Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 378/2014
PDF · 137.68 KB
No categories available
II. ÚS 378/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej
a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť R. Č., vo veci namietaného
porušenia jeho práv garantovaných čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 a 3
písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 14 ods. 3
písm. c) a d) Medzinárodného paktu a občianskych a politických právach postupom
Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 8 T 8/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. Č. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca
2014 doručená sťažnosť R. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich
práv garantovaných čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“), čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 14 ods. 3 písm. c) a d)
Medzinárodného paktu a občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) postupom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
8 T 8/2005 (ďalej aj „namietaný postup“).
2. V úvode svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že 6. apríla 2011 podal v trestnej veci
vedenej pred krajským súdom pod sp. zn. 8 T 8/2005 dovolanie proti rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ako súdu odvolacieho; ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
1 To 24/2007 z 27. februára 2008. Ďalej uviedol, že 20. septembra 2011 mu bola doručená
výzva krajského súdu z 30. augusta 2011 na zvolenie si advokáta. Sťažovateľ následne
22. septembra 2011 oznámil krajskému súdu svoju nemajetnosť a požiadal o ustanovenie
advokáta.
3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že 5. augusta 2013 podal o. i. sťažnosť zo 4. augusta
2013 na prieťahy v konaní pred krajským súdom Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo“), pričom sťažnosť bola ministerstvom postúpená
krajskému súdu. Sťažovateľ v sťažnosti na prieťahy podľa jeho vyjadrenia uviedol, že
krajský súd neodoslal podané dovolanie na najvyšší súd, v dôsledku čoho nie je o jeho
dovolaní rozhodnuté a dochádza k prieťahom v konaní o podanom dovolaní. Dňa
5. septembra 2013 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedu krajského súdu sp. zn.
Spr. 172/2013 z 2. septembra 2013 na sťažovateľom podanú sťažnosť na prieťahy. V tejto
súvislosti sťažovateľ uviedol, že podľa predsedu krajského súdu bolo zo spisu zistené, že
predseda senátu prvého stupňa odstraňoval chyby dovolania, a to aj prostredníctvom výzvy
z 30. augusta 2011 na zvolenie si advokáta, a následne 10. apríla 2012 žiadal Ústav na
výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov o informácie týkajúce sa
pracovného zaradenia sťažovateľa a rozúčtovanie pracovnej odmeny. Zároveň žiadal
Mestský úrad v M. a iné orgány verejnej správy o podanie informácií o majetkových
pomeroch sťažovateľa. Podľa názoru sťažovateľa sa však predseda krajského súdu vo svojej
odpovedi nevyjadril k prieťahom v konaní.
4. Sťažovateľ ďalej uviedol, že 23. októbra 2013 mu bolo doručené opatrenie
krajského súdu č. k. 8 T 8/2005-789-790 zo 17. októbra 2013, ktorým krajský súd ustanovil
sťažovateľovi obhajcu, advokáta JUDr. Vladimíra Habiňáka. Dňa 18. novembra 2013
sťažovateľ prostredníctvom ustanoveného advokáta doplnil svoje dovolanie a odstránil
nedostatky podania.
5. Podľa sťažovateľa uvedeným postupom krajského súdu, ktorý nepredložil spis na
rozhodnutie o dovolaní, došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní, keďže ku dňu
podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo o jeho dovolaní rozhodnuté. Sťažovateľ sa podľa
jeho vyjadrenia nachádza v právnej neistote, keďže bol odsúdený na trest odňatia slobody
na doživotie s tým, že jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
na doživotie nie je prípustné. Podľa sťažovateľa spravodlivosť, ktorá sa vykonáva
oneskorene, ohrozuje právo na súdnu ochranu, čím sa zároveň ohrozuje účinnosť
a dôveryhodnosť justície. V súvislosti s jemu uloženým trestom odňatia slobody na
doživotie s tým, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie
nie je prípustné, sťažovateľ poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) a vyslovil názor o nesúlade uloženia uvedeného trestu s dohovorom.
