Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 371/2014

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpeného JUDr. Jozefom Podobom, Advokátska

kancelária, Bratislavská 354/32, Dubnica nad Váhom, vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa a 4 a Slovenskej

republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. IV Pz 28/14/1000 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2014

doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a 4 a (ďalej

len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz 28/14/1000.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo v rámci vedeného

prípravného konania vznesené obvinenie pre trestný čin legalizácie príjmu z trestnej

činnosti podľa a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uznesením ČVS: ORP-

18/OVK-NM-2013 z 18. marca 2013, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť. Prokurátor

Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením

č. k. -9 z 31. mája 2013 sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“). Sťažovateľ uvádza, že toto uznesenie okresnej prokuratúry mu

nebolo bezodkladne doručené.

Uznesením ČVS: ORP-79/OVK-NM-2011 z 15. júla 2013 bola podľa § 21 ods. 3

trestná vec sťažovateľa vedená pre trestný čin podľa

písm. a) a ods. 2 písm. b) pod ČVS: ORP-18/OVK-NM-2013 spojená

s inou trestnou vecou sťažovateľa. Sťažnosť sťažovateľa podaná proti tomuto uzneseniu

bola uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. zo 4. októbra 2013 zamietnutá

ako nedôvodná.

Sťažovateľ podal 16. mája 2013 okresnej prokuratúre písomnú sťažnosť na postup

vyšetrovateľa Policajného zboru činného v označenom prípravnom konaní. Okresná

prokuratúra mu 12. novembra 2013 doručila „písomné vyrozumenie k tejto sťažnosti“, ktoré

sťažovateľ namietal žiadosťou o preskúmanie postupu okresnej prokuratúry adresovanou

Krajskej prokuratúre v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“). Listom zo 14. októbra

2013 krajská prokuratúra sťažovateľovi oznámila, že uznesenie okresnej prokuratúry

o zamietnutí sťažnosti č. k. -9 z 31. mája 2013 bolo sťažovateľovi okresnou

prokuratúrou doručované do ústavu na výkon väzby. Sťažovateľ na tomto mieste uvádza, že

sa v tom čase už vo väzbe nenachádzal a okresnej prokuratúre musela byť táto skutočnosť

známa, preto bola povinná doručiť mu označenú písomnosť na adresu jeho trvalého pobytu.

Sťažovateľ ďalej uvádza: «Až dňa 14.10. 2013 bolo môjmu obhajcovi JUDr. Podobovi

doručené „v jednej obálke“ uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto

nad Váhom -9 z 31.05. 2013 spolu s uznesením -111 zo dňa 04.10.2013,

teda uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom -9

z 31.05. 2013 bolo môjmu obhajcovi doručené až po štyri a pol mesiaci, pričom mne „osobe

obvineného“ do dnešného dňa nebolo doručené uznesenie prokurátora -9 z 31.05.

2013 a uznesenie prokurátora -111 zo dňa 04.10.2013 mi bolo doručené až dňa

22. apríla 2014. Nedoručením mi uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto

nad Váhom sp.zn. -9 z 31.05. 2013 som ako obvinený bol poškodený na svojom

práve na obhajobu v tom, že márne uplynula doba troch mesiacov, v ktorej som mal právo

žiadať o mimoriadny opravný prostriedok generálneho prokurátora SR podľa § 363

.»

Sťažovateľ ďalej argumentuje: „Vzhľadom na uvedené pochybenia príslušného

prokurátora a aj vyšetrovateľa som požiadal o vykonanie úplnej revízie trestného spisu ako

aj dozorového spisu prokurátora a súčasne podľa

som podal generálnemu prokurátorovi návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného

poriadku a žiadal som po preskúmaní veci aby bolo uznesenie okresného prokurátora

v Novom meste nad Váhom pod č.p. -9 z 31.05. 2013 o zamietnutí sťažnosti

obvineného podľa zrušené, ako aj uznesenie

vyšetrovateľa OKP Okresného riaditeľstva PZ Nové Mesto nad Váhom pod ČVS:ORP-

18/OVK-NM-2013 zo dňa 18.03.2013 o vznesení obvinenia, ako aj uznesenie okresného

prokurátora v Novom meste nad Váhom pod č.p. -111 zo 04. 10.2013 o zamietnutí

sťažnosti obvineného podľa proti uzneseniu

vyšetrovateľa o spojení vecí, ako aj uznesenie vyšetrovateľa PZ ČVS:ORP-79/OVK-NM-

