Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 378/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť R. Č., vo veci namietaného

porušenia jeho práv garantovaných čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3

, Listiny základných práv a slobôd, a 3

písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 14 ods. 3

písm. c) a d) Medzinárodného paktu a občianskych a politických právach postupom

Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. Č. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca

2014 doručená sťažnosť R. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

práv garantovaných , , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 14 ods. 3 písm. c) a d)

Medzinárodného paktu a občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“) postupom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietaný postup“).

2. V úvode svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že 6. apríla 2011 podal v trestnej veci

vedenej pred krajským súdom pod sp. zn. dovolanie proti rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ako súdu odvolacieho; ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 27. februára 2008. Ďalej uviedol, že 20. septembra 2011 mu bola doručená

výzva krajského súdu z 30. augusta 2011 na zvolenie si advokáta. Sťažovateľ následne

22. septembra 2011 oznámil krajskému súdu svoju nemajetnosť a požiadal o ustanovenie

advokáta.

3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že 5. augusta 2013 podal o. i. sťažnosť zo 4. augusta

2013 na prieťahy v konaní pred krajským súdom Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“), pričom sťažnosť bola ministerstvom postúpená

krajskému súdu. Sťažovateľ v sťažnosti na prieťahy podľa jeho vyjadrenia uviedol, že

krajský súd neodoslal podané dovolanie na najvyšší súd, v dôsledku čoho nie je o jeho

dovolaní rozhodnuté a dochádza k prieťahom v konaní o podanom dovolaní. Dňa

5. septembra 2013 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedu krajského súdu sp. zn.

Spr. 172/2013 z 2. septembra 2013 na sťažovateľom podanú sťažnosť na prieťahy. V tejto

súvislosti sťažovateľ uviedol, že podľa predsedu krajského súdu bolo zo spisu zistené, že

predseda senátu prvého stupňa odstraňoval chyby dovolania, a to aj prostredníctvom výzvy

z 30. augusta 2011 na zvolenie si advokáta, a následne 10. apríla 2012 žiadal Ústav na

výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov o informácie týkajúce sa

pracovného zaradenia sťažovateľa a rozúčtovanie pracovnej odmeny. Zároveň žiadal

Mestský úrad v M. a iné orgány verejnej správy o podanie informácií o majetkových

pomeroch sťažovateľa. Podľa názoru sťažovateľa sa však predseda krajského súdu vo svojej

odpovedi nevyjadril k prieťahom v konaní.

4. Sťažovateľ ďalej uviedol, že 23. októbra 2013 mu bolo doručené opatrenie

krajského súdu č. k. -790 zo 17. októbra 2013, ktorým krajský súd ustanovil

sťažovateľovi obhajcu, advokáta JUDr. Vladimíra Habiňáka. Dňa 18. novembra 2013

sťažovateľ prostredníctvom ustanoveného advokáta doplnil svoje dovolanie a odstránil

nedostatky podania.

5. Podľa sťažovateľa uvedeným postupom krajského súdu, ktorý nepredložil spis na

rozhodnutie o dovolaní, došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní, keďže ku dňu

podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo o jeho dovolaní rozhodnuté. Sťažovateľ sa podľa

jeho vyjadrenia nachádza v právnej neistote, keďže bol odsúdený na trest odňatia slobody

na doživotie s tým, že jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

na doživotie nie je prípustné. Podľa sťažovateľa spravodlivosť, ktorá sa vykonáva

oneskorene, ohrozuje právo na súdnu ochranu, čím sa zároveň ohrozuje účinnosť

a dôveryhodnosť justície. V súvislosti s jemu uloženým trestom odňatia slobody na

doživotie s tým, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie

nie je prípustné, sťažovateľ poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) a vyslovil názor o nesúlade uloženia uvedeného trestu s dohovorom.