6. Podľa sťažovateľa pomalá spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť. V súvislosti
s prieťahmi v súdnom konaní odkazuje na bohatú judikatúru ESĽP. Sťažovateľ ďalej
namietal, že krajský súd nerozhodol včas ani o jeho žiadosti o ustanovenie právneho
zástupcu, a to napriek tomu, že poukázal na svoju nemajetnosť. Krajský súd rozhodol
opatrením č. k. 8 T 8/2005-789-790 zo 17. októbra 2013, ktorým ustanovil sťažovateľovi
advokáta, čím podľa sťažovateľa došlo k svojvoľnej nečinnosti a obštrukcii v trvaní
30 mesiacov, a teda došlo k zbytočnému prieťahu.
7. V závere svojej sťažnosti sťažovateľ poukázal na uznesenie krajského súdu č. k.
8 T 8/2012-728 zo 17. januára 2011, ktorým mu krajský súd uložil povinnosť uhradiť štátu
trovy spojené s právnym zastúpením.
8. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že krajský súd vo veci
sp. zn. 8 T 8/2005 o návrhu na dovolanie porušil svojou nečinnosťou a obštrukčným
konaním jeho práva garantované čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3
ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru, ako aj čl. 14 ods. 3 písm. c)
a d) paktu, aby priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 150 €
a prikázal krajskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
II.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr.
I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).
III.
11. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažnosť, ktorou sťažovateľ brojí
proti porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní o návrhu na dovolanie vo veci vedenej pod sp. zn. 8 T 8/2005 podanom cestou
krajského súdu, čím malo zároveň dôjsť k porušeniu jeho práv garantovaných čl. 46 ods. 1,
čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c)
dohovoru, ako aj čl. 14 ods. 3 písm. c) a d) paktu.
12. Pre možnosť ústavného súdu zaujať stanovisko k potenciálnemu porušeniu
uvedených práv sťažovateľa je potrebné ustáliť, či došlo v postupe krajského súdu
k zbytočným prieťahom, resp. či sťažnosť vzhľadom na stav konania pred všeobecnými
súdmi nie je neopodstatnená.
13. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil
ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také
konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-
právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne
a vecne správne využívať.
14. Podľa zistenia ústavného súdu najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Tdo V 4/2014
z 3. marca 2014 odmietol sťažovateľom podané dovolanie proti rozsudku odvolacieho
(najvyššieho) súdu sp. zn. 1 To 24/2007 z 27. februára 2008 (rozhodnutie o odvolaní
sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 8 T 8/2005 z 13. júla 2007).
15. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo V 4/2014 z 3. marca 2014 vyplýva,
že sťažovateľ podal 23. apríla 2008 prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jána Kicu
dovolanie proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 To 24/2007 z 27. februára 2008.
Dovolanie sťažovateľa najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Tdo V 6/2008 z 2. marca 2009
odmietol. Proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1 To 24/2007 z 27. februára 2008
sťažovateľ podal na krajskom súde 18. novembra 2013 opätovne dovolanie, a to
prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Vladimíra Habiňáka. Ako už ústavný súd
v predchádzajúcom bode uviedol, najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Tdo V 4/2014 z 3. marca
2014 odmietol sťažovateľom podané opätovné dovolanie.
16. Sťažovateľ podal svoju sťažnosť (datovanú 13. marca 2014) adresovanú
ústavnému súdu na poštovú prepravu 13. marca 2014. Sťažnosť bola ústavnému súdu
doručená 14. marca 2014. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania sťažnosti ústavnému
súdu bolo o sťažovateľom podanom (opätovnom) dovolaní už rozhodnuté (uznesenie
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo V 4/2014 z 3. marca 2014) a rovnako bolo rozhodnuté o jeho
žiadosti o ustanovenie obhajcu (ustanovený mu bol advokát JUDr. Vladimír Habiňák), čo
napokon potvrdil sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti, keď uviedol, že JUDr. Vladimír
Habiňák mu bol na účely podania dovolania ustanovený ako advokát opatrením krajského
súdu č. k. 8 T 8/2005-789-790 zo 17. októbra 2013.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sa v predmetnej veci domáha ochrany
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a z toho sťažovateľom odvodzujúcej
ochrany ďalších práv) v čase, keď v označenom konaní a namietanom postupe krajského
súdu namietané porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov už trvať
nemôže, a teda bola odstránená jeho právna neistota, ústavný súd odmietol sťažovateľovu
sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2014