Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 276/2014
PDF · 217.21 KB
No categories available
II. ÚS 276/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom
doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 17857/2013 až sp. zn. Rvp 17898/2013
vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3 NcC 352/2012 z 2. novembra 2012, sp. zn. 14 NcC 354/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn.
6 NcC 354/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 326/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn.
3 NcC 341/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 312/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn.
6 NcC 352/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 353/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn.
5 NcC 353/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 338/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn.
8 NcC 353/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 352/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn.
14 NcC 345/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 353/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn.
4 NcC 352/2012 z 31. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 298/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn.
8 NcC 277/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 290/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn.
8 NcC 276/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 284/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn.
11 NcC 234/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 226/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn.
6 NcC 225/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 229/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn.
9 NcC 224/2012 z 25. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 294/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn.
8 NcC 272/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 283/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn.
4 NcC 278/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 301/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn.
8 NcC 280/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 235/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn.
14 NcC 234/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 264/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn.
11 NcC 237/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 341/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn.
4 NcC 353/2012 z 31. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 341/2012 z 31. októbra 2012, sp. zn.
8 NcC 354/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 231/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn.
14 NcC 282/2012 z 23. októbra 2012 a sp. zn. 6 NcC 272/2012 z 25. októbra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 17857/2013 až sp. zn. Rvp 17898/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 17857/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. júna 2013
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava
(ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 17857/2013 až sp. zn. Rvp 17898/2013
vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 NcC 352/2012
z 2. novembra 2012, sp. zn. 14 NcC 354/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 354/2012
z 29. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 326/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 341/2012
z 24. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 312/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 352/2012
z 29. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 353/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 353/2012
z 26. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 338/2012 z 24. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 353/2012
z 29. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 352/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 345/2012
z 29. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 353/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 352/2012
z 31. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 298/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 277/2012
z 23. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 290/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 276/2012
z 23. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 284/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 234/2012
z 26. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 226/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 225/2012
z 25. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 229/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 224/2012
z 25. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 294/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 272/2012
z 23. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 283/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 278/2012
z 29. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 301/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 280/2012
z 23. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 235/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 234/2012
z 23. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 264/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 237/2012
z 26. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 341/2012 z 29. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 353/2012
z 31. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 341/2012 z 31. októbra 2012, sp. zn. 8 NcC 354/2012
z 23. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 231/2012 z 23. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 282/2012
z 23. októbra 2012 a sp. zn. 6 NcC 272/2012 z 25. októbra 2012 (týkajúcimi sa námietok
zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava III) a im predchádzajúcim postupom.
Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach uviedla, že v predmetných konaniach vedených
okresným súdom bude podľa sťažovateľky nevyhnutné na základe vykonaného dokazovania
posúdiť, či a akým spôsobom došlo k uskutočneniu nesprávneho úradného postupu, pričom
pri danom právnom stave bude takéto posudzovanie uskutočňovať súd, ktorý nesprávny
úradný postup vykonal a spôsobil ním škodu žalobcovi. V tomto prípade preto existuje
legitímny dôvod pochybovať o nestrannosti okresného súdu, ako aj nestrannosti sudcov
tohto súdu, a to najmä preto, že:
„a) Žalobca chce, aby v konaní boli vypočutí ako svedkovia sudcovia okresného súdu
na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu, a taktiež aby ako svedok
vystúpil pred súdom predseda okresného súdu poverený riadením súdu, ako aj podpredseda
okresného súdu a to z dôvodu dlhého časového rozsahu zásahu, ktorý pokrýva obdobie,
kedy boli do hodnoteného úradného postupu zapájaní všetci zamestnanci súdu. Preto
rovnako tak do úvahy prichádzajú ako svedkovia aj vyšší súdny úradníci, či zamestnanci
administratívy okresného súdu, ktorý nesprávny úradný postup uskutočnil. V prípade
nevylúčenia okresného súdu z rozhodovania dôjde k ústavne neakceptovateľnej situácii,
kedy budú proti sebe vypovedať sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec a síce
sudcovia súdu, ktorý uskutočnil nesprávny úradný postup. V takejto situácii nie je možné
rozumne predpokladať, že výpovede budú objektívne pravdivé, pretože sudca bude
vypovedať pred kolegom sudcom, ktorý následne bude vypovedať pred ním o tej istej veci.
