Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 271/2014
PDF · 199.79 KB
No categories available
I. ÚS 271/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť R. Š., zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Halahijovou,
Advokátska kancelária, Vazovova 9/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj
práva podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom generálneho prokurátora Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.
XVI/2 Pz 41/14/1000 a uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 117/13/1000-77 z 23. januára 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. Š. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2014
faxom a následne 13. mája 2014 poštou doručená sťažnosť R. Š. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Halahijovou, Advokátska kancelária, Vazovova 9/A,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods.
3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom generálneho prokurátora
Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v konaní vedenom pod sp. zn.
XVI/2 Pz 41/14/1000 a uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 117/13/1000-77 z 23. januára 2014 (ďalej
len „uznesenie prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry“).
Zo sťažnosti vyplýva, že v trestnej veci sťažovateľa trestne stíhaného
na základe uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru ČVS: PPZ-664/NKA-PZ-BA-2013
z 30. júla 2013 pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v štádiu pokusu bolo obhajcovi
sťažovateľa doručené uznesenie ČVS: PPZ-664/NKA-PZ-BA-2013 z 23. decembra 2013
o vylúčení veci (ďalej len „uznesenie o vylúčení veci“) obvineného L. B. trestne stíhaného
na základe totožného uznesenia zo spoločného konania s trestnou vecou sťažovateľa, ako aj
ďalších obvinených (M. K., R. Z.). Vylúčená trestná vec je vedená na expozitúre Bratislava,
národnej protizločineckej jednotky, národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného
zboru pod ČVS: PPZ-1137/NKA-PZ-BA-2013.
Proti uzneseniu o vylúčení veci podal sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosť, pretože
podľa jeho názoru predmetné uznesenie odporuje § 21 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré
nemožno aplikovať „na úkor zmyslu a predmetu Trestného poriadku zakotveného v § 1
Trestného poriadku“. Uznesením prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry bola sťažnosť
sťažovateľa zamietnutá ako podaná neoprávnenou osobou z dôvodu, že sťažovateľovi sa
týmto uznesením nemení procesné postavenie obvineného, a teda nezasahuje žiadnym
spôsobom do jeho práv. Podľa názoru sťažovateľa zmena procesného postavenia
spoluobvineného L. B. na svedka sa zásadným spôsobom dotýka aj jeho procesného
postavenia ako obvineného, a to z dôvodu, že kým právom obvineného zaručeným ústavou
je odoprieť výpoveď, tak jednou zo základných povinností svedka je vypovedať, pričom
dôvody na odopretie výpovede sú taxatívne uvedené v § 130 Trestného poriadku. V danom
prípade to znamená, že „kým L. B. v pozícii obvineného môže využiť svoje právo
nevypovedať, v procesnom postavení svedka toto právo nemá, naopak je jeho povinnosťou
vypovedať, čo môže negatívne ovplyvniť aj sťažovateľa“. Uvedené platí najmä preto, že
L. B. je tou osobou, ktorá do určitej miery usvedčuje sťažovateľa z účasti na trestnej
činnosti a zmenou jeho procesného postavenia dôjde aj k zásadnej zmene v hodnotení jeho
výpovede v neprospech ostatných obvinených.
Na základe uvedeného je sťažovateľ toho názoru, že prokurátor úradu špeciálnej
prokuratúry zasiahol do jeho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru, ako aj do jeho procesných práv v zmysle § 34
Trestného poriadku, keď ním podanú sťažnosť zamietol ako podanú neoprávnenou osobou
bez toho, aby sa ňou dôsledne zaoberal. Podľa sťažovateľa tak uznesením prokurátora úradu
špeciálnej prokuratúry, ako aj uznesením o vylúčení veci bol porušený zákon v jeho
neprospech.
