Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/6/2008

Najvyšší súd 1 Tdo V 6/2008

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda Stiffela

a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča, JUDr. Emila Bdžocha, JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Juraja

Majchráka v trestnej veci proti obvinenému R. Č., vedenej na Krajskom súde v Košiciach

pod sp. zn. prerokoval na neverejnom zasadnutí 02. marca 2009 v Bratislave dovolanie,

ktoré podal obvinený R. Č. proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februá-

ra 2008, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. Č. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 13. júla 2007, sp. zn. bol obvinený R. Č.

uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v znení

účinnom do 01. januára 2006 na tom skutkovom základe, že

v M. dňa X. okolo X. hod. v chodbe na prízemní obytného domu na ul. P. J.

č. X. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov a po hádke s E. R. tohto v úmysle usmrtiť

14x bodol kuchynským nožom s dĺžkou čepele 16,5 cm do ľavej pohrudnicovej dutiny a brušnej

dutiny, čím mu spôsobil 6 bodnorezných poranení na prednej ploche hrudníka a brucha,

3 bodnorezné poranenia a na ľavej zadobočnej ploche hrudníka, 4 bodnorezné rany na chrbte

v blízkosti hrudníkovej chrbtice, pričom v dôsledku týchto poranení došlo k masívnemu

zakrvácaniu pohrudnicovej dutiny, brušnej dutiny a vykrvácaniu navonok s následným zlyhaním

krvného obehu a činnosti srdca. Na následky týchto poranení E. R. zakrátko po útoku zomrel.

Uvedeného konania sa obvinený R. Č. dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. apríla 1998, sp. zn. odsúdený pre trestný čin

21 Tdo V 6/2008

vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. a/, písm. b/

Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov so zaradením pre výkon trestu

do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Z výkonu trestu bol rozhodnutím Okresného súdu Košice I z 25. januára 2005, sp. zn.

podmienečne prepustený na skúšobnú dobu v trvaní 6 (šesť) rokov.

Zároveň bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu v Plzni z 29. januára 1991, sp. zn.

odsúdený pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák., za čo mu súd uložil

trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením pre výkon trestu

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený 24. novem-

bra 1992 na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov.

Za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006,

s použitím § 29 ods. 1, ods. 3, § 43 ods. 1 a § 35 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody

na doživotie.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bol pre výkon tohto trestu zaradený do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Michalovce

z 24. októbra 2005, sp. zn. , ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere

6 (šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Krajský súd podľa § 30 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. zároveň rozhodol, že podmienečné

prepustenie obvineného z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné.

Podľa v znení účinnom do 01. januára 2006 boli poškodené strany

– S. R., nar. X., bytom H. X., okres S. a V. Z. P., a. s., pobočka M., so sídlom N. S. X., M.,

s ich nárokmi na náhradu škody odkázané na konanie o veciach občianskoprávnych.

31 Tdo V 6/2008

Proti tomuto rozsudku podal obvinený R. Č. v zákonnej lehote odvolanie. Na jeho podklade

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom z 27. februára 2008, sp. zn.

podľa v znení účinnom do 01. januára 2006 (správne

malo byť aj podľa odseku 2, ) zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste

a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 219 ods. 2 Tr zák. v znení účinnom do 01. januára 2006, s použitím

§ 29 ods. 1, ods. 3, § 43 ods. 1 a § 35 ods. 3 Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006 uložil

obvinenému R. Č. trest odňatia slobody na doživotie. Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v znení

účinnom do 01. januára 2006 bol obvinený pre výkon uloženého trestu zaradený do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Michalovce

z 24. októbra 2005, sp. zn. , ktorým bol obvinenému uložený trest odňatia slobody

vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením do II. (druhej) nápravnovýchovnej

skupiny, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006 odvolací súd

rozhodol, že podmienečné prepustenie obvineného R. Č. z výkonu trestu odňatia slobody

na doživotie nie je prípustné.

Proti citovanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho

podal obvinený R. Č. dovolanie prostredníctvom obhajcu (zákonná podmienka uvedená

v ). Tento mimoriadny opravný prostriedok oprel o dovolacie dôvody uvedené

v , a Pokiaľ ide o ostatný z nich, a ktorý možno

uplatniť len vtedy, ak bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súčasne bolo

rozhodnuté, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné, obvinený R. Č.

vôbec neuviedol dôvody, pre ktoré je naplnený dovolací dôvod podľa

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v , ktorý predpokladá,

že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nespráv-

nom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia obvinený neuviedol právne námietky, ale namietal

skutkové závery oboch súdov nižšieho stupňa. Rovnako ako v súdnej fáze pôvodného konania

zopakoval, že je nevinný, žalovaný skutok nespáchal a odsúdený nebol na základe usvedčujúcich

dôkazov, ale na základe jeho profesionálnej zločineckej minulosti, odsúdenia za trestný čin vraždy,

41 Tdo V 6/2008

čo zdôraznil zástupca generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. Konajúcim

súdom vyčítal jednostrannosť hodnotenia vykonaných dôkazov s tým, že boli ignorované viaceré

dôkazy svedčiace v jeho prospech, predovšetkým výpovede svedkov B. a P., ktorí ho v kritickom

čase videli na inom mieste, než na mieste činu a tiež neúplnosť vykonaného dokazovania.

Pre náležité objasnenie veci bolo nevyhnutné urobiť rekonštrukciu prípadu v spojení s vyšetrovacím

pokusom zameraným na preverenie, či mohol v danom časovom limite v ťažkom stupni opilosti 4x

vybehnúť z prízemia na 5. poschodie, vypočuť chlapcov, ktorí našli zaistený nôž, na pobyt osôb

v priestore a čase spáchania skutku. Ďalej bolo treba zaoberať sa otázkou chýbajúcich osobných

dokladov, peňaženky a kľúčenky s chýbajúcimi kľúčmi od vchodu do bytového domu a bytu

poškodeného, určiť totožnosť zaisteného noža a preukázať pôvod krvi a spôsob vzniku krvného

oteru na jeho (obvineného) svetri. V prípravnom konaní ani v konaní pred súdom nebola vyvrátená

ani potvrdená jeho obhajoba. Napadnuté rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

vykonané zákonným spôsobom (dovolací dôvod podľa ) preto,

lebo k pôvodnému priznaniu bol dlhodobo pripravovaný psychickým nátlakom spočívajúcim

v dlhodobom držaní, presahujúcom 24 hodín, po ťažkom stupni opilosti na polícii, bez odpočinku,

jedla a viacnásobným vypočúvaním operatívnymi pracovníkmi, ktorí ho odovzdali vyšetrovateľovi

až