Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 320/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

WM Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej

advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica,

advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,

o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,

Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie

z 8. decembra 2005 prebieha na okresnom súde namietané exekučné konanie, v ktorom sa

S., a. s. (ďalej len „oprávnený“), domáha vymoženia svojej peňažnej pohľadávky v sume

448,75 € s príslušenstvom, judikovanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom

Okresného súdu Bratislava-vidiek sp. zn. z 27. júna 1990.

Zmluvou o postúpení pohľadávky z 15. decembra 2010 postúpil oprávnený

pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania, sťažovateľke.

V dôsledku tejto skutočnosti sťažovateľka doručila súdnemu exekútorovi

vykonávajúcemu exekúciu (ďalej len „poverený súdny exekútor“) 19. júla 2011 „návrh

na zmenu účastníka konania“, ktorý bol povereným súdnym exekútorom doručený

okresnému súdu.

Keďže poverenému súdnemu exekútorovi a ani sťažovateľke nebolo doručené žiadne

rozhodnutie okresného súdu týkajúce sa jej návrhu, sťažovateľka 25. mája 2012 zaslala

okresnému súdu opätovnú žiadosť o rozhodnutie o jej návrhu. Keďže okresný súd

na opätovnú žiadosť sťažovateľky nereagoval, sťažovateľka podala 20. decembra 2012

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Oznámením zo 16. januára 2013

okresný súd informoval sťažovateľku „o chybe v písaní, konkrétne v spisovej značke

ku ktorej mala byť sťažnosť priradená“. Sťažovateľka 31. januára 2013 zaslala okresnému

súdu „opravu údajov, konkrétne spisovej značky, ktorej sa sťažnosť týka“. Aj napriek

oprave okresný súd o uvedenom návrhu sťažovateľky dosiaľ nerozhodol.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedla:

„... Okresný súd, do dnešného dňa nerozhodol o návrhu na zmenu účastníka konania,

čím sa sťažovateľ dostal do právneho stavu neistoty, z dôvodu prieťahov v konaní

spôsobenými prvostupňovým Okresným súdom. Táto skutočnosť má za následok aj stav,

kedy exekútor nemôže ďalej vykonávať úkony potrebné na vymoženie pohľadávky

v prospech skutočného veriteľa, ktorým je aktuálne sťažovateľ...

Sťažovateľ sa aktívne domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní a vyčerpal

všetky adekvátne prostriedky, na nastolenie právnej istoty svojho postavenia v predmetnom

spore, majúc na mysli... opätovnú žiadosť zo dňa 25. 05. 2012, a následnú sťažnosť

na prieťahy v konaní zo dňa 20. 12. 2012. Do dňa podania tejto sťažnosti na ústavný súd,

t. j. do dňa 14. 11. 2013, ubehlo už celkom 28 mesiacov, t. j. vyše dvoch rokov od prvotného

úkonu sťažovateľa, ktorým sa domáhal rozhodnutia o svojom nástupníctve a s tým spojenej

možnosti uspokojenia svojej pohľadávky. V tejto súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že

Okresný súd ani na jednu písomnosť adekvátne nereagoval, čím spôsobuje sťažovateľovi

stav právnej neistoty a najmä nemožnosť domôcť sa uspokojenia svojich majetkových, a už

skôr judikovaných práv...

Zo súdneho spisu vedeného pod sp. zn.: má sťažovateľ

za preukázané, že odo dňa podania návrhu na zmenu účastníka konania nevykonal Okresný

súd žiadny procesný úkon.

... Okresný súd svojou nečinnosťou spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, v dôsledku

ktorých dochádza k sústavnému porušovaniu základného práva sťažovateľ na prerokovanie

jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa a k porušeniu jeho práva na

prerokovanie veci súdom v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Tento stav má za následok právnu neistotu sťažovateľa,

týkajúcu sa najmä jeho postavenia v predmetnom spore a následného úspešného vymoženia

svojej pohľadávky.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o., na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručené v , ako aj

jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o. priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1.000,00 Eur (slovom: jedentisíc euro), ktoré jej je Okresný súd

Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania

k rukám právneho zástupcu sťažovateľa v sume 331,15 €... v lehote pätnástich dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že

ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m.

, ). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym

zástupcom, advokátom.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom a Okresným súdom Pezinok zistil, že

na základe , ktorým sa mení a dopĺňa

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) došlo v namietanom

konaní s účinnosťou k 1. januáru 2008 k prechodu výkonu súdnictva (a tým k preneseniu

miestnej príslušnosti) z okresného súdu na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok. V dôsledku

uvedenej skutočnosti bol súdny spis okresného súdu (sp. zn. ) 8. januára

2008 odstúpený a doručený Okresnému súdu Pezinok, kde bol zaevidovaný pod sp. zn.

.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka namietala porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu v namietanom konaní

vo veci jej čiastkového návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania, ktorý bol

okresnému súdu doručený 10. októbra 2011, t. j. v čase, keď okresný súd už nemohol

ovplyvniť trvanie tohto konania v dôsledku prechodu výkonu súdnictva na Okresný súd

Pezinok s účinnosťou od 1. januára 2008. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou (napr. , , , , ,

) pripomína, že ochrana základnému právu podľa sa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným

súdom) ešte trvalo.

Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ). Vychádza pritom z toho, že účelom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (napr.

, , ). Z tohto pohľadu je petit sťažnosti sťažovateľky

smerujúci k vysloveniu porušenia jej označených práv postupom okresného súdu v spojení

s príkazom okresnému súdu konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov

nevykonateľný.

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo o advokácii a o zmene

a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom (napr. , , ).

Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že sťažovateľka ako oprávnená v exekučnom konaní

vedenom Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. je tiež zastúpená

advokátom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014