Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 337/2014
PDF · 155.83 KB
No categories available
II. ÚS 337/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť P. V. a P. B., zastúpených
advokátom JUDr. J. P., ako aj JUDr. J. P., vo veci namietaného porušenia čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 1 K 17/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. V., P. B. a JUDr. J. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára
2014 doručená sťažnosť P. V., P. B. a JUDr. J. P. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci
namietaného porušenia čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní
vedenom Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 1 K 17/2012.
Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 29. januára 2014.
Zo sťažnosti a z doplňujúceho vyjadrenia z 11. marca 2014 doručeného ústavnému
súdu 13. marca 2014, ako aj z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením
okresného súdu sp. zn. 1 K 17/2012 zo 14. novembra 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“)
bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu O., s. r. o. (ďalej len „úpadca“). Súčasne bol za
správcu konkurznej podstaty vymenovaný JUDr. V. J. (ďalej len „správca“). Sťažovatelia si
uplatnili voči úpadcovi viaceré svoje pohľadávky, z ktorých niektoré boli správcom uznané
a niektoré zasa popreté, pričom v týchto prípadoch sa vedú súdne konania o určenie
existencie popretých pohľadávok.
Správca zvolal prvú schôdzu veriteľov tak, že túto zrejme omylom stanovil na
22. február 2012, hoci správne malo ísť o dátum 22. február 2013, pričom tento zmätočný
údaj nikdy neopravil. Schôdza sa aj uskutočnila 22. februára 2013 a hoci podľa jej
skutočného priebehu správca konštatoval jej uznášaniaschopnosť, keďže boli prítomní dvaja
veritelia, napokon sa rozhodol inak, pretože zo zápisnice z rokovania schôdze vyplýva, že
schôdza nebola uznášaniaschopná, pretože nebol prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený
hlasovať.
Správca zvolal ďalšiu schôdzu veriteľov na 5. december 2013. Táto sa však nekonala
pre údajnú práceneschopnosť správcu, ktorý bez preukázania tohto tvrdenia vyvesil v deň
konania schôdze oznam o vlastnej práceneschopnosti a na schôdzi sa nezúčastnil.
Aj napriek uvedeným skutočnostiam uznesením okresného súdu sp. zn. 1 K 17/2012
z 26. novembra 2013 bol správcovi uložený záväzný pokyn pri speňažovaní majetku
oddelenej podstaty. Z uznesenia vyplýva, že vo vzťahu k nehnuteľnostiam ležiacim v kat.
území N. zapísaným na liste vlastníctva č.(...) patriacim do oddelenej podstaty je správca
povinný stanoviť hodnotu majetku oddelenej podstaty znaleckým posudkom. V prípade, že
spoluvlastník oddelenej podstaty M., s. r. o., riadne nevyužije svoje zákonné predkupné
právo, správca majetok oddelenej podstaty speňaží dražbou organizovanou ním alebo
prostredníctvom na to spôsobilej obchodnej spoločnosti. V prvom kole dražby bude
vyvolávacia cena vo výške stanovenej znaleckým posudkom. V prípadnom druhom kole
dražby bude vyvolávacia cena vo výške 80 % ceny stanovenej znaleckým posudkom.
Podmienkou účasti na dražbe je povinnosť účastníka dražby zaplatiť vopred na účet
podstaty dražobnú zábezpeku vo výške 10 000 €. Konanie dražby správca oznámi
v Obchodnom vestníku a plošnou inzerciou aspoň v dvoch regionálnych novinách.
V ostatných detailoch správca pri vykonávaní dražby primerane aplikuje ustanovenia
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov.
Po vydaní uznesenia okresného súdu správca opätovne zvolal schôdzu veriteľov na
8. január 2014 a hoci podľa jej programu malo ísť o prvú schôdzu, keďže na prvej schôdzi
má dôjsť k rozhodovaniu o výmene správcu a keďže predchádzajúce dve schôdze boli
zmarené, napriek tomu je zápisnica spísaná v tom zmysle, že ide o druhú schôdzu veriteľov.
Následne správca kúpnou zmluvou z 11. decembra 2013 previedol spoluvlastnícky
podiel sporných nehnuteľností úpadcu na spoločnosť M., s. r. o., a to za cenu, ktorá nie je
ekvivalentná hodnote predmetu prevodu. Navyše pritom porušil predkupné právo ďalšieho
spoluvlastníka.