Následné reťazenie výpovedí v sporoch rovnakého druhu na tom istom súde nemôže priniesť
zdanie o spravodlivom výkone súdnej moci. Sudcovia a zamestnanci súdu by mali nutne
v sporovom konaní v pozícii svedka predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky
nestrannosti.
b) Na rovnakom mechanizme ako je opísaný pod písm. a) je založené spochybnenie
zdania spravodlivosti v prípade výkonu dokazovania listinnými dôkazmi. Ak sudca bude
vykonávať dôkaz listinou zo súdneho spisu (alebo súdneho oddelenia) kolegu a následne
tento kolega bude vykonávať dôkaz listinou z jeho súdneho spisu (alebo súdneho
oddelenia), pričom pôjde o spor rovnakého druhu, je zrejmé, že spravodlivé posúdenie
nemožno predpokladať. Nemožno tiež predpokladať spravodlivé zadovažovanie listín zo
súdneho oddelenia.
c) Otázky, ktoré by museli v súvislosti s posudzovaním nesprávneho úradného
postupu sudcovia, ktorí sú kolegovia na tom istom súde, paralelne riešiť, a spôsob ako by
ich riešili, by prejudikoval stanovisko súdu a nenáležite ovplyvňoval vývoj iných sporov
rovnakého druhu prebiehajúcich na tom istom súde. V takomto prípade nemožno
predpokladať zdanie spravodlivého výkonu súdnej moci. Sudcovia by opäť mali nutne
v sporovom konaní predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky nestrannosti.
d) Súd musí byť inter alia nezávislí od strán v spore. Ak je súdom Okresný súd
Zvolen a na strane žalovaného stojí zástupca Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky, ktorý obhajuje postupy sudcu a zamestnancov Okresného súdu Zvolen, aby tak
dokázal, že v danej veci nešlo o nesprávny úradný postup Okresného súdu Zvolen a škoda
nenastala, nemožno hovoriť o tom, že súd je nezávislí od žalovaného ako strany v spore.
Navyše ak podľa úpravy regresnej náhrady v zmysle ust. § 21 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.
z. bude Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky tým, kto bude uplatňovať regresnú
náhradu voči súdu a následne súd bude povinný uplatňovať regresnú náhradu voči
zodpovednej osobe, teda sudcovi. Sudca má záujem na tom, aby žalovaný bol v spore
úspešný a aby sa tak predišlo uplatňovaniu regresnej náhrady voči nemu, či jeho kolegom,
zamestnancom súdu. Sudcovia by mali nutne v sporovom konaní predsudky vo vzťahu k ich
regresnému postihu. Predsudky tohto druhu spochybňujú naplnenie požiadavky
nestrannosti.“
Podľa sťažovateľky objektívna skutočnosť spočívajúca v tom, že jej žaloby
o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním sudcov okresného súdu majú byť prerokované
a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu, ktorí majú medzi sebou „minimálne
kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti
všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na dané okolnosti prípadu nemôžu
javiť v očiach strán ako nezávislí.
Krajský súd podľa sťažovateľky v napadnutých uzneseniach dostatočne nevyhodnotil
dôvody vylúčenia sudcov okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania predmetných
vecí, ktorými sú:
„a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj
z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu
priamo dotknutý vo svojich právach;
b) nutnosť vylúčenia sudcu, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom, než
z dokazovania na konaní;
c) ekonomickú závislosť.“
Sťažovateľka reagovala aj na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 89/2013
zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté z dôvodu
nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti
sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn.
I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých tento preskúmaval
rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa
sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka
taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.
Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho
stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky, so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré
sťažovateľka podala a ústavný súd o nich už rozhodol. Smerom k obsahu sťažností
a sťažovateľkinej argumentácie ústavný súd v podrobnostiach odkazuje na svoje predošlé
rozhodnutia v jej veciach, napríklad na rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára
2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra
2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013
a sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.
Sťažovateľka taktiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade
vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP. S prihliadnutím na
obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc
na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,
rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l
výroku tohto uznesenia.
III.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn.
Rvp 17857/2013 až sp. zn. Rvp 17898/2013, týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia
citovaných rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že
použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou
argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už
zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov
rozhodujúcich o námietkach zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových
konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V tejto veci ústavný súd nadväzuje na svoje predchádzajúce právne názory
obsiahnuté v celom rade uznesení, ktorými rozhodol o skutkovo rovnakých veciach
sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospel
k rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomoci
ústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže
v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhať
ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu,
prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.
Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa na
určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy
rovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich
rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013
z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013
z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn.
IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013), ktoré skončili odmietnutím rovnakých, resp.
podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam uvedených. Ústavný súd v takýchto
a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a preto
v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.
Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júna 2014