2011 z 15.07.2013 o spojení veci, lebo týmito rozhodnutiami a v konaní, ktoré im

predchádzalo bol porušený zákon v neprospech obvineného.“

Generálna prokuratúra listom sp. zn. IV Pz 28/14/1000 z 25. marca 2014

sťažovateľovi oznámila, že o jeho návrhu na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného

poriadku nie je možné konať, pretože bol zaslaný po uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty,

ktorej začiatok plynutia je určený momentom nadobudnutia právoplatnosti napadnutých

rozhodnutí.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa generálna prokuratúra „nenapravila protiprávny stav“,

v čom vidí sťažovateľ porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 a 4

a poukazuje tiež na „nečinnosť zo strany prokurátora Okresnej prokuratúry

v Novom Meste nad Váhom“, ktorá nebola podľa názoru sťažovateľa „braná do úvahy“,

a uvádza, že z tohto dôvodu v sťažnosti namieta aj porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Opierajúc sa o uvedené skutočnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci

rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jeho základných práv zaručených čl. 46

ods. 1 a 4 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod

sp. zn. IV Pz 28/14/1000, prikázal generálnej prokuratúre, „aby vo veci podaného návrhu

sťažovateľa znovu konala a rozhodla“, a priznal sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

generálnej prokuratúry, ktorá nevyhovela jeho návrhu na zrušenie označených

právoplatných uznesení prijatých v prípravnom konaní, bolo porušené jeho základné právo

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 4 . Sťažovateľ takisto namieta,

že došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , keďže podľa jeho názoru generálna prokuratúra

nereflektovala na ním namietanú nečinnosť okresnej prokuratúry.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti sťažovateľa a priložených písomnosti zistil tieto

relevantné skutočnosti, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal:

Uznesením ČVS:ORP-18/OVK-NM-2013 z 18. marca 2013 bolo sťažovateľovi

vznesené obvinenie pre trestný čin podľa § 233 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. b) Trestného

zákona, pričom sťažovateľ uplatnil proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Okresná prokuratúra

uznesením č. k. -9 z 31. mája 2013 podanú sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

Predmetné uznesenie bolo obhajcovi sťažovateľa doručené až 14. októbra 2013. Ďalšie

uznesenie okresnej prokuratúry sp. zn. 128/11/3304 zo 4. októbra 2013 o zamietnutí

sťažnosti sťažovateľa podanej proti uzneseniu o spojení veci bolo obhajcovi sťažovateľa

doručené bezodkladne – 14. októbra 2013.

V liste sp. zn. IV Pz 28/14/1000 z 25. marca 2014 generálna prokuratúra uviedla, že

sťažovateľom namietané uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru o vznesení obvinenia

z 18. marca 2013 nadobudlo právoplatnosť 31. mája 2013, keď bola uznesením okresnej

prokuratúry zamietnutá sťažnosť sťažovateľa, a druhé namietané uznesenie o spojení veci

nadobudlo právoplatnosť 4. októbra 2013, keď bola takisto uznesením okresnej prokuratúry

zamietnutá sťažovateľom podaná sťažnosť. V tomto kontexte citovala generálna

prokuratúra ustanovenie , podľa ktorého môže obvinený

podať návrh na postup podľa do troch mesiacov od

právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolávajúc sa na označenú právnu úpravu

generálna prokuratúra skonštatovala, že návrh sťažovateľa na postup podľa § 363 ods. 1

bol podaný 24. januára 2014 a generálnej prokuratúre doručený 30.

januára 2014, teda zjavne po uplynutí trojmesačnej lehoty od nadobudnutia právoplatnosti

napadnutých rozhodnutí, a z tohto dôvodu nie je možné o návrhu sťažovateľa konať.

Generálna prokuratúra zároveň sťažovateľa upovedomila o prijatí opatrení

na odstránenie sťažovateľom namietaných nedostatkov prípravného konania súvisiacich

s doručovaním rozhodnutí a včasným predkladaním spisov.

