Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 290/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., Šustekova 49,

Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Trnava a jeho uzneseniami sp. zn.

z 21. februára 2014, sp. zn. z 28. februára 2014, sp. zn.

z 28. februára 2014, sp. zn. z 21. februára 2014, sp. zn.

z 21. februára 2014, sp. zn. z 21. februára 2014, sp. zn.

z 21. februára 2014, sp. zn. z 21. februára 2014, sp. zn.

z 21. februára 2014, sp. zn. z 27. februára 2014, sp. zn.

z 27. februára 2014, sp. zn. z 27. februára 2014 a sp. zn.

z 27. februára 2014 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., vedené pod sp. zn.

– sp. zn. , sp. zn. – sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. – sp. zn. s p á j a na

spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. mája,

9. mája a 12. mája 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s. (ďalej

len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“), práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia a

dohovoru postupom Okresného súdu Trnava a jeho uzneseniami (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 21. februára 2014, sp. zn. z 28. februára 2014,

sp. zn. z 28. februára 2014, sp. zn. z 21. februára 2014,

sp. zn. z 21. februára 2014, sp. zn. z 21. februára 2014,

sp. zn. z 21. februára 2014, sp. zn. z 21. februára 2014,

sp. zn. z 21. februára 2014, sp. zn. z 27. februára 2014,

sp. zn. z 27. februára 2014, sp. zn. z 27. februára 2014

a sp. zn. z 27. februára 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia okresného

súdu“).

2. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto činnosti

poskytla rôznym fyzickým osobám – dlžníkom „pôžičky“, ktoré boli títo povinní vrátiť

podľa podmienok dojednaných v uzavretých zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci

dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, stali sa pohľadávky sťažovateľky

splatnými, a preto pristúpila k podaniu návrhov na vykonanie exekúcie podľa § 38 a nasl.

o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov. V priebehu exekučných konaní sa sťažovateľka „z dôvodu obavy

o právny a fakticky osud pohľadávky rozhodla podať exekučnému súdu návrh na zmenu

súdneho exekútora a za nového súdneho exekútora navrhla ustanoviť JUDr. Rudolfa

Krutého“. Napadnutými rozhodnutiami okresného súdu bolo rozhodnuté „o zamietnutí

návrhu oprávneného na zmenu pôvodného exekútora“.

3. Podľa názoru sťažovateľky napadnutými rozhodnutiami okresného súdu boli

porušené ňou označené práva, predovšetkým základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru, v dôsledku

postupu okresného súdu v exekučnom konaní, ktorý

„a) bez toho, aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13. 04.

2011, sp .zn.: -37;

b) bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho, aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom a

legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;

d) bez toho, aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny

priebeh exekúcie;

e) bez toho aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ; rozhodol s konečnou

platnosťou... o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne

účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej

pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom – JUDr.

Rudolfom Krutým.“.

4. Sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu, ktoré odôvodňuje tým, že „všeobecný

súd svojím rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad

spravodlivého súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom,

ktorý je nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1

Napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku

sťažovateľa existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu

majetku sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.

Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č. 20 ods. 1 SR a článku č. 1 Protokolu č. 1

majetok chránený Dohovorom o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím

všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.

5. K namietanému porušeniu a dohovoru sťažovateľka

uvádza, že ,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť

rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním

zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd

rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným exekútorom a toto

rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom konania rovnako ako

povinný. Z okolností daného prípade nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by

mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné

zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením

oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo SR a Dohovorom špecifikovaný ako

dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12

ods. 2 a dohovoru postupom a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu,

ktoré zruší a veci vráti na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

9. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

10. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto

uznesenia, z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na

totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,

rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l

výroku tohto uznesenia.

II.B

11. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa dohovoru, práva podľa dodatkového

protokolu, ako aj a dohovoru postupom a napadnutými

rozhodnutiami okresného súdu.

12. Vychádzajúc z obsahu podaných sťažností a v nich uvedených skutočností

ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka všetky sťažnosti podala prostredníctvom

kvalifikovaného zástupcu, pričom je zrejmé, že tento ich aj koncipoval.

13. V tejto súvislosti ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že ide o právneho

zástupcu, ktorý bol v minulosti v súvislosti zo zastupovaním inej sťažovateľky [obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, v mene ktorej (rovnako ako

v posudzovaných prípadoch, pozn.) koná konateľ J. F.] viackrát poučený o všeobecných aj

osobitných náležitostiach návrhu na začatie konania požadovaných ustanoveniami § 20 a §

50 , ktoré sú predpokladom úspešného uplatnenia námietky

porušenia základných práv a slobôd v konaní pred ústavným súdom, ako aj o podmienkach

prípustnosti a včasnosti podania sťažnosti vyplývajúcich z ustanovení § 53 zákona

o ústavnom súde, pričom tomuto právnemu zástupcovi je dobre známa aj konštantná

judikatúra ústavného súdu týkajúca sa komplexu danej problematiky, počnúc rozhodnutiami

všeobecných súdov o ne/udelení poverenia na vykonanie exekúcie tomu-ktorému súdnemu

exekútorovi, končiac vydaním meritórnych rozhodnutí všeobecných súdov.

14. Sťažovateľka napriek tomu, že na úvodnej strane každej zo sťažností uvádza ako

prílohy „dokumenty podľa textu“, ústavnému súdu vo všetkých podaných veciach

nedoručila splnomocnenie pre jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, tak ako je

táto podmienka konania vyjadrená v . Zároveň ústavný

súd konštatuje, že vo veciach vedených pod sp. zn. – sp. zn.

sťažovateľka navyše nedoručila ústavnému súdu ani napadnuté rozhodnutia okresného súdu,

tak ako táto požiadavka vyplýva z . Tieto

nedostatky zákonom predpísaných náležitostí neumožňuje ústavnému súdu náležite

preskúmať prípustnosť sťažností podľa , vrátane

ods. 3 .

15. Ústavný súd zdôrazňuje, že právny inštitút predbežného prerokovania návrhu

( ) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh

obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania

a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

16. Ústavný súd opätovne pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , ,

a iné). Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

17. Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že predložené sťažnosti vykazujú také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, preto ich odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí už pri ich

predbežnom prerokovaní. Keďže sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd už o ďalších

návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014