Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 253/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

- 28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti R. P., zastúpeného advokátom

JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Trnava, takto

rozhodol:

1. Základné právo R. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. R. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava je p o v i n n ý uhradiť R. P. trovy konania v sume 340,90 €

(slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. Romana Cibulku, Hlavná 13, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2014

doručená sťažnosť R. P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Romanom

Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Som účastníkom súdneho konania, ktorá bolo začaté dňa 20. 8. 2007 na Okresnom

súde Trnava konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn. .

Uvedené súdne konanie nie je do dnešného dňa t. j. takmer po siedmych rokoch

od jeho počiatku právoplatne skončené...

Tvrdím, že okresný súd napriek tomu, že vo veci vykonal viacero jednotlivých úkonov

a vydal v merite veci jedno rozhodnutie, porušil a naďalej porušuje moje právo podľa čl. 48

ods. 2 SR č. .. Rovnako bolo doterajším postupom súdu porušené i

moje právo garantované v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, publikovaného pod č. .. Porušenie mojich hore uvedených

práv vidím v tom, že súd vo veci konal so zbytočnými prieťahmi vyplývajúcimi z toho, že

konal neefektívne a nesústredene. To vyplýva z vyššie popísaných skutočností uvedených v

Čl. I. Ak súd vo veci aj konal, tak jeho úkony neviedli dôsledne k naplneniu cieľu súdneho

konania, ktorým je odstránenie stavu právnej a faktickej neistoty účastníkov konania.“

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 €, čo odôvodňuje takto: „... v právnom štáte, ktorý by mal byť garantom i právnej

istoty je neprijateľné, aby žalovaný po siedmich rokoch trvania súdneho konania stále

nedisponoval právoplatným rozhodnutím vo veci samej a z toho dôvodu u neho po celý

uvedený čas pretrvával pocit právnej a faktickej neistoty.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa R. P... na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako i jeho právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Trnave sa prikazuje konať v predmetnej veci bez zbytočných

prieťahov.

3. Sťažovateľovi R. P... sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000,- €

(slovom tritisíc eur), ktorú čiastku je mu povinný vyplatiť Okresný súd Trnava a to do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy jeho právneho

zastúpenia v celkovej výške 340,90 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Romana

Cibulku... a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného

súdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. z 23. marca 2014, v ktorom okrem iného

uviedla: „Vo veci sa pribežne koná, v čase podania návrhu nebolo došetrené trestné

konanie, v dôsledku ktorého sa navrhovateľ domáha náhrady škody. Súd musel vykonať

dokazovanie dopytmi na rôzne inštitúcie, vypočuť viacero svedkov navrhnutých oboma

zúčastnenými stranami, pripojiť listinné dôkazy. Súd viazaný právnym názorom Krajského

súdu v Trnave musí vykonať opätovne dokazovanie a znovu doručiť rozhodnutia. Lehoty,

počas ktorých sa spis nachádzal na odvolacom súde, súd nemôže ovplyvniť. Vec bola

2x na odvolacom súde s odvolaním proti rozsudku a následne proti čiastočnému zastaveniu

konania. Čo sa týka postoja sťažovateľa v konaní - dvakrát podal dovolanie, z toho

jedenkrát bolo dovolacie konanie zastavené v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku.

Prehľad úkonov vo veci:

- 20. 8. 2007 - podaný návrh

- 15. 4. 2008 - výzva na doplnenie plnej moci a na vedľajšieho účastníka (ďalej VU)

- 21. 5. 2008 doručená všeobecná plná moc

- 6. 6. 2008 súhlas VU so vstupom do konania

- 20. 6. 2008 výzva na doloženie označených dokladov, dopyt na políciu

na vyšetrovanie trestnej veci, ktorá je predmetom konania

- 14. 7. 2008 - správa polície

- 23. 9. 2008 - súd pripustil vstup VU do konania + vytýčený

- 29. 10. 2008 - vyjadrenie odporcu k veci

- 24. 11. 2008 pojednávanie - odročené za účelom doplnenia dokazovania

- 5. 3. 2009 pojednávanie, navrhovateľ vzal späť návrh voči odporcovi v 2. rade,

odročené stým, že PZ navrhovateľa zašle presný návrh zmeny petitu v lehote 15dní +

návrhy na doplnenie dokazovania

- 4. 5. 2009 - návrh na zmenu petitu

- 2. 6. 2009 čiastočné späťvzatie návrhu v časti istiny a úroku

- 2. 7. 2009 súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu odporcu

- 23. 7. 2009 súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu vedľajším účastníkom

- 14. 8. 2009 súd zastavil konanie voči odporcovi v 2. rade a časti istiny s prísl.

čl. 129, + termín

- 8. 10. 2009 pojednávanie odročené za účelom vyhodnotenia vykonaných dôkazov

a rozhodnutia o ďalšom postupe

- 9. 10. 2009 dopyt na políciu a spoločnosť, ktorá vykonávala kontrolu orig. vozidla

- 22. 3. 2010 pojednávanie

- 26. 11. 2009 vyjadrenie odporcu

- 26. 11. 2009 návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania

- 17. 12. 2008 - vytýčené pojednávanie a predvolaný svedok

- 8. 2. 2010 zmena termínu na ospravedlnenie PZ navrhovateľa

- 25. 1. 2010 zmena termínu na ospravedlnenie PZ navrhovateľa

- 22. 3. 2010 - na pojednávaní vypočutí svedkovia -22. 4. 2010- OS rozhodol a návrh

zamietol čl. 197

- 14. 6. 2010 doručená plná moc od nového PZ navrhovateľa + odvolanie –

14. 6. 2010 doručené odvolanie odporcu proti trovám konania

- 28. 7. 2010 spis predložený KS

- 28. 6. 2011 po odvolaní navrhovateľa KS rozsudok zrušil čl. 258, okrem iného

i s odôvodnením, že navrhovateľ v konaní nebol riadne zastúpený, nakoľko ním udelená

plná moc bola len všeobecná a teda celé konanie prebehlo právne bez účasti navrhovateľa

(napriek jeho osobnej účasti na každom pojednávaní)

- 24. 8. 2011 vrátený spis

- 2. 9. 2011 vytýčený termín na najbližší voľný termín pojednávania na 24. 10. 2011,

- 20. 9. 2011 podal dovolanie odporca a súd z tohto dôvodu musel zrušiť termín

pojednávania

- 23. 9. 2011 súd vyrubil súdny poplatok za dovolanie

- 4. 10. 2011 odporca požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku čl. 287

- 12. 10. 2011 odporca podal odvolanie proti súdnemu poplatku za dovolanie a podal

návrh na prerušenie odvolacieho konania

- 9. 12. 2011 súd nepriznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov čl. 322

- 9. 12. 2011 odporca čl. 327 vzal späť návrh na oslobodenie od súdneho poplatku

a požiadal o pokračovanie v konaní.

- 6. 2. 2012 spis predložený NS SR

- 6. 3. 2012 NS SR vrátil spis bez rozhodnutia

- 7. 3. 2012 súd dovolacie konanie čl. 340 - 7. 3. 2012 zastavil pre nezaplatenie

súdneho poplatku a vytýčil termín pojednávania 28. 6. 2012.

- 28. 6. 2012 pojednávanie - účastníci navrhli vypočuť svedkov, súd pojednávanie

odročil na termín 11. 10. 2012, na ktorý predvolal navrhnutých svedkov.

- 11. 10. 2012 na pojednávaní navrhovateľ požiadal o pripustenie zmeny petitu, bol

vypočutý svedok, druhý sa ospravedlnil. Súd odročil na neurčito, nakoľko sa mali účastníci

vyjadriť, či trvajú na výsluchu druhého svedka a za účelom rozhodnutia o návrhu na zmenu

petitu.

- 25. 10. 2012 oznámil odporca, že trvá na výsluchu svedka - čl. 402

- 30. 10. 2012 súd pripustil zmenu petitu čl. 403 a doručil aktuálnemu PZ

navrhovateľa i uznesenia o čiastočnom späťvzatí čl. 129 v zmysle právneho názoru KS

z čl. 258, že do podania odvolania proti rozsudku nebol právne zastúpený (uznesenie bolo

doručené jeho predchádzajúcemu zástupcovi obratom po jeho vydaní), t. j. rozhodnutie

nebolo doposiaľ doručené účinne právnemu zástupcovi navrhovateľa, súd vytýčil

pojednávanie na 17. 1. 2013

- 27. 11. 2012 navrhovateľ podal odvolanie proti čiastočnému zastaveniu konania

(bez právoplatného rozhodnutia o predmete konania súd nemôže pokračovať v konaní). Súd

zrušil z tohto dôvodu termín a doručoval odvolanie

- 13. 1. 2013 spis predložený KS na rozhodnutie o odvolaní

- 28. 11. 2013 KS TT rozhodol - čl. 430.

- dňa 14. 2. 2014 bol spis vrátený na OS a súd vytýčil termín na 15. 5. 2014

a predvolal svedka

- 11. 3. 2014 odporca podal dovolanie proti uzneseniu KS čl. 430

- 11. 3. 2014 podal vedľajší účastník dovolanie proti uzneseniu KS čl. 430

- súd z dôvodu podaných dovolaní zrušil termín pojednávania 15. 5. 2014 a dal

pokyn a doručenie dovolaní na vyjadrenie účastníkom, vyzval PZ vedľajšieho účastníka

na doloženie plnej moci, ktorá nebola pripojená k dovolaniu.“

Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov uvedený vo vyjadrení predsedníčky okresného

súdu v zásade zodpovedá obsahu spisu, a preto ho považoval za relevantný podklad

pre svoje rozhodovanie.

Ústavný súd uznesením č. k. -17 zo 16. apríla 2014 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnosti

a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka

okresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr. 215/2014 z 12. mája 2014 oznámila, že netrvá

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a že zotrváva na svojom vyjadrení

k sťažnosti z 27. marca 2014.

Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu sp. zn. z 27. marca 2014 a z 12. mája 2014 na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 28. mája 2014

oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a nepovažuje za potrebné

reagovať na vyjadrenie predsedníčky okresného súdu.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom v prvom rade domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie

pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo

upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod

na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. V súvislosti s posudzovaním zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmetom

namietaného konania je rozhodovanie o náhrade škody, ktorú mal žalobcovi spôsobiť

sťažovateľ prevádzkovou činnosťou. Ústavný súd nepovažuje posudzovanú vec za právne

zložitú, pretože takéto spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných

súdov. Obsah súdneho spisu sp. zn. nepotvrdzuje ani faktickú zložitosť

posudzovanej veci, preto dospel ústavný súd k záveru, že právnou ani skutkovou

zložitosťou veci nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu namietaného konania z hľadiska ďalšieho

štandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania,

ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. k prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

namietaného konania postupoval okresný súd v zásade plynulo (s výnimkou obdobia

od podania žaloby 20. augusta 2007 až do výzvy na doplnenie plnej moci z 15. apríla 2008),

t. j. nemožno mu v zásade vyčítať neodôvodnenú nečinnosť, avšak konanie ako celok je

podľa názoru ústavného súdu poznačené neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na dôvody, pre ktoré bol jeho

rozsudok z 22. apríla 2010 zrušený a uznesenie z 30. októbra 2012 sčasti zrušené krajským

súdom [z dôvodov podľa , teda odňatia možnosti konať pred

súdom, v prvom prípade a v druhom prípade z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. e), f),

a h) ] a vrátené na ďalšie konanie.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou

a nesústredenou činnosťou okresného súdu v namietanom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z doterajšej dĺžky namietaného konania, ako aj období, v ktorých došlo

k neefektívnej činnosti okresného súdu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € bude primerané konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom

JUDr. Romanom Cibulkom. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Za dva úkony vykonané v roku 2014 tak priznal po 134 €, t. j. spolu 268 €, režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolu

po zvýšení o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) predstavuje

sumu 340,90 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Úhradu za písomné vyjadrenie z 22. mája 2014 ústavný súd, prihliadajúc na jeho

obsah, nepriznal.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2014