Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 325/2014

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť R. I. A., zastúpeného

advokátom JUDr. I. V., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. októbra

2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. I. A. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2014

doručená sťažnosť R. I. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 31. októbra 2013,

ktorou žiada vydať tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa: R. I. A... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 31. októbra 2013 porušené bolo.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 31. októbra 2013 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi: R. I. A... priznáva náhradu trov konania v sume 340,89 €

pozostávajúce z odmeny za dva právne úkony po 134,00 € (prevzatie a príprava zastúpenia,

sťažnosť), paušálnej náhrady hotových výdavkov v sume 16,08 € (2 x 8,04) a 20 % DPH,

ktoré je povinný zaplatiť Najvyšší súd SR na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ako vyplýva zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh,

sťažovateľ bol ako žalovaný účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Košice I

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , v ktorom sa Regionálna

poľnohospodárska a potravinárska komora Košice (ďalej aj „žalobca“), domáhala proti

sťažovateľovi zaplatenia sumy 1 743,11 € s príslušenstvom z titulu nezaplatených členských

príspevkov sťažovateľa za obdobie rokov 2006, 2007 a alikvotnú časť roku 2008

do 30. apríla 2008, keď členstvo sťažovateľa zaniklo na základe jeho žiadosti o zrušenie

členstva v komore. Povinnosť platiť členské príspevky sťažovateľa a jeho výška sa riadila

systémom platenia členských príspevkov pre Regionálnu poľnohospodársku a potravinársku

komoru Košice schváleným valným zhromaždením 28. júna 2005.

Sťažovateľ žiadal žalobu zamietnuť predovšetkým s poukazom na to, že pôvodná

právna úprava regulujúca členstvo u žalovaného [zákon Slovenskej národnej rady

č. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore (ďalej aj „zákon

č. “)] ako členstvo povinné bola , ktorým sa mení

a dopĺňa o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore

v znení a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou

od 1. januára 2005, zmenená na členstvo dobrovoľné, sťažovateľ nikdy o členstvo

u žalovaného nepožiadal a jeho povinné (nútené) členstvo zaniklo zmenou právnej úpravy,

pretože táto nestanovovala automatický vznik dobrovoľného členstva.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -52 zo 4. augusta

2009 tak, že zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu 1 743,21 € s príslušenstvom

a náhradu trov konania. Vychádzal z toho, že sťažovateľ bol pred zmenou právnej úpravy

členom žalovaného a toto členstvo mu mohlo zaniknúť len na základe písomnej žiadosti

o zrušenie členstva. Sťažovateľ však o zrušenie členstva požiadal až v roku 2008.

Ani zo zmenenej právnej úpravy nemožno vyvodiť, že k zániku členstva došlo inak.

Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

uznesením č. k. -74 z 8. decembra 2009 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd sa síce stotožnil s právnym posúdením veci

okresným súdom, avšak v dôsledku nesprávneho označenia žalovaného v žalobe

predstavujúceho nedostatok návrhu na začatie konania, ktorý nebol okresným súdom

odstránený, jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň krajský súd

uložil okresnému súdu v ďalšom priebehu konania posúdiť aj právnu subjektivitu a aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu, vychádzajúc zo , stanov žalobcu a stanov

Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Okresný súd vo veci znova rozhodol rozsudkom č. k. -110 z 2. marca

2011. Opäť zaviazal sťažovateľa zaplatiť žalobcovi sumu 1 743,21 € s príslušenstvom

a náhradu trov konania. Okrem spresnenia obchodného mena sťažovateľa sa zaoberal aj

námietkou sťažovateľa, podľa ktorej žalobca označený ako „Regionálna poľnohospodárska

a potravinárska komora Košice...“ nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Dospel však

k záveru, že takto označený subjekt je spôsobilý byť účastníkom občianskeho súdneho

konania [ (ďalej aj „OSP“)], pretože má spôsobilosť

mať práva a povinnosti ( a ). Podľa a

v územných častiach určených stanovami pôsobia regionálne

komory, ktoré utvárajú členovia komory s bydliskom (sídlom) v územnom obvode, pričom

regionálna komora vzniká rozhodnutím ustanovujúceho valného zhromaždenia o jej

založení, prijatím stanov a zvolením orgánov. V prípade žalobcu sa ustanovujúce valné

zhromaždenie konalo 3. júla 1992 a boli na ňom schválené stanovy i zvolené orgány.

