Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 224/2014
PDF · 243.22 KB
No categories available
IV. ÚS 224/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána
Lubyho (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti J. Ž., zastúpeného advokátom
JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom
pod sp. zn.10 C 21/2008, za účasti Okresného súdu Čadca, takto
rozhodol:
1. Základné právo J. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 21/2008 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 21/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. J. Ž. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto
eur), ktoré mu j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť J. Ž. trovy konania v sume 336,01 €
(slovom tristotridsaťšesť eur a jeden cent) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava
Ščuryho, Mierová 1725, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
IV. ÚS 224/2014 z 3. apríla 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 21/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 21. februára 2008 okresnému súdu návrh
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) a vydanie
bezdôvodného obohatenia.
Sťažovateľ uviedol, že v jeho právnej veci okresný súd plynulo nekoná a dochádza
v nej k zbytočným prieťahom, pričom ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo
napadnuté konanie právoplatne skončené.
Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy
vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň sa
domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 7 000 € a úhrady trov konania.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom
sp. zn. Spr. 1009/14 (doručeným ústavnému súdu 2. júna 2014), v ktorom sa okrem iného
uvádza: „V čase, keď bol konajúcim sudcom G., konštatujem, že boli spôsobené zbytočné
prieťahy v konaní. Konajúca sudkyňa JUDr. K. po pridelení veci riadne a bez prieťahov
koná.“
Okresný súd pripojil k vyjadreniu k sťažnosti aj tento prehľad procesných úkonov
vykonaných v doterajšom priebehu napadnutého konania:
«21. 2. 2008 – návrh na vyporiadanie BSM a vydanie bezdôvodného obohatenia,
sudca G.
10. 3. 2008 – výzva na zaplatenie súdneho poplatku
25. 5. 2008 – výzva pre navrhovateľa na doručenie vypísaného tlačiva
na oslobodenie od sup (súdny poplatok, pozn.)
13. 6. 2008 – uznesenie – oslobodenie priznané
13. 8. 2008 – úprava návrhu
21. 8. 2008 – vyjadrenie odporkýň k návrhu
13. 11. 2008 – sudca vytýčil termín pojednávania na deň 16. 1. 2009
16. 1. 2009 – pojednávanie, odročené na neurčito
26. 3. 2009 – výzva pre právneho zástupcu navrhovateľa
4. 5. 2009 – zmena žaloby
2. 6. 2009 – referát VSU (vyšší súdny úradník, pozn.) – výzva pre právneho zástupcu
odporkýň
7. 9. 2009 – vyjadrenie navrhovateľa k návrhu na pokračovanie v konaní
24. 9. 2009 – uznesenie - pripustená zmena návrhu
24. 9. 2009 – sudca vytýčil termín pojednávania na deň 27. 10. 2009
15. 10. 2009 – odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
27. 10. 2009 – pojednávanie, odročené na neurčito
5. 10. 2009 (správne má byť 5. 10. 2010, pozn.) – sudca vytýčil termín pojednávania
na deň 3. 11. 2010
3. 11. 2009 (správne má byť 3. 11. 2010, pozn.) – pojednávanie, odročené
na neurčito
7. 1. 2014 – opatrenie predsedníčky súdu, spis pridelený na konanie JUDr. K.
4. 2. 2014 – výzva pre právneho zástupcu navrhovateľa, žiadané správy, vytýčený
termín pojednávania na 11. 3. 2014
11. 3. 2014 – pojednávanie, odročené na 29. 4. 2014
28. 4. 2014 – žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania
za účelom mimosúdnej dohody
29. 4. 2014 – pojednávanie, odročené na 10. 7. 2014 za účelom mimosúdnej
dohody.»