6. Podľa sťažovateľa pomalá spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť. V súvislosti

s prieťahmi v súdnom konaní odkazuje na bohatú judikatúru ESĽP. Sťažovateľ ďalej

namietal, že krajský súd nerozhodol včas ani o jeho žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu, a to napriek tomu, že poukázal na svoju nemajetnosť. Krajský súd rozhodol

opatrením č. k. -790 zo 17. októbra 2013, ktorým ustanovil sťažovateľovi

advokáta, čím podľa sťažovateľa došlo k svojvoľnej nečinnosti a obštrukcii v trvaní

30 mesiacov, a teda došlo k zbytočnému prieťahu.

7. V závere svojej sťažnosti sťažovateľ poukázal na uznesenie krajského súdu č. k.

-728 zo 17. januára 2011, ktorým mu krajský súd uložil povinnosť uhradiť štátu

trovy spojené s právnym zastúpením.

8. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že krajský súd vo veci

sp. zn. o návrhu na dovolanie porušil svojou nečinnosťou a obštrukčným

konaním jeho práva garantované čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3

, listiny, a 3 písm. c) dohovoru, ako aj

a d) paktu, aby priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 150 €

a prikázal krajskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr.

, , , ).

III.

11. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažnosť, ktorou sťažovateľ brojí

proti porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní o návrhu na dovolanie vo veci vedenej pod sp. zn. podanom cestou

krajského súdu, čím malo zároveň dôjsť k porušeniu jeho práv garantovaných čl. 46 ods. 1,

, a , listiny, a 3 písm. c)

dohovoru, ako aj čl. 14 ods. 3 písm. c) a d) paktu.

12. Pre možnosť ústavného súdu zaujať stanovisko k potenciálnemu porušeniu

uvedených práv sťažovateľa je potrebné ustáliť, či došlo v postupe krajského súdu

k zbytočným prieťahom, resp. či sťažnosť vzhľadom na stav konania pred všeobecnými

súdmi nie je neopodstatnená.

13. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také

konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-

právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne

a vecne správne využívať.

14. Podľa zistenia ústavného súdu najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 3. marca 2014 odmietol sťažovateľom podané dovolanie proti rozsudku odvolacieho

(najvyššieho) súdu sp. zn. z 27. februára 2008 (rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sp. zn. z 13. júla 2007).

15. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 3. marca 2014 vyplýva,

že sťažovateľ podal 23. apríla 2008 prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jána Kicu

dovolanie proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 27. februára 2008.

Dovolanie sťažovateľa najvyšší súd uznesením sp. zn. z 2. marca 2009

odmietol. Proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 27. februára 2008

sťažovateľ podal na krajskom súde 18. novembra 2013 opätovne dovolanie, a to

prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Vladimíra Habiňáka. Ako už ústavný súd

v predchádzajúcom bode uviedol, najvyšší súd uznesením sp. zn. z 3. marca

2014 odmietol sťažovateľom podané opätovné dovolanie.

16. Sťažovateľ podal svoju sťažnosť (datovanú 13. marca 2014) adresovanú

ústavnému súdu na poštovú prepravu 13. marca 2014. Sťažnosť bola ústavnému súdu

doručená 14. marca 2014. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania sťažnosti ústavnému

súdu bolo o sťažovateľom podanom (opätovnom) dovolaní už rozhodnuté (uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 3. marca 2014) a rovnako bolo rozhodnuté o jeho

žiadosti o ustanovenie obhajcu (ustanovený mu bol advokát JUDr. Vladimír Habiňák), čo

napokon potvrdil sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti, keď uviedol, že JUDr. Vladimír

Habiňák mu bol na účely podania dovolania ustanovený ako advokát opatrením krajského

súdu č. k. -790 zo 17. októbra 2013.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ sa v predmetnej veci domáha ochrany

svojho základného práva podľa (a z toho sťažovateľom odvodzujúcej

ochrany ďalších práv) v čase, keď v označenom konaní a namietanom postupe krajského

súdu namietané porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov už trvať

nemôže, a teda bola odstránená jeho právna neistota, ústavný súd odmietol sťažovateľovu

sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014