Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 224/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti J. Ž., zastúpeného advokátom

JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn.10 C 21/2008, za účasti Okresného súdu Čadca, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. Ž. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. Ž. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto

eur), ktoré mu j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť J. Ž. trovy konania v sume 336,01 €

(slovom tristotridsaťšesť eur a jeden cent) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava

Ščuryho, Mierová 1725, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 3. apríla 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 21. februára 2008 okresnému súdu návrh

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) a vydanie

bezdôvodného obohatenia.

Sťažovateľ uviedol, že v jeho právnej veci okresný súd plynulo nekoná a dochádza

v nej k zbytočným prieťahom, pričom ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo

napadnuté konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň sa

domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 7 000 € a úhrady trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. Spr. 1009/14 (doručeným ústavnému súdu 2. júna 2014), v ktorom sa okrem iného

uvádza: „V čase, keď bol konajúcim sudcom G., konštatujem, že boli spôsobené zbytočné

prieťahy v konaní. Konajúca sudkyňa JUDr. K. po pridelení veci riadne a bez prieťahov

koná.“

Okresný súd pripojil k vyjadreniu k sťažnosti aj tento prehľad procesných úkonov

vykonaných v doterajšom priebehu napadnutého konania:

«21. 2. 2008 – návrh na vyporiadanie BSM a vydanie bezdôvodného obohatenia,

sudca G.

10. 3. 2008 – výzva na zaplatenie súdneho poplatku

25. 5. 2008 – výzva pre navrhovateľa na doručenie vypísaného tlačiva

na oslobodenie od sup (súdny poplatok, pozn.)

13. 6. 2008 – uznesenie – oslobodenie priznané

13. 8. 2008 – úprava návrhu

21. 8. 2008 – vyjadrenie odporkýň k návrhu

13. 11. 2008 – sudca vytýčil termín pojednávania na deň 16. 1. 2009

16. 1. 2009 – pojednávanie, odročené na neurčito

26. 3. 2009 – výzva pre právneho zástupcu navrhovateľa

4. 5. 2009 – zmena žaloby

2. 6. 2009 – referát VSU (vyšší súdny úradník, pozn.) – výzva pre právneho zástupcu

odporkýň

7. 9. 2009 – vyjadrenie navrhovateľa k návrhu na pokračovanie v konaní

24. 9. 2009 – uznesenie - pripustená zmena návrhu

24. 9. 2009 – sudca vytýčil termín pojednávania na deň 27. 10. 2009

15. 10. 2009 – odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu

27. 10. 2009 – pojednávanie, odročené na neurčito

5. 10. 2009 (správne má byť 5. 10. 2010, pozn.) – sudca vytýčil termín pojednávania

na deň 3. 11. 2010

3. 11. 2009 (správne má byť 3. 11. 2010, pozn.) – pojednávanie, odročené

na neurčito

7. 1. 2014 – opatrenie predsedníčky súdu, spis pridelený na konanie JUDr. K.

4. 2. 2014 – výzva pre právneho zástupcu navrhovateľa, žiadané správy, vytýčený

termín pojednávania na 11. 3. 2014

11. 3. 2014 – pojednávanie, odročené na 29. 4. 2014

28. 4. 2014 – žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania

za účelom mimosúdnej dohody

29. 4. 2014 – pojednávanie, odročené na 10. 7. 2014 za účelom mimosúdnej

dohody.»

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním (doručeným

ústavnému súdu 26. júna 2014), v ktorom okrem iného uviedol:

„Okresný súd v Čadci pomerne podrobne rozpísal vykonané úkony vo veci, z ktorých

je však zrejmé, že potvrdil najmä zbytočný prieťah v konaní od 3. 11. 2009 (pojednávame

na OS Čadca) do 7. 1. 2014 (opatrenie predsedníčky súdu o pridelení spisu sudkyni

JUDr. K.). Samotná predsedníčka OS v Čadci konštatuje, že konajúcim sudcom boli

spôsobené zbytočné prieťahy v konaní. Vzhľadom na konštatovanie predsedníčky súdu

nepokladám za potrebné sa k vyjadreniu ďalej vyjadrovať, avšak uvádzam, že v plnom

rozsahu trvám na podanej sťažnosti.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 27. mája 2014, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu

na vyporiadanie BSM a vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru ústavného súdu

preskúmavané konanie nie je právne zložité, keďže pokiaľ ide o vyporiadanie BSM, existuje

dostatočné množstvo stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj

jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania uvedených majetkových sporov. Pokiaľ ide

o skutkovú zložitosť, ústavný súd pripúšťa, že spory o vyporiadanie BSM sú skutkovo

zložitejšie a svojou povahou často náročné na dokazovanie, pretože je v nich potrebné zistiť

nielen okruh vecí patriacich do zaniknutého BSM účastníkov konania, ale aj ich hodnotu

ku dňu jeho zániku a zároveň zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú z § 150

, pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania tohto majetkového

spoločenstva. Faktická zložitosť veci bola v tomto konaní vyvolaná aj skutočnosťou, že

jedna z nehnuteľností (rodinný dom), ktorú mal z vlastných prostriedkov zhodnotiť

sťažovateľ, je v podielovom spoluvlastníctve odporkyne a jej dvoch sestier.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto

súdneho konania v procesom postavení navrhovateľa. Ústavný súd nezistil také skutočnosti,

ktoré by bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého

konania, a súčasne poznamenáva, že ani okresný súd vo vyjadrení k sťažnosti na podiel

sťažovateľa na spomalení priebehu napadnutého konania nepoukázal.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd v priebehu napadnutého konania zistil dve obdobia dlhodobejšej nečinnosti

okresného súdu, a to od 27. októbra 2009 (uskutočnilo sa pojednávanie vo veci)

do 5. októbra 2010 (okresný súd nariadil termín pojednávania na 3. november 2010)

a od 3. novembra 2010 (uskutočnilo sa pojednávanie vo veci) do 4. februára 2014 (okresný

súd zaslal výzvu právnemu zástupcovi sťažovateľa a nariadil termín pojednávania

na 11. marec 2014).

Nečinnosť okresného súdu, resp. zbytočné prieťahy v konaní „v období, keď bol

konajúcim sudcom G.“ (t. j. v období do februára 2008 do 7. januára 2014, keď bol

opatrením predsedníčky súdu spis pridelený na konanie novej zákonnej sudkyni JUDr. K.),

potvrdila vo vyjadrení k sťažnosti aj predsedníčka okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajšou

neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo

postupom okresného súdu porušené, prikázal mu napriek tomu, že sťažovateľ sa toho

nedomáhal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukazuje najmä na to, že v dôsledku nečinnosti

okresného súdu „sa dostal do ťaživej situácie...“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä to, čo je

pre sťažovateľa „v stávke“, ako aj skutočnosť, že posudzované konanie vo veci nebolo

do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie

sumy 3 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom

JUDr. Ladislavom Ščurym. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvom úkone

právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €, a pri druhom úkone právnej služby vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2013, ktorá bola 804 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2013 a za jeden úkon

právnej služby vykonaný v roku 2014 predstavuje spolu s režijným paušálom (1 x 7,81 €

a 1 x 8,04 €) sumu 280,01 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len

„DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma

bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia

vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 336,01 €.

Ústavný súd podanie právneho zástupcu sťažovateľa doručené 26. júna 2014

nevyhodnotil vzhľadom na jeho obsah (absenciu ústavnoprávneho aspektu) ako podanie

relevantné na rozhodnutie o veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2014