V zmysle týchto stanov je Regionálna poľnohospodárska a potravinárska komora Košice

štrukturálnou a organizačnou súčasťou Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej

komory, ktorá je neštátnou verejnoprávnou samosprávnou inštitúciou zriadenou zákonom

(čl. 1 bod 1) a je právnickou osobou (čl. 1 bod 5 stanov). Preto je žalobca subjektom

s právnou subjektivitou.

Krajský súd rozsudkom č. k. -128 zo 14. marca 2012 rozsudok

okresného súdu č. k. -110 z 2. marca 2011 ako vecne správny potvrdil

a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vo vzťahu k jedinej odvolacej

námietke sťažovateľa, ktorou bol nedostatok právnej subjektivity žalobcu, krajský súd

po tom, čo poukázal na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, uviedol, že zo znenia

zákonných ustanovení citovaných súdom prvého stupňa vyplýva, že vznik regionálnych

komôr je upravený zákonom tak, že tieto vznikajú rozhodnutím ustanovujúceho valného

zhromaždenia o ich založení, prijatím stanov a zvolením orgánov (stalo sa tak 3. júla 1992).

Hoci žalobca nevznikol priamo zákonom (ako samotná Slovenská poľnohospodárska

a potravinárska komora), vznikol však postupom upraveným samostatným zákonom, ktorý

umožňoval vznik regionálnych komôr ako samostatných právnických osôb s tým, že

stanovil postup ich vzniku. Takýto postup nebol nikdy vyhlásený za neplatný, sťažovateľ

v priebehu konania netvrdil, že by rozhodnutia o vzniku žalobcu boli zrušené, treba ich

preto považovať naďalej za platné a žalobcu za subjekt s právnou subjektivitou i procesnou

spôsobilosťou.

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ dovolanie, pričom jeho prípustnosť

odôvodnil podľa , t. j. tým, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník

konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, a dovolanie odôvodnil podľa § 241

ods. 2 písm. c) tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Podstata argumentácie sťažovateľa použitá v dovolaní spočívala

v tom, že žalobca je iba organizačnou zložkou Slovenskej poľnohospodárskej

a potravinárskej komory a v súdnom konaní mal byť žalobca označený ako Slovenská

poľnohospodárska a potravinárska komora, pretože iný subjekt nemá právnu subjektivitu.

Zriadením regionálnej komory ako organizačnej zložky Slovenskej poľnohospodárskej

a potravinárskej komory nezískava regionálna komora právnu subjektivitu.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 31. októbra 2013 dovolanie

sťažovateľa odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné

[ v spojení s ], a žalobcovi náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal. Vychádzal z toho, že žalobca je oprávnený vystupovať

v občianskom súdnom konaní samostatne, a preto nie je daná opodstatnenosť dovolacieho

dôvodu podľa , a dovolací súd nezistil ani iné skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali prípustnosť dovolania podľa ďalších ustanovení . Pretože

dovolanie nie je prípustné, nemohol ho najvyšší súd ani vecne preskúmať z hľadiska

sťažovateľom namietanej správnosti právneho posúdenia veci.

Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 31. októbra 2013 nadobudlo

právoplatnosť 17. januára 2014.

Sťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu smerujúcu proti uzneseniu

najvyššieho súdu sp. zn. z 31. októbra 2013, ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, odôvodnil tým, že najvyšší súd

tieto jeho práva porušil, ak dovolanie sťažovateľa meritórne neprerokoval napriek tomu, že

bolo prípustné. Prípustnosť dovolania sťažovateľa posúdil najvyšší súd nesprávne, neobstojí

jeho názor, podľa ktorého je žalobca právnickou osobou, ktorá nadobudla právnu

subjektivitu postupom uvedeným

a všeobecných ustanovení najvyšším súdom sa prieči dosiaľ

zaužívanému konformnému výkladu o vzniku právnickej osoby. Postup najvyššieho súdu