Podľa názoru sťažovateľov správca v rozpore so zákonom (§ 91 ods. 3 druhá veta
zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o konkurze“) požiadal okresný súd
o udelenie záväzného súhlasu pri speňažovaní majetku patriaceho do konkurznej podstaty
ešte pred uskutočnením prvej schôdze veriteľov, pričom okresný súd svojím už uvedeným
uznesením uložil správcovi záväzný pokyn pri speňažovaní majetku.
Sťažovatelia navrhujú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
1 K 17/2012 s tým, aby bolo uznesenie z 26. novembra 2013 zrušené a vec bola vrátená na
ďalšie konanie. Domáhajú sa aj náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 167,86 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Sťažovatelia namietajú, že postupom okresného súdu a jeho uznesením sp. zn.
1 K 17/2012 z 26. novembra 2013 im bola odňatá možnosť konať pred súdom a boli
zbavení možnosti výkonu jednotlivých oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je
nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.
Tieto princípy nachádzame v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnu ochranu),
ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).
Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46
ods. 1), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup
k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť
(II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony
účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04,
IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia rozsudku.
Ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle čl. 124 ústavy ochrana ústavnosti, nie je
alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci
všeobecných súdov (podobne už II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). V dôsledku toho sa úloha
ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov
všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného postupu) s ústavou alebo medzinárodnou
zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08,
III. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu
byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).
Ústavný súd konštatuje, že bolo povinnosťou okresného súdu uviesť v odôvodnení
napadnutého uznesenia závery odôvodňujúce jeho právomoc ako príslušného orgánu [§ 82
ods. 2 písm. e) zákona o konkurze], uviesť žiadosť správcu o udelenie pokynu (§ 84 ods. 1
zákona o konkurze) a vysporiadať sa s oprávnením správcu speňažiť majetok v súvislosti
s platnosťou či neplatnosťou prvej schôdze veriteľov (§ 91 ods. 3 zákona o konkurze), avšak
nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľov, že vydaním napadnutého uznesenia im bola
odňatá možnosť konať pred súdom a boli zbavení možnosti výkonu jednotlivých oprávnení
vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keďže sťažovatelia mali možnosť
zúčastniť sa prvej schôdze veriteľov konanej 22. februára 2013 (táto možnosť im zostala aj
pre budúce schôdze veriteľov), na ktorej mohli uplatňovať všetky práva vyplývajúce im
zo zákona o konkurze a príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, a po ďalšie
im zostávajú zachované procesné práva v samotnom prebiehajúcom konkurznom konaní.
Vydaním napadnutého uznesenia okresného súdu na návrh správcu nemohlo dôjsť
k neústavnému obmedzeniu práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie, v tomto
prípade konkurzné konanie, keďže sťažovatelia i naďalej zostávajú účastníkmi (veriteľmi –
§ 24 ods. 1 zákona o konkurze) v rámci konkurzného konania a napadnuté uznesenie
nezmarilo (ani nemohlo o. i. aj s prihliadnutím na možnosť sťažovateľov zúčastniť sa
v minulosti ako pro futuro schôdze veriteľov) uplatňovanie procesných a iných práv
sťažovateľov prislúchajúcich im v rámci konkurzného konania.
Ďalej treba uviesť, že vzhľadom na formulovaný záujem sťažovateľov (spojený s ich
záujmom na ochrane vlastníckeho práva) ako veriteľov nie je vôbec jasné, v čom malo dôjsť
podľa názoru sťažovateľov k porušeniu ich označených práv. Sťažovatelia vôbec
nekonkretizujú, k akému materiálne vzatému porušeniu ich práv malo takto dôjsť. Veď
vydanie pokynu na speňaženie majetku je prvým krokom k dosiahnutiu cieľa sledovaného
sťažovateľmi ako veriteľmi.
Závery okresného súdu v napadnutom uznesení nie je možné preto hodnotiť ako
arbitrárne, svojvoľné a nedostatočné a je nutné ich považovať za výraz autonómneho
súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.
Závery okresného súdu obstoja pre účely skúmania dodržania garancií v zmysle čl. 46
ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2014