. Taktiež má za to, že zo
súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené postupom súdu. Nadmerné
množstvo vecí, v ktorých Štát musí zabezpečiť konanie nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní.
Sťažovateľ v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky žiada priznať
náhradu nemajetkovej ujmy. S ohľadom na okolnosti prípadu, zakladajúce porušenie
základných práv sťažovateľa, nielen v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj
medzinárodných právnych predpisov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, konkrétne článku 6 ods. 1 rovnako tak v zmysle zásad spravodlivosti, požaduje
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 000 €. Stanovenú výšku nemajetkovej ujmy
považuje sťažovateľ za primeranú odôvodňujúc to stavom právnej a psychickej neistoty.
Vznik a rozsah nemajetkovej ujmy odôvodňuje sťažovateľ nasledovne: Napriek tomu, že
v danom prípade mal sťažovateľ za to, že sú prítomné dôvody zakladajúce záujem na
rýchlom a efektívnom rozhodnutí, súd svojou nečinnosťou, ponechal sťažovateľa v neustálej
právnej neistote, v dôsledku čoho sa právne postavenie sťažovateľa ako žalobcu stalo
neistým.
Uvádzané konanie prebieha už vyše 6 rokov, počas ktorých sa sťažovateľ opakovane
snaží o vysvetlenie celej situácie a nedorozumení, ktoré počas obdobia trvania pracovného
pomeru vznikli. Predstavuje to preňho psychickú záťaž a rovnako tak aj pre jeho rodinu
a blízkych, a to až kým súd vec právoplatne nerozhodne, ponecháva sťažovateľa v neustálej
právnej neistote. Preto v zmysle uvedeného považuje uvedenú výšku nemajetkovej ujmy za
adekvátnu.“
Vzhľadom na skutočnosti uvádzané v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
takto rozhodol:
„Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 56/2007 porušil právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 56/2007 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €, ktoré je
Okresný súd Košice II povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Okresný súd Košice II je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške
340,90 Eur do 15 dní od právoplatnosti nálezu na účet právnej zástupkyne sťažovateľky.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo
k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní vyhlásil
29. októbra 2013 rozsudok, ktorým rozhodol, že skončenie pracovného pomeru sťažovateľa
výpoveďou žalovaného z 3. novembra 2006 je neplatné a jeho pracovný pomer naďalej trvá.
Spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie bol Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) na účely rozhodnutia o odvolaní podanom proti prvostupňovému rozsudku
doručený 19. februára 2014.
V nadväznosti na uvedené zistenie ústavný súd považuje za potrebné poukázať na
svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu
právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 10/98, I. ÚS 44/99,
IV. ÚS 68/02), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,
Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03,
I. ÚS 16/04) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie
tohto základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade okresným
súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už
nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd
sťažnosť v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je totiž
to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do
základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby
sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05,
V posudzovanej veci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (14. apríla 2014,
pozn.) okresný súd v napadnutom konaní už nemohol porušovať základné právo
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže
v tom čase už o žalobe sťažovateľa rozhodol rozsudkom č. k. 19 C 56/2007-209
z 29. októbra 2013.
S prihliadnutím na uvedené možno konštatovať, že okresný súd v čase podania
sťažnosti ústavnému súdu už nemohol podniknúť žiadne zákonné kroky na odstránenie
stavu právnej neistoty, pretože v danom čase už bol vyhlásený jeho rozsudok, ktorý bol
následne doručovaný účastníkom napadnutého konania a spis už bol v tom čase predložený
krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku okresného súdu sp. zn.
19 C 56/2007 z 29. októbra 2013, t. j. nachádzal sa mimo dispozície okresného súdu.
Na základe uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú (m. m. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 24/06) podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.
Nad rámec tohto rozhodnutia sťažnosti ústavný súd pre úplnosť dodáva, že v zmysle
§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania
okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom
na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie
konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ
špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska
požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd
rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu
k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým
v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05,
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 19 C 56/2007
zo 4. júna 2010 nerozhodol len o tom, že skončenie pracovného pomeru sťažovateľa
výpoveďou z 3. novembra 2006 je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá, ale aj o tom, že
jeho návrh v časti týkajúcej sa náhrady mzdy sa vylučuje na samostatné konanie, v ktorom
bude rozhodnuté aj o trovách konania. Vo vzťahu k časti výroku, ktorým okresný súd
rozhodol o vylúčení návrhu sťažovateľa na náhradu mzdy a o trovách konania, označený
rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 28. júla 2010.
Vzhľadom na už citované a s prihliadnutím na návrh sťažovateľa na rozhodnutie
vo veci (petit) bol predmetom preskúmania zo strany ústavného súdu z hľadiska požiadavky
ústavnej ochrany len postup okresného súdu v konaní o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru (napadnuté konanie vedené okresným súdom, pozn.), a nie aj konanie,
predmetom ktorého je určenie náhrady mzdy a náhrady trov konania (označeným
rozsudkom okresného súdu zo 4. júna 2010 vylúčené na samostatné konanie, ktoré okresný
súd vedie pod sp. zn. 20 C 154/2013).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. mája 2014