Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 337/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť P. V. a P. B., zastúpených

advokátom JUDr. J. P., ako aj JUDr. J. P., vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. V., P. B. a JUDr. J. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára

2014 doručená sťažnosť P. V., P. B. a JUDr. J. P. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci

namietaného porušenia (ďalej len „“) a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní

vedenom Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 29. januára 2014.

Zo sťažnosti a z doplňujúceho vyjadrenia z 11. marca 2014 doručeného ústavnému

súdu 13. marca 2014, ako aj z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením

okresného súdu sp. zn. zo 14. novembra 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“)

bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu O., s. r. o. (ďalej len „úpadca“). Súčasne bol za

správcu konkurznej podstaty vymenovaný JUDr. V. J. (ďalej len „správca“). Sťažovatelia si

uplatnili voči úpadcovi viaceré svoje pohľadávky, z ktorých niektoré boli správcom uznané

a niektoré zasa popreté, pričom v týchto prípadoch sa vedú súdne konania o určenie

existencie popretých pohľadávok.

Správca zvolal prvú schôdzu veriteľov tak, že túto zrejme omylom stanovil na

22. február 2012, hoci správne malo ísť o dátum 22. február 2013, pričom tento zmätočný

údaj nikdy neopravil. Schôdza sa aj uskutočnila 22. februára 2013 a hoci podľa jej

skutočného priebehu správca konštatoval jej uznášaniaschopnosť, keďže boli prítomní dvaja

veritelia, napokon sa rozhodol inak, pretože zo zápisnice z rokovania schôdze vyplýva, že

schôdza nebola uznášaniaschopná, pretože nebol prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený

hlasovať.

Správca zvolal ďalšiu schôdzu veriteľov na 5. december 2013. Táto sa však nekonala

pre údajnú práceneschopnosť správcu, ktorý bez preukázania tohto tvrdenia vyvesil v deň

konania schôdze oznam o vlastnej práceneschopnosti a na schôdzi sa nezúčastnil.

Aj napriek uvedeným skutočnostiam uznesením okresného súdu sp. zn.

z 26. novembra 2013 bol správcovi uložený záväzný pokyn pri speňažovaní majetku

oddelenej podstaty. Z uznesenia vyplýva, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam ležiacim v kat.

území N. zapísaným na liste vlastníctva č.(...) patriacim do oddelenej podstaty je správca

povinný stanoviť hodnotu majetku oddelenej podstaty znaleckým posudkom. V prípade, že

spoluvlastník oddelenej podstaty M., s. r. o., riadne nevyužije svoje zákonné predkupné

právo, správca majetok oddelenej podstaty speňaží dražbou organizovanou ním alebo

prostredníctvom na to spôsobilej obchodnej spoločnosti. V prvom kole dražby bude

vyvolávacia cena vo výške stanovenej znaleckým posudkom. V prípadnom druhom kole

dražby bude vyvolávacia cena vo výške 80 % ceny stanovenej znaleckým posudkom.

Podmienkou účasti na dražbe je povinnosť účastníka dražby zaplatiť vopred na účet

podstaty dražobnú zábezpeku vo výške 10 000 €. Konanie dražby správca oznámi

v Obchodnom vestníku a plošnou inzerciou aspoň v dvoch regionálnych novinách.

V ostatných detailoch správca pri vykonávaní dražby primerane aplikuje ustanovenia

o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení

neskorších predpisov.

Po vydaní uznesenia okresného súdu správca opätovne zvolal schôdzu veriteľov na

8. január 2014 a hoci podľa jej programu malo ísť o prvú schôdzu, keďže na prvej schôdzi

má dôjsť k rozhodovaniu o výmene správcu a keďže predchádzajúce dve schôdze boli

zmarené, napriek tomu je zápisnica spísaná v tom zmysle, že ide o druhú schôdzu veriteľov.

Následne správca kúpnou zmluvou z 11. decembra 2013 previedol spoluvlastnícky

podiel sporných nehnuteľností úpadcu na spoločnosť M., s. r. o., a to za cenu, ktorá nie je

ekvivalentná hodnote predmetu prevodu. Navyše pritom porušil predkupné právo ďalšieho

spoluvlastníka.

