Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 358/2014
PDF · 167.07 KB
No categories available
III. ÚS 358/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť M. H., zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Fajčákom,
Advokátska kancelária, Š. Kukuru 14, Michalovce, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry
Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 504/13 a jej uznesením zo 4. decembra 2013 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť M. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
15. januára 2014 doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Trebišov (ďalej len „okresná prokuratúra“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 504/13 a jej uznesením zo 4. decembra 2013.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že vyšetrovateľ Oddelenia všeobecnej
kriminality, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trebišov (ďalej len „vyšetrovateľ
PZ“) uznesením sp. zn. ORP-443/OVK-TV-2013 z 11. novembra 2013 podľa § 215 ods. 1
písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Trestný poriadok“) trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),
v ktorom sa so sťažovateľkou konalo ako s poškodenou (následkom skutku bola smrť jej
manžela), zastavil, pretože skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, nie je trestným
činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka
sťažnosť, ktorú okresná prokuratúra uznesením č. k. 1 Pv 504/13-18 zo 4. decembra 2013
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.
Podľa názoru sťažovateľky okresná prokuratúra svojím postupom, ako aj uznesením
porušila jej základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1
dohovoru. Svoje presvedčenie odôvodnila takto:
«Bola som prekvapená, keď som obdŕžala uznesenie vyšetrovateľa, ktorý... trestné
stíhanie zastavil... Na druhej strane sa mimo iného uvádza stanovisko znalca, kde sú
uvádzané porušenia, ktoré porušil žeriavnik... Ďalej sú tam uvádzané ďalšie porušenia,
ktoré zistil inšpektorát práce, nie je absolútne žiaden dôvod, prečo bolo trestné stíhanie
zastavené. Jednoznačne išlo o porušenie právnych predpisov zo strany p. H...
... prokurátor Okresnej prokuratúry v Trebišove... Vo svojom odôvodnení uviedol,
že... „v dostatočnom rozsahu vykonané úkony v rámci vyšetrovania sú podrobné
a zrozumiteľne uvedené v odôvodnení uznesenia vyšetrovateľa o zastavení trestného
stíhania... spolu s jeho právnymi závermi, ktoré ho viedli k takému rozhodnutiu, s ktorým sa
po preskúmaní spisového materiálu stotožnil a na ktoré poukazuje.“
Toto konštatovanie ma nesmierne prekvapilo, že ide o rozhodnutie prokurátora a ja
tvrdím, že vyšetrovateľ absolútne sa nezaoberal žiadnymi právnymi úvahami, naopak...
urobil iba popis ako sa to stalo, čo porušil a iba cituje ust. § 149 a že nebola príčinná
súvislosť medzi konaním a následkom, čo absolútne nie je pravdou, lebo hrubým spôsobom
porušil pracovné povinnosti. Zvlášť ma zarazilo konštatovanie prokurátora, citujem:
„z uvedeného je zrejme, že obaja menovaní postupovali podľa vzájomne dohodnutého
a zabehnutého spôsobu, pričom túto prácu vykonávali viac krát dobrovoľne, bez výhrad
a že H. nevedel uviesť, čo mohlo by príčinou pádu plechov a nie je si vedomý svojho
pochybenia“ a že neboli pochybnosti takého charakteru, ktoré by bezprostredne mali vplyv
na vznik usmrtenia... Toto je absolútne nepresvedčivé, nezákonné a veľmi jednostranné.
Zároveň tvrdí, že najpravdepodobnejšou príčinou bolo rozkmitanie plechov a ich následný
pád. Teda opäť tvrdím, že „rozhodnutie prokurátora je nesprávne a týmto rozhodnutím som
ako poškodená bola obmedzená na riadne vyšetrenie prejednania veci nestranným
a nezávislým súdom.“
Vôbec sa nezaoberal tým právnym predpisom, ktorý jednoznačne určoval spôsob
ukladania plechov. Rozhodnutie prokurátora považujem za predčasné, vo veci sa malo
vzniesť obvinenie a náležitým spôsobom vec vyšetriť a predložiť nezávislému súdu
na rozhodnutie... rozhodnutie prokurátora považujem za nezákonné a predčasne vydané...
Rozhodnutie prokurátora považujem za porušenie mojich ústavných práv ako poškodenej
predovšetkým v tom, že aj ja mám nárok na spravodlivé prejednanie tejto trestnej veci.»
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Okresná prokuratúra v Trebišove porušila čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry v Trebišove zo dňa
4. 12. 2013, sp. zn. 1 Pv 504/13 a Okresnému prokurátorovi prikazuje, aby vo veci znovu
konal a rozhodol.
3. Priznáva navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 150,08 €.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...
Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé
súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Pv 504/13 a jej uznesením zo 4. decembra 2013.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
V prvom rade ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej
ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného
súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.
Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa
na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu
subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 277/09).
Podstatou námietok sťažovateľky bolo tvrdenie, že uznesenie okresnej prokuratúry,
ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného
stíhania, je predčasné a nezákonné.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len
„podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu
svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný
prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie
porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,
vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre
za účinný prostriedok nápravy, ktorého vyčerpaním pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu sa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).
Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08,
III. ÚS 112/2012, III. ÚS 56/2013) vyslovil opakovane právny názor, že vynechanie tohto
prostriedku nápravy (podnetu, opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry
Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným
súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej
kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľka, ale aj prijať opatrenia
podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu namietaného porušenia
práv, ku ktorému malo podľa tvrdenia sťažovateľky dôjsť v súvislosti s postupom
a rozhodnutím okresnej prokuratúry (m. m. napr. I. ÚS 186/05).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného
zboru podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra tak, že ju ako
nedôvodnú zamietla. Zo sťažnosti podanej ústavnému súdu ani z jej príloh však nevyplýva,
že by sťažovateľka podala podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia prokurátora okresnej prokuratúry, hoci tak
mohla a mala urobiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu
možno podľa názoru ústavného súdu totiž podnet (a prípadne aj opakovaný podnet)
považovať za iný právny prostriedok ochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde,
ktorý zákon sťažovateľke na ochranu jej práv poskytuje a na ktorého použitie je oprávnená
podľa zákona o prokuratúre.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej neprípustnosti.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi
sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2014