K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním (doručeným
ústavnému súdu 26. júna 2014), v ktorom okrem iného uviedol:
„Okresný súd v Čadci pomerne podrobne rozpísal vykonané úkony vo veci, z ktorých
je však zrejmé, že potvrdil najmä zbytočný prieťah v konaní od 3. 11. 2009 (pojednávame
na OS Čadca) do 7. 1. 2014 (opatrenie predsedníčky súdu o pridelení spisu sudkyni
JUDr. K.). Samotná predsedníčka OS v Čadci konštatuje, že konajúcim sudcom boli
spôsobené zbytočné prieťahy v konaní. Vzhľadom na konštatovanie predsedníčky súdu
nepokladám za potrebné sa k vyjadreniu ďalej vyjadrovať, avšak uvádzam, že v plnom
rozsahu trvám na podanej sťažnosti.“
Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení
z 27. mája 2014, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý
má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli
predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové
pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu
na vyporiadanie BSM a vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru ústavného súdu
preskúmavané konanie nie je právne zložité, keďže pokiaľ ide o vyporiadanie BSM, existuje
dostatočné množstvo stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj
jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania uvedených majetkových sporov. Pokiaľ ide
o skutkovú zložitosť, ústavný súd pripúšťa, že spory o vyporiadanie BSM sú skutkovo
zložitejšie a svojou povahou často náročné na dokazovanie, pretože je v nich potrebné zistiť
nielen okruh vecí patriacich do zaniknutého BSM účastníkov konania, ale aj ich hodnotu
ku dňu jeho zániku a zároveň zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú z § 150
Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania tohto majetkového
spoločenstva. Faktická zložitosť veci bola v tomto konaní vyvolaná aj skutočnosťou, že
jedna z nehnuteľností (rodinný dom), ktorú mal z vlastných prostriedkov zhodnotiť
sťažovateľ, je v podielovom spoluvlastníctve odporkyne a jej dvoch sestier.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto
súdneho konania v procesom postavení navrhovateľa. Ústavný súd nezistil také skutočnosti,
ktoré by bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého
konania, a súčasne poznamenáva, že ani okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti na podiel
sťažovateľa na spomalení priebehu napadnutého konania nepoukázal.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
Ústavný súd v priebehu napadnutého konania zistil dve obdobia dlhodobejšej nečinnosti
okresného súdu, a to od 27. októbra 2009 (uskutočnilo sa pojednávanie vo veci)
do 5. októbra 2010 (okresný súd nariadil termín pojednávania na 3. november 2010)
a od 3. novembra 2010 (uskutočnilo sa pojednávanie vo veci) do 4. februára 2014 (okresný
súd zaslal výzvu právnemu zástupcovi sťažovateľa a nariadil termín pojednávania
na 11. marec 2014).
Nečinnosť okresného súdu, resp. zbytočné prieťahy v konaní „v období, keď bol
konajúcim sudcom G.“ (t. j. v období do februára 2008 do 7. januára 2014, keď bol
opatrením predsedníčky súdu spis pridelený na konanie novej zákonnej sudkyni JUDr. K.),
potvrdila vo vyjadrení k sťažnosti aj predsedníčka okresného súdu.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajšou
neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 21/2008
došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo
postupom okresného súdu porušené, prikázal mu napriek tomu, že sťažovateľ sa toho
nedomáhal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €
z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že v dôsledku nečinnosti
okresného súdu „sa dostal do ťaživej situácie...“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
10 C 21/2008, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä to, čo je
pre sťažovateľa „v stávke“, ako aj skutočnosť, že posudzované konanie vo veci nebolo
do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie
sumy 3 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom
JUDr. Ladislavom Ščurym. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvom úkone
právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €, a pri druhom úkone právnej služby vychádzal
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok
2013, ktorá bola 804 €.
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia
a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2013 a za jeden úkon
právnej služby vykonaný v roku 2014 predstavuje spolu s režijným paušálom (1 x 7,81 €
a 1 x 8,04 €) sumu 280,01 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len
„DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma
bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia
vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 336,01 €.
Ústavný súd podanie právneho zástupcu sťažovateľa doručené 26. júna 2014
nevyhodnotil vzhľadom na jeho obsah (absenciu ústavnoprávneho aspektu) ako podanie
relevantné na rozhodnutie o veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote
uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2014