Jedným z elementov „spravodlivého procesu“ reprezentujúcim tento všeobecný

pojem sú záruky obhajoby. Účelom práva obhajoby je poskytnutie príležitosti brániť sa

obvineniu zo spáchania trestného činu (). Toto právo sa s rovnakou intenzitou

zaručuje vo všetkých fázach trestného konania. Pozitívny záväzok Slovenskej republiky

pri realizácii práv obvineného v trestnom konaní je zabezpečený cestou ,

ktorý je právnym predpisom upravujúcim postup v trestnom konaní.

v jednotlivých fázach trestného konania zaručuje garantované právo obhajoby.

Podľa každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má

právo na obhajobu.

Podľa obvinený má právo od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd sú

povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu

plnú možnosť na ich uplatnenie.

Jedným z ustanovení konkretizujúcich právo obvineného na obhajobu sú aj

ustanovenia a nasledujúcich .

Podľa generálny prokurátor zruší právoplatné

rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému

predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie,

ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa návrh na postup podľa môže

obvinený vo svoj prospech podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia.

Právna úprava zakotvujúca inštitút zrušenia právoplatného rozhodnutia v prípravnom

konaní ako jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov predstavujúcich zásah

do stability právoplatných rozhodnutí orgánov prípravného konania reguluje jeho aplikáciu

stanovením jasných hraníc, keď jeho použitie podmieňuje existenciou iba takého

podstatného pochybenia, ktoré predstavuje porušenie zákona a jeho uplatnenie limituje

zákonnou lehotou troch mesiacov počínajúcou momentom právoplatnosti napádaného

rozhodnutia.

Je nepochybné, že okresná prokuratúra, ktorá nezabezpečila včasné doručenie

uznesenia o vznesení obvinenia strane obhajoby a toto jej doručila až po uplynutí lehoty,

ktorá limituje možnosť obvineného podať vo svoj prospech návrh na postup podľa § 363

ods. 1 , zmarila právo sťažovateľa takýto návrh uplatniť.

Rešpektovanie práva na spravodlivý proces prokuratúrou ako orgánom dozoru

nad zákonnosťou prípravného konania je potrebné skúmať s ohľadom na prípravné konanie

ako celok. Ústavný súd je toho názoru, že odňatie možnosti realizovať svoju obhajobu

v prípravnom konaní je možné napraviť, pokiaľ strana obhajoby takú možnosť, hoci neskôr

vo fáze prípravného konania dostane (obdobne pozri napr. rozhodnutia Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veci Serves proti Francúzsku z 20. októbra 1997, vo veci Twalib proti

Grécku z 9. júna 1998).

Aj v ďalšej fáze prípravného konania sťažovateľ disponuje možnosťami realizovať

svoju obhajobu a prezentovať námietky, ktoré uplatnil v podanom návrhu na postup podľa

(ktorých obsah však ústavnému súdu bližšie

neprezentoval), kde má v prípade ich potenciálnej opodstatnenosti šancu dosiahnuť

výsledok obdobný možnostiam právnej úpravy zakotvujúcej mimoriadny opravný

prostriedok zrušenia právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní (pozri § 215 –

Zastavenie trestného stíhania).

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že zvolený postup generálnej

prokuratúry, ktorá sa sťažovateľovým návrhom na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného

poriadku vzhľadom na zmeškanie lehoty nezaoberala, neprekračuje limity práva na súdnu

a inú právnu ochranu zaručeného a je teda, napriek označeným

okolnostiam prípadu, ústavnoprávne akceptovateľný.

Pokiaľ ide o sťažovateľom uplatnenú námietku porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , poukazuje

ústavný súd na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je primárnym účelom ústavnej

sťažnosti poskytnutie ochrany právam, ktorých porušenie sa namieta, v prípadoch, v ktorých

ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali, respektíve neviedli k náprave. Z obsahu

odpovede generálnej prokuratúry však vyplýva, že na námietky sťažovateľa o prieťahoch

v prípravnom konaní reflektovala a výslovne ho upovedomila o prijatých opatreniach

pre účely zjednania nápravy. Za takýchto okolností by ingerencia ústavného súdu

znamenala duplicitné poskytnutie ochrany označenému právu v rozpore so zmienenou

judikatúrou.

Vzhľadom na všetky uvedené čiastkové závery dospel ústavný súd k záveru, že

účinky uplatnenej právomoci vo veci konajúcej generálnej prokuratúry v danom prípade sú

zlučiteľné s obsahom sťažovateľom označených a 4 a ,

preto sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené závery rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2014