Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 253/2014
PDF · 230.36 KB
No categories available
IV. ÚS 253/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 253/2014- 28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily
Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti R. P., zastúpeného advokátom
JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 106/2007,
za účasti Okresného súdu Trnava, takto
rozhodol:
1. Základné právo R. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 106/2007
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
27 C 106/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. R. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),
ktoré mu j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava je p o v i n n ý uhradiť R. P. trovy konania v sume 340,90 €
(slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Romana Cibulku, Hlavná 13, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2014
doručená sťažnosť R. P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Romanom
Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 27 C 106/2007.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Som účastníkom súdneho konania, ktorá bolo začaté dňa 20. 8. 2007 na Okresnom
súde Trnava konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. 27 C 106/2007.
Uvedené súdne konanie nie je do dnešného dňa t. j. takmer po siedmych rokoch
od jeho počiatku právoplatne skončené...
Tvrdím, že okresný súd napriek tomu, že vo veci vykonal viacero jednotlivých úkonov
a vydal v merite veci jedno rozhodnutie, porušil a naďalej porušuje moje právo podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR č. 460/1992 Zb... Rovnako bolo doterajším postupom súdu porušené i
moje právo garantované v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb... Porušenie mojich hore uvedených
práv vidím v tom, že súd vo veci konal so zbytočnými prieťahmi vyplývajúcimi z toho, že
konal neefektívne a nesústredene. To vyplýva z vyššie popísaných skutočností uvedených v
Čl. I. Ak súd vo veci aj konal, tak jeho úkony neviedli dôsledne k naplneniu cieľu súdneho
konania, ktorým je odstránenie stavu právnej a faktickej neistoty účastníkov konania.“
Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 000 €, čo odôvodňuje takto: „... v právnom štáte, ktorý by mal byť garantom i právnej
istoty je neprijateľné, aby žalovaný po siedmich rokoch trvania súdneho konania stále
nedisponoval právoplatným rozhodnutím vo veci samej a z toho dôvodu u neho po celý
uvedený čas pretrvával pocit právnej a faktickej neistoty.“
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa R. P... na prerokovanie jeho veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako i jeho právo na
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.
27 C 106/2007 porušené bolo.
2. Okresnému súdu v Trnave sa prikazuje konať v predmetnej veci bez zbytočných
prieťahov.
3. Sťažovateľovi R. P... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000,- €
(slovom tritisíc eur), ktorú čiastku je mu povinný vyplatiť Okresný súd Trnava a to do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy jeho právneho
zastúpenia v celkovej výške 340,90 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Romana
Cibulku... a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného
súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka
okresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr 215/2014 z 23. marca 2014, v ktorom okrem iného
uviedla: „Vo veci sa pribežne koná, v čase podania návrhu nebolo došetrené trestné
konanie, v dôsledku ktorého sa navrhovateľ domáha náhrady škody. Súd musel vykonať
dokazovanie dopytmi na rôzne inštitúcie, vypočuť viacero svedkov navrhnutých oboma
zúčastnenými stranami, pripojiť listinné dôkazy. Súd viazaný právnym názorom Krajského
súdu v Trnave musí vykonať opätovne dokazovanie a znovu doručiť rozhodnutia. Lehoty,
počas ktorých sa spis nachádzal na odvolacom súde, súd nemôže ovplyvniť. Vec bola
2x na odvolacom súde s odvolaním proti rozsudku a následne proti čiastočnému zastaveniu
konania. Čo sa týka postoja sťažovateľa v konaní - dvakrát podal dovolanie, z toho
jedenkrát bolo dovolacie konanie zastavené v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku.