nesvedčí o jeho snahe plniť si úlohu poskytnúť sťažovateľovi súdnu ochranu, je naopak

neprípustne formalistický, pokiaľ ide o výklad hmotného práva s dopadom na nespravodlivé

riešenie veci sťažovateľa. Podľa presvedčenia sťažovateľa s poukazom na § 18 Občianskeho

zákonníka pre vznik právnických osôb podľa osobitného zákona musí byť splnená

podmienka hmotného práva v tom, že tento osobitný zákon musí exaktne ustanoviť vznik

určitej konkrétnej právnickej osoby. Právnické osoby musia mať majetkovú samostatnosť,

zodpovednosť za právne úkony urobené v mene právnickej osoby; spôsobilosť na práva

a povinnosti právnickej osoby musí byť odlišná od právnej subjektivity osôb, ktoré

právnickú osobu tvoria; vnútorná organizačná štruktúra právnickej osoby, jej štatút alebo

stanovy, musia presne určiť, ktoré osoby a v akom rozsahu sú oprávnené v mene právnickej

osoby robiť právne úkony. S ohľadom na sú

právnickými osobami subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon a iné osoby zriaďované

priamo neustanovuje, že regionálne

komory sú právnické osoby. Pokiaľ tento zákon spomína regionálne komory (§ 5 ods. 1),

toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, že regionálne komory pôsobia v štruktúrach

Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. To, že by regionálna komora bola

právnickou osobou, neustanovujú ani stanovy Slovenskej poľnohospodárskej

a potravinárskej komory. Iba to, že stanovy samotnej regionálnej komory vyhlasujú túto

regionálnu komoru za právnickú osobu, nič nemení na závere, že právnu subjektivitu jej

zákon nepriznáva a jej vznik ani nepredpokladá. Pokiaľ žalobca v konaní vystupoval ako

účastník konania napriek tomu, že nemal spôsobilosť účastníkom konania byť, potom bolo

i dovolanie sťažovateľa posúdené ako prípustné a malo byť aj meritórne prerokované.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Najvyšší súd uznesenie sp. zn. z 31. októbra 2013 odôvodnil

v podstate takto:

„... Z citovaných ustanovení vyplýva, že spôsobilosť byť účastníkom konania

znamená mať procesné práva a povinnosti. Ide o procesnú subjektivitu, ktorá splýva

so subjektivitou hmotnoprávnou, ktorú upravuje predovšetkým

v spojitosti s . Spôsobilosť byť účastníkom konania a procesná

spôsobilosť právnických osôb vzniká a zaniká zároveň. Zákon môže ustanoviť, že určitý

subjekt je právnickou osobou, ktorý za právnickú osobu vyhlási. Môže tiež ustanoviť, že

právnickou osobou je subjekt, ktorý výslovne (expressis verbis) za právnickú osobu

neoznačí ale jej prizná vlastnosti, ktoré sú charakteristické pre právnické osoby. Medzi

takéto vlastnosti patrí určenie názvu a sídla, vlastná organizačná štruktúra, vymedzenie

orgánu, ktorý je oprávnený právnickú osobu riadiť a konať jej menom v právnych vzťahoch

(štatutárny orgán), vymedzenie majetku slúžiaceho na plnenie jej úloh a vlastná

zodpovednosť za majetkovú ujmu spôsobenú inému.

V predmetnej veci je účastníkom konania na strane žalobcu Regionálna

poľnohospodárska a potravinárska komora Košice, ktorá vznikla 3. júla 1992 rozhodnutím

ustanovujúceho valného zhromaždenia o jej založení, prijatím stanov a zvolením orgánov

v súlade s ustanovením o Slovenskej poľnohospodárskej

a potravinárskej komore. Z hľadiska posúdenia dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. b/

nie je podstatné, či žalobca má hmotnoprávnu aktívnu legitimáciu, teda či je nositeľom

práva uplatneného v konaní ale skutočnosť, či žalobca má procesnú spôsobilosť byť

účastníkom konania. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že žalobca je

právnickou osobou, ktorá nadobudla právnu subjektivitu postupom uvedeným v zákone,

v dôsledku čoho má aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Žalobca má názov,

sídlo, vlastnú organizačnú štruktúru, vymedzenie štatutárneho orgánu ako aj vymedzenie

majetku slúžiaceho na plnenie jej úloh. Vo vlastných stanovách konštatuje, že je právnickou

osobou, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra. Žalobca je oprávnený v občianskom

súdnom konaní vystupovať samostatne, a preto nie je daná opodstatnenosť dovolacieho

dôvodu podľa Dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by

opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa ďalších ustanovení . ...

Najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je dovolanie prípustné podľa ani v zmysle , preto dovolanie

proti rozsudku odvolacieho súdu podľa v spojení s

veta prvá odmietol.“

Ako vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru, ku ktorému malo

dôjsť uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 31. októbra 2013 tým, že

najvyšší súd jeho dovolanie odmietol, hoci podľa sťažovateľa boli splnené podmienky jeho

prípustnosti.

Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon

spravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená

právoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú

aplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,

aby využili existujúci opravný prostriedok (napr. ; vec Pérez De Rada Cavanilles

c. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998).

Otázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných

predpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť

k záveru o porušení označených práv sťažovateľov v prípade, ak zákonné pravidlá

dovolanie nepripúšťajú (mutatis mutandis ). Postup súdu v súlade so zákonom

nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak... b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania...

Podľa spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť

mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná

spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva

a brať na seba povinnosti.

Podľa spôsobilosť mať práva a povinnosti majú

aj právnické osoby.

Podľa právnickými osobami sú: a) združenia

fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej

samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

Podľa je Slovenská poľnohospodárska

a potravinárska komora neštátna, verejnoprávna a samospráva inštitúcia, ktorej poslaním je

uplatňovanie oprávnených spoločných záujmov svojich členov pri tvorbe hospodárskej

a sociálnej politiky, účasť na jej uskutočňovaní a podpora a ochrana podnikania svojich

členov v záujme rozvoja a zveľaďovanie poľnohospodárstva a potravinárstva v Slovenskej

republike.

Podľa v okresoch, prípadne iných územných

častiach určených stanovami pôsobia regionálne komory, ktoré utvárajú členovia komory

so sídlom (bydliskom v jej územnom obvode; ak má člen komory pracoviská (závody,

prevádzkarne) v územnom obvode viacerých regionálnych komôr, môže sa zúčastňovať

na činnosti každej z nich.

Podľa regionálna komora vzniká rozhodnutím

ustanovujúceho valného zhromaždenia o jej založení, prijatím stanov a zvolením orgánov.

Spôsob zvolania a ďalšie podmienky konania ustanovujúceho valného zhromaždenia

regionálnej komory a spôsob jej rozhodovania upravia stanovy komory.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Ako vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľ svoju argumentáciu založil na tvrdení, že pre

záver o tom, že subjekt je právnickou osobou, je významné iba to, či takýto subjekt je

niektorým zo subjektov uvedených v , pretože podľa

názoru sťažovateľa iný subjekt právnickou osobou byť nemôže. Najvyšší súd zastáva názor,

podľa ktorého pre posúdenie otázky, či subjekt je právnickou osobou, je významné to, či mu

zákon priznáva vlastnosti, ktoré sú charakteristické pre právnické osoby (najmä názov,

sídlo, organizačná štruktúra, štatutárny orgán, majetok slúžiaci na plnenie úloh, vlastná

zodpovednosť za ujmu spôsobenú inému).

Zákon môže ustanoviť, že určitý subjekt je právnickou osobou nielen tým, že tento

subjekt za právnickú osobu výslovne vyhlási, ale aj tým, že danému subjektu prizná

vlastnosti, ktorými je právnická osoba charakteristická a ktoré možno vyvodiť z ustanovení

, tak ako ich vymedzil aj najvyšší súd.

Už len preto, že žalobca v konaní vedenom proti sťažovateľovi tieto vlastnosti spĺňal,

nemožno dospieť k záveru, že rozhodnutie najvyššieho súdu je založené na takej

interpretácii citovaných ustanovení, ktorá by bola nezlučiteľná s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Navyše, tak ako to

uviedol krajský súd v uznesení č. k. -128 zo 14. marca 2012, žalobca

vznikol postupom upraveným , ktorý umožňoval vznik

regionálnych komôr, a takýto postup nebol nikdy vyhlásený za neplatný, rozhodnutie

o vzniku žalobcu nebolo zrušené, a preto ho treba považovať naďalej za platné.

Ústavný súd považuje pre posúdenie konformnosti výkladu dotknutých ustanovení

najvyšším súdom za významnú aj samotnú povahu Slovenskej poľnohospodárskej

a potravinárskej komory. Ako na to poukázali všeobecné súdy už v priebehu konania,

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je neštátnou verejnoprávnou

samosprávnou inštitúciou, ktorej poslaním je okrem iného aj uplatňovanie oprávnených

spoločných záujmov svojich členov a ochrana ich podnikania v záujme rozvoja

a zveľaďovanie poľnohospodárstva a potravinárstva v Slovenskej republike (§ 1 ods. 2

).

Podľa č. 29 ods. 1 právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo

spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.

Podľa každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu

svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je samosprávnou inštitúciou,

prostredníctvom ktorej realizujú jej členovia i svoje základné pravo združovať sa s inými

na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. Sloboda takéhoto združovania

a princípy liberality sa spájajú so základnými charakteristikami demokratickej spoločnosti

a z nich plynúcimi spoločenskými tendenciami. Štát v tejto oblasti nepresadzuje

nevyhnutnosť striktnej kontroly štátnou mocou, ponecháva samospráve voľnosť, ktorá je

predpokladom realizácie základných práv jej členov. Vychádzajúc z týchto princípov, je

potrebné posudzovať aj rozhodnutia samosprávnych orgánov smerujúcich ku vzniku nových

subjektov (vrátane ich rozhodnutí o vzniku právnických osôb) zriaďovaných v medziach

a pre dosiahnutie legitímnych cieľov samosprávy, z ktorých jedným je nepochybne aj

ochrana hospodárskych a sociálnych záujmov ich členov. Tento prístup vyžaduje takéto

rozhodnutia rešpektovať, pokiaľ nie sú v rozpore s právnymi predpismi ( ).

Pokiaľ teda najvyšší súd uprednostnil pri aplikácii dotknutých zákonných ustanovení

taký ich výklad, ktorý zohľadňuje charakteristiku žalobcu i Slovenskej poľnohospodárskej

a potravinárskej komory z hľadiska ich povahy a postavenia pred formalistickým výkladom

, ktorý považuje za správny sťažovateľ,

nemohol postupovať spôsobom, ktorý by poprel princípy demokratického právneho štátu, či

porušil základné práva sťažovateľa. Naopak, najvyšší súd takýmto výkladom aplikovaných

právnych predpisov nastolil medzi účastníkmi pri riešení ich sporu spravodlivú rovnováhu,

ktorú uprednostnil pred formalistickým prístupom.

Pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti naznačil, že nárok mala proti nemu v konaní uplatniť

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ide o otázku aktívnej vecnej

legitimácie, a nie právnej subjektivity žalobcu. Z hľadiska posúdenia dovolacieho dôvodu

podľa je však skutočne nepodstatné, či žalobca má hmotnoprávnu

aktívnu legitimáciu (je nositeľom práva uplatneného v konaní). Touto otázkou by sa

dovolací súd mohol zaoberať iba za predpokladu prípustnosti dovolania.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľa s právnym

názorom najvyššieho súdu týkajúcim sa otázky prípustnosti dovolania v danej veci. Iba

skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným ().

Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia sťažovateľovho základného

práva už aj z toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich

do právomoci všeobecných súdov ().

Pretože ústavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým odôvodnil

odmietnutie dovolania sťažovateľa, za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také,

ktoré by bolo založené na takom výklade ustanovení

upravujúcich postup dovolacieho súdu, ktorý by popieral ich účel a zmysel, nezistil príčinnú

súvislosť medzi namietaným porušením práv sťažovateľa a postupom najvyššieho súdu pri

rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa. Z tohto dôvodu sťažnosť sťažovateľa odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa tak,

ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014