Podľa názoru sťažovateľov správca v rozpore so zákonom (§ 91 ods. 3 druhá veta

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o konkurze“) požiadal okresný súd

o udelenie záväzného súhlasu pri speňažovaní majetku patriaceho do konkurznej podstaty

ešte pred uskutočnením prvej schôdze veriteľov, pričom okresný súd svojím už uvedeným

uznesením uložil správcovi záväzný pokyn pri speňažovaní majetku.

Sťažovatelia navrhujú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

s tým, aby bolo uznesenie z 26. novembra 2013 zrušené a vec bola vrátená na

ďalšie konanie. Domáhajú sa aj náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 167,86 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia namietajú, že postupom okresného súdu a jeho uznesením sp. zn.

z 26. novembra 2013 im bola odňatá možnosť konať pred súdom a boli

zbavení možnosti výkonu jednotlivých oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je

nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.

Tieto princípy nachádzame v a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),

ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).

Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46

ods. 1), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup

k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť

(). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony

účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať

v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle ,

, , ), najmä s ustanovením § 157 ods. 2

, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia rozsudku.

Ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle ochrana ústavnosti, nie je

alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov (podobne už , ). V dôsledku toho sa úloha

ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov

všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného postupu) s alebo medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (porov. , ,

, ). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu

byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(porov. , , , ).

Ústavný súd konštatuje, že bolo povinnosťou okresného súdu uviesť v odôvodnení

napadnutého uznesenia závery odôvodňujúce jeho právomoc ako príslušného orgánu [§ 82

ods. 2 písm. e) zákona o konkurze], uviesť žiadosť správcu o udelenie pokynu (§ 84 ods. 1

zákona o konkurze) a vysporiadať sa s oprávnením správcu speňažiť majetok v súvislosti

s platnosťou či neplatnosťou prvej schôdze veriteľov (§ 91 ods. 3 zákona o konkurze), avšak

nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľov, že vydaním napadnutého uznesenia im bola

odňatá možnosť konať pred súdom a boli zbavení možnosti výkonu jednotlivých oprávnení

vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keďže sťažovatelia mali možnosť

zúčastniť sa prvej schôdze veriteľov konanej 22. februára 2013 (táto možnosť im zostala aj

pre budúce schôdze veriteľov), na ktorej mohli uplatňovať všetky práva vyplývajúce im

zo zákona o konkurze a príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, a po ďalšie

im zostávajú zachované procesné práva v samotnom prebiehajúcom konkurznom konaní.

Vydaním napadnutého uznesenia okresného súdu na návrh správcu nemohlo dôjsť

k neústavnému obmedzeniu práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie, v tomto

prípade konkurzné konanie, keďže sťažovatelia i naďalej zostávajú účastníkmi (veriteľmi –

§ 24 ods. 1 zákona o konkurze) v rámci konkurzného konania a napadnuté uznesenie

nezmarilo (ani nemohlo o. i. aj s prihliadnutím na možnosť sťažovateľov zúčastniť sa

v minulosti ako pro futuro schôdze veriteľov) uplatňovanie procesných a iných práv

sťažovateľov prislúchajúcich im v rámci konkurzného konania.

Ďalej treba uviesť, že vzhľadom na formulovaný záujem sťažovateľov (spojený s ich

záujmom na ochrane vlastníckeho práva) ako veriteľov nie je vôbec jasné, v čom malo dôjsť

podľa názoru sťažovateľov k porušeniu ich označených práv. Sťažovatelia vôbec

nekonkretizujú, k akému materiálne vzatému porušeniu ich práv malo takto dôjsť. Veď

vydanie pokynu na speňaženie majetku je prvým krokom k dosiahnutiu cieľa sledovaného

sťažovateľmi ako veriteľmi.

Závery okresného súdu v napadnutom uznesení nie je možné preto hodnotiť ako

arbitrárne, svojvoľné a nedostatočné a je nutné ich považovať za výraz autonómneho

súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.

Závery okresného súdu obstoja pre účely skúmania dodržania garancií v zmysle čl. 46

ods. 1 a dohovoru.

Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014