Prehľad úkonov vo veci:
- 20. 8. 2007 - podaný návrh
- 15. 4. 2008 - výzva na doplnenie plnej moci a na vedľajšieho účastníka (ďalej VU)
- 21. 5. 2008 doručená všeobecná plná moc
- 6. 6. 2008 súhlas VU so vstupom do konania
- 20. 6. 2008 výzva na doloženie označených dokladov, dopyt na políciu
na vyšetrovanie trestnej veci, ktorá je predmetom konania
- 14. 7. 2008 - správa polície
- 23. 9. 2008 - súd pripustil vstup VU do konania + vytýčený TP
- 29. 10. 2008 - vyjadrenie odporcu k veci
- 24. 11. 2008 pojednávanie - odročené za účelom doplnenia dokazovania
- 5. 3. 2009 pojednávanie, navrhovateľ vzal späť návrh voči odporcovi v 2. rade,
odročené stým, že PZ navrhovateľa zašle presný návrh zmeny petitu v lehote 15dní +
návrhy na doplnenie dokazovania
- 4. 5. 2009 - návrh na zmenu petitu
- 2. 6. 2009 čiastočné späťvzatie návrhu v časti istiny a úroku
- 2. 7. 2009 súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu odporcu
- 23. 7. 2009 súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu vedľajším účastníkom
- 14. 8. 2009 súd zastavil konanie voči odporcovi v 2. rade a časti istiny s prísl.
čl. 129, + termín
- 8. 10. 2009 pojednávanie odročené za účelom vyhodnotenia vykonaných dôkazov
a rozhodnutia o ďalšom postupe
- 9. 10. 2009 dopyt na políciu a spoločnosť, ktorá vykonávala kontrolu orig. vozidla
- 22. 3. 2010 pojednávanie
- 26. 11. 2009 vyjadrenie odporcu
- 26. 11. 2009 návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania
- 17. 12. 2008 - vytýčené pojednávanie a predvolaný svedok
- 8. 2. 2010 zmena termínu na ospravedlnenie PZ navrhovateľa
- 25. 1. 2010 zmena termínu na ospravedlnenie PZ navrhovateľa
- 22. 3. 2010 - na pojednávaní vypočutí svedkovia -22. 4. 2010- OS rozhodol a návrh
zamietol čl. 197
- 14. 6. 2010 doručená plná moc od nového PZ navrhovateľa + odvolanie –
14. 6. 2010 doručené odvolanie odporcu proti trovám konania
- 28. 7. 2010 spis predložený KS
- 28. 6. 2011 po odvolaní navrhovateľa KS rozsudok zrušil čl. 258, okrem iného
i s odôvodnením, že navrhovateľ v konaní nebol riadne zastúpený, nakoľko ním udelená
plná moc bola len všeobecná a teda celé konanie prebehlo právne bez účasti navrhovateľa
(napriek jeho osobnej účasti na každom pojednávaní)
- 24. 8. 2011 vrátený spis
- 2. 9. 2011 vytýčený termín na najbližší voľný termín pojednávania na 24. 10. 2011,
- 20. 9. 2011 podal dovolanie odporca a súd z tohto dôvodu musel zrušiť termín
pojednávania
- 23. 9. 2011 súd vyrubil súdny poplatok za dovolanie
- 4. 10. 2011 odporca požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku čl. 287
- 12. 10. 2011 odporca podal odvolanie proti súdnemu poplatku za dovolanie a podal
návrh na prerušenie odvolacieho konania
- 9. 12. 2011 súd nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov čl. 322
- 9. 12. 2011 odporca čl. 327 vzal späť návrh na oslobodenie od súdneho poplatku
a požiadal o pokračovanie v konaní.
- 6. 2. 2012 spis predložený NS SR
- 6. 3. 2012 NS SR vrátil spis bez rozhodnutia
- 7. 3. 2012 súd dovolacie konanie čl. 340 - 7. 3. 2012 zastavil pre nezaplatenie
súdneho poplatku a vytýčil termín pojednávania 28. 6. 2012.
- 28. 6. 2012 pojednávanie - účastníci navrhli vypočuť svedkov, súd pojednávanie
odročil na termín 11. 10. 2012, na ktorý predvolal navrhnutých svedkov.
- 11. 10. 2012 na pojednávaní navrhovateľ požiadal o pripustenie zmeny petitu, bol
vypočutý svedok, druhý sa ospravedlnil. Súd odročil na neurčito, nakoľko sa mali účastníci
vyjadriť, či trvajú na výsluchu druhého svedka a za účelom rozhodnutia o návrhu na zmenu
petitu.