Sťažovateľ následne využijúc § 364 Trestného poriadku sa obrátil na generálneho
prokurátora s návrhom, aby podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku zrušil uznesenie
prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj uznesenie o vylúčení veci. Generálny
prokurátor vyhodnotil návrh sťažovateľa ako podaný neoprávnenou osobou, o čom bol
sťažovateľ upovedomený listom č. k. XVI/2 Pz 41/14/1000-4 z 10. marca 2014. Sťažovateľ
namietal, že k ním uvádzaným dôvodom sa generálny prokurátor nevyjadril, aj keď
z obsahu upovedomenia vyplýva, že preskúmal zákonnosť napadnutých uznesení v celom
rozsahu. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v čase predloženia spisu generálnej prokuratúre mal
spis viac ako 3000 strán, vyšetrovateľ Policajného zboru spracoval a doručil stanovisko
k návrhu na zrušenie právoplatného uznesenia o vylúčení veci generálnej prokuratúre
10. marca 2014. V rovnaký deň generálny prokurátor preskúmal zákonnosť napadnutých
rozhodnutí a spracoval svoje stanovisko. Z pohľadu sťažovateľa je krajne nepravdepodobné,
aby generálny prokurátor za daných okolností mal dostatok času na dôkladné oboznámenie
sa s obsiahlym spisovým materiálom. Z uvedeného dôvodu považuje sťažovateľ postup
a rozhodnutie generálneho prokurátora za nezákonný a neústavný.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť
na ďalšie konanie a nálezom vyslovil, že „postup Generálneho prokurátora SR a Uznesenie
Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa 23. 1. 2014 vydané pod spisovou značkou
VII/2 Gv 117/13/1000-77 je nezákonné a odporuje ústave Slovenskej republiky, pretože ním
bolo porušené právo sťažovateľa na obhajobu zakotvené v článku 50 ods. 3
ústavy Slovenskej republiky... a zároveň v článku 6 ods. 3 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd..., zrušil napadnuté Uznesenie Úradu
špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa 23. 1. 2014 vydané pod spisovou značkou
VII/2 Gv 117/13/10000-77“, a priznal mu náhradu trov konania
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti,
alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene
môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný
súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva
na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru postupom
generálneho prokurátora a uznesením prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry, ktorým bola
zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu o vylúčení trestnej veci obvineného L. B. zo
spoločného konania s trestnou vecou sťažovateľa a ostatných obvinených. Uznesenie
prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry sťažovateľ napadol podaním návrhu na zrušenie
právoplatného rozhodnutia vydaného v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného
poriadku využijúc tak mimoriadny opravný prostriedok umožňujúci generálnemu
prokurátorovi napraviť nezákonnosť v postupe a v rozhodnutiach vydaných v prípravnom
konaní. Generálny prokurátor oznámil sťažovateľovi listom č. k. XVI/2 Pz 41/14/1000-4
z 10. marca 2014, že uznesenie o vylúčení veci a uznesenie prokurátora úradu špeciálnej
prokuratúry považuje za zákonné a správne, pričom nebolo zistené také podstatné
pochybenie zákona, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci sťažovateľa.
Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania v zmysle § 20 ods. 3 zákona
o ústavnom súde. Ústavný súd poukazuje v spojitosti s tým na to, že petit sťažnosti napriek
tomu, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou, vykazuje
nedostatky. V návrhu na rozhodnutie vo veci samej totiž chýba označenie konkrétneho
postupu generálneho prokurátora, v dôsledku ktorého mali byť porušené sťažovateľom
označené práva. Z obsahu odôvodnenia sťažnosti však bolo ústavnému súdu zrejmé, že
sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom generálneho prokurátora v konaní
vedenom pod sp. zn. XVI/2 Pz 41/14/1000 a v tom zmysle ústavný súd ustálil aj petit
sťažnosti.
1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením
prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry
Podľa názoru sťažovateľa uznesením prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry došlo
k zásahu do základného práva sťažovateľa na obhajobu zaručeného čl. 5 ods. 3 ústavy, ako
aj práva podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru z dôvodu, že sa jeho sťažnosťou proti uzneseniu
o vylúčení veci obvineného L. B. zo spoločného konania s trestnou vecou sťažovateľa, ako
aj ďalších obvinených, v dôsledku ktorej došlo aj k zmene procesného postavenia
sťažovateľa (k jeho zhoršeniu), prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry dôsledne
nezaoberal, ale ju zamietol ako podanú neoprávnenou osobou.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom z 26. februára 2014 sťažovateľ žiadal
generálneho prokurátora označené uznesenie prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry ako
aj jemu prechádzajúce uznesenie o vylúčení veci zrušiť v súlade s § 363 ods. 1 Trestného
poriadku, na základe ktorého generálny prokurátor preskúmal uvedené uznesenia a vec
vybavil listom č. k. XVI/2 Pz 41/14-1000-4 z 10. marca 2014.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Keďže v danom prípade sa sťažovateľ mohol domáhať ochrany svojich práv
uplatnením právneho prostriedku nápravy adresovaného generálnemu prokurátorovi podľa
príslušných ustanovení Trestného poriadku [(§ 363 ods. 1 Trestného poriadku), čo
sťažovateľ aj využil, pozn.], ústavný súd jeho sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu
prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2
v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom
generálneho prokurátora
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že generálny prokurátor na základe návrhu
sťažovateľa podaným v súlade s § 363 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal uznesenie
prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry, ako aj konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia
predchádzalo, a zároveň uznesenie o vylúčení veci a dospel k záveru, že nezistil „také
podstatné pochybenie zákona, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci,“ a preto jeho
návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní nevyhovel.
K už citovanému záveru dospel generálny prokurátor na základe preskúmania
zákonnosti oboch napadnutých uznesení a v liste č. k. XVI/2 Pz 41/14-1000-4
z 10. marca 2014 predovšetkým uviedol:
„Na základe Vášho návrhu bol zadovážený a preskúmaný na vec sa vzťahujúci
spisový materiál.
Stotožnil som sa s názorom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR, že obvinený R. Š. nie je osobou oprávnenou na podanie sťažnosti proti
uzneseniu vyšetrovateľa PZ o vylúčení veci. Preto nie je ani osobou oprávnenou na podanie
návrhu v zmysle § 364 Trestného poriadku.
Napriek tejto skutočnosti som preskúmal zákonnosť napadnutých uznesení v celom
rozsahu.
Nezistil som dôvody na použitie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. zrušenie
právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní postupom podľa § 363 a nasl. Trestného
poriadku.
Rozhodnutie vyšetrovateľa o vylúčení veci obvineného L. B. na samostatné konanie a
následné rozhodnutie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
SR považujem za zákonné a správne.“
Podľa názoru sťažovateľa je postup generálneho prokurátora pri vybavovaní jeho
návrhu podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku nezákonný a neústavný, keďže sa nevyjadril
ku všetkým dôvodom uvedeným v predmetnom návrhu.
Z už spomenutého princípu subsidiarity ustanoveného v čl. 127 ods. 1 ústavy
vyplýva, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení sťažovateľom označených
práv a vecne sa zaoberať sťažnosťami len vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti
a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv prostredníctvom iných
právnych prostriedkov nápravy, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie
niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc
ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je
to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou
ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených
kompetencií.
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní (trestnom) je upravené
v ôsmej hlave III. časti Trestného poriadku s označením „Mimoriadne opravné prostriedky“.
Podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku generálny prokurátor zruší právoplatné
rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému
predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie,
ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
Podľa § 364 ods. 3 Trestného poriadku generálny prokurátor, ak rozhoduje
bez návrhu podľa odseku 1, môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov
od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia; ak rozhoduje na základe návrhu podľa
odseku 1, môže rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 zrušiť do šiestich mesiacov
od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku ak generálny prokurátor po preskúmaní veci
na základe návrhu oprávnenej osoby uvedenej v § 364 ods. 1 nezistí dôvody na zrušenie
napadnutého rozhodnutia alebo ak uplynula lehota uvedená v § 364 ods. 1 alebo 3,
upovedomí o tom osobu, ktorá návrh podala.
V súlade s § 49 zákona č. 153/2001 Z. z o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“) na vybavenie podnetu je príslušný ten prokurátor, ktorý je
príslušný na vykonanie opatrení vyplývajúcich z podaného podnetu.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu,
pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti smeruje proti
postupu generálneho prokurátora vo fáze prípravného (trestného) konania, keď
o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľa meritórne
zatiaľ príslušný všeobecný súd nerozhodoval. Z už uvedeného okrem iného vyplýva, že
platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému, prípadne
aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanému
právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd
garantovaných ústavou a listinou, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým malo
dôjsť v dôsledku ním tvrdeného nezákonného postupu a rozhodnutia vyšetrovateľa
Policajného zboru a prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry v predmetnej trestnej veci.
Sťažovateľ v postavení strany trestného konania má už v rámci prípravného konania
oprávnenie aktívne zasahovať do objasňovania skutkovo relevantných okolností
a skutočností kladených mu za vinu. Navyše, tak súd prvého stupňa, ktorý by bol oprávnený
konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa po skončení prípravného konania, ako aj
odvolací súd v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou
jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj
právnych okolností posudzovaného prípadu vrátane oprávnenia preskúmať zákonnosť
a ústavnosť postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa v tomto štádiu
trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05 alebo
III. ÚS 109/05). Procesné záruky zabezpečujúce zákonnosť postupu orgánov činných
v trestnom konaní a všeobecných súdov (prípadne ochranu pred jej porušením) pritom
vyplývajú z II. časti (predsúdne konanie) tretej hlavy prvého oddielu (dozor prokurátora),
ako aj III. časti (súdne konanie) druhej hlavy (preskúmanie a predbežné prejednanie
obžaloby), prípadne šiestej hlavy (odvolanie a konanie o ňom) alebo ôsmej hlavy
(mimoriadne opravné prostriedky) Trestného poriadku.
V nadväznosti na už uvedené ústavný súd poukazuje tiež na svoju konštantnú
judikatúru, v rámci ktorej v prípadoch, pri ktorých sťažovateľ namieta porušenie svojich
ústavou garantovaných práv alebo slobôd v trestnom konaní, opakovane zdôrazňuje, že
trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého sa
pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní,
ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať
jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania.
Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde
prostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať také pochybenia príslušných
orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli
vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy
(IV. ÚS 166/2010, m. m. tiež II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol podľa
§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú z dôvodu, že
sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpal všetky právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júna 2014