Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 372/2014
PDF · 125.75 KB
No categories available
III. ÚS 372/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť J. V., zastúpeného advokátom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom,
Ulica Jána Reka 13, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Stálym
rozhodcovským súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 13408/10 a jeho rozsudkom
z 25. januára 2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. V. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára
2014 doručená sťažnosť J. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Stálym rozhodcovským súdom
(ďalej len „rozhodcovský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13408/10 a jeho rozsudkom
z 25. januára 2011 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).
Napadnutým rozsudkom rozhodcovský súd zaviazal sťažovateľa zaplatiť obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, sumu 1 120,87 € s úrokom
0,25 % denne zo sumy 1 120,87 € od 29. augusta 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom
6 % ročne zo sumy 1 120,87 € od 26. októbra 2010 do zaplatenia a trovy rozhodcovského
konania v sume 311,67 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej v jeho
veci rozhodoval rozhodcovský súd zriadený obchodnou spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, nebola platne uzavretá, pretože „chýba zhodný a určitý prejav vôle
signatárov dohody“, keďže rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo všeobecných
podmienkach bez toho, aby mal sťažovateľ možnosť si zvoliť rozhodcu. Rovnako
v sťažnosti namieta, že „rozhodcovský súd je v ekonomickej závislosti od podaných návrhov
veriteľky, čo spôsobuje, že jeho rozhodnutia porušujú právo účastníka konania na
prejednanie veci pred nezávislým súdom, resp. na spravodlivé súdne konanie podľa ust čl. 6
ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s ust. čl. 46 ods. (1) ústavy
na inú právnu ochranu“.
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukazuje na okolnosti a dôvody uzavretia
zmluvy o úvere, na podklade ktorej bol vydaný napadnutý rozsudok, ďalej na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nedostatky jeho
riadneho odôvodnenia, a napokon aj na judikatúru všeobecných súdov v spotrebiteľských
veciach, ktorá má byť podľa neho v jeho prípade aplikovateľná (rozsudky Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 3 Co 151/2013 a sp. zn. 3 Co 3/2011). Právomoc ústavného súdu vo veci
konať sťažovateľ odvodzuje od nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 162/2011-34, ktorý má
umožňovať preskúmanie zásad spravodlivého procesu aj v rozhodcovskom konaní.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje vydať rozhodnutie,
ktorým vysloví porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní
vedenom pod sp. zn. 13408/10 a jeho rozsudkom z 25. januára 2011, označené rozhodnutie
zruší, sťažovateľovi prizná finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a na účet jeho právneho
zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,94 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
V posudzovanom prípade ústavný súd z pripojenej kópie exekučného príkazu
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého sp. zn. EX 5707/11 zistil, že sťažovateľom
napadnutý rozsudok rozhodcovského súdu nadobudol právoplatnosť 14. februára 2011
a vykonateľnosť 17. februára 2011. Túto skutočnosť si zároveň ústavný súd overil aj na
Okresnom súdu Považská Bystrica, ktorý na základe návrhu na začatie exekúcie vedeného
pod sp. zn. 3 Er 419/2011 vydal 25. mája 2011 vo veci poverenie na vykonanie exekúcie
pod č. 5306*053642. Ústavný súd zároveň poznamenáva, že sťažovateľ žiadnym spôsobom
v sťažnosti nespochybňoval deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy teda začala v okolnostiach danej
veci plynúť 14. februára 2011, kedy napadnutý rozsudok nadobudol aj právoplatnosť,
a v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde skončila 14. apríla 2011. Ústavnému súdu
však bola sťažnosť proti napadnutému rozsudku doručená 28. februára 2014, teda zjavne po
uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie
sťažnosti podľa čl. 127 ústavy. Nedodržanie tejto lehoty je pritom dôvodom na odmietnutie
sťažnosti ako podanej oneskorene (III. ÚS 480/2012, III. ÚS 549/2013, I. ÚS 52/2014).
Keďže sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok
ochrany ústavnosti, možno konštatovať, že lehota stanovená pre tento druh konania pred
ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, ako podal túto
sťažnosť. Ústavný súd preto jeho sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2014