- 25. 10. 2012 oznámil odporca, že trvá na výsluchu svedka - čl. 402
- 30. 10. 2012 súd pripustil zmenu petitu čl. 403 a doručil aktuálnemu PZ
navrhovateľa i uznesenia o čiastočnom späťvzatí čl. 129 v zmysle právneho názoru KS
z čl. 258, že do podania odvolania proti rozsudku nebol právne zastúpený (uznesenie bolo
doručené jeho predchádzajúcemu zástupcovi obratom po jeho vydaní), t. j. rozhodnutie
nebolo doposiaľ doručené účinne právnemu zástupcovi navrhovateľa, súd vytýčil
pojednávanie na 17. 1. 2013
- 27. 11. 2012 navrhovateľ podal odvolanie proti čiastočnému zastaveniu konania
(bez právoplatného rozhodnutia o predmete konania súd nemôže pokračovať v konaní). Súd
zrušil z tohto dôvodu termín a doručoval odvolanie
- 13. 1. 2013 spis predložený KS na rozhodnutie o odvolaní
- 28. 11. 2013 KS TT rozhodol - čl. 430.
- dňa 14. 2. 2014 bol spis vrátený na OS a súd vytýčil termín na 15. 5. 2014
a predvolal svedka
- 11. 3. 2014 odporca podal dovolanie proti uzneseniu KS čl. 430
- 11. 3. 2014 podal vedľajší účastník dovolanie proti uzneseniu KS čl. 430
- súd z dôvodu podaných dovolaní zrušil termín pojednávania 15. 5. 2014 a dal
pokyn a doručenie dovolaní na vyjadrenie účastníkom, vyzval PZ vedľajšieho účastníka
na doloženie plnej moci, ktorá nebola pripojená k dovolaniu.“
Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov uvedený vo vyjadrení predsedníčky okresného
súdu v zásade zodpovedá obsahu spisu, a preto ho považoval za relevantný podklad
pre svoje rozhodovanie.
Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 253/2014-17 zo 16. apríla 2014 prijal sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 106/2007.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného
súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti
a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka
okresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr. 215/2014 z 12. mája 2014 oznámila, že netrvá
na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a že zotrváva na svojom vyjadrení
k sťažnosti z 27. marca 2014.
Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá
na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného
súdu sp. zn. 1 Spr 215/2014 z 27. marca 2014 a z 12. mája 2014 na vedomie a prípadné
zaujatie stanoviska.
Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 28. mája 2014
oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a nepovažuje za potrebné
reagovať na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom v prvom rade domáha vyslovenia
porušenia svojho základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 106/2007.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo
upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod
na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetom
namietaného konania je rozhodovanie o náhrade škody, ktorú mal žalobcovi spôsobiť
sťažovateľ prevádzkovou činnosťou. Ústavný súd nepovažuje posudzovanú vec za právne
zložitú, pretože takéto spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných
súdov. Obsah súdneho spisu sp. zn. 27 C 106/2007 nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť
posudzovanej veci, preto dospel ústavný súd k záveru, že právnou ani skutkovou
zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.
2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho
štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania,
ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom
okresným súdom pod sp. zn. 27 C 106/2007 k prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo súdneho spisu sp. zn. 27 C 106/2007 vyplýva, že v doterajšom priebehu
namietaného konania postupoval okresný súd v zásade plynulo (s výnimkou obdobia
od podania žaloby 20. augusta 2007 až do výzvy na doplnenie plnej moci z 15. apríla 2008),
t. j. nemožno mu v zásade vyčítať neodôvodnenú nečinnosť, avšak konanie ako celok je
podľa názoru ústavného súdu poznačené neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou.
Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na dôvody, pre ktoré bol jeho
rozsudok z 22. apríla 2010 zrušený a uznesenie z 30. októbra 2012 sčasti zrušené krajským
súdom [z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, teda odňatia možnosti konať pred
súdom, v prvom prípade a v druhom prípade z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. e), f),
a h) OSP] a vrátené na ďalšie konanie.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou
a nesústredenou činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k zbytočným
prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 106/2007 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Vychádzajúc z doterajšej dĺžky namietaného konania, ako aj období, v ktorých došlo
k neefektívnej činnosti okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie
finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam
posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom
JUDr. Romanom Cibulkom. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok
2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)
a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Za dva úkony vykonané v roku 2014 tak priznal po 134 €, t. j. spolu 268 €, režijný
paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolu
po zvýšení o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) predstavuje
sumu 340,90 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Úhradu za písomné vyjadrenie z 22. mája 2014 ústavný súd, prihliadajúc na jeho
obsah, nepriznal.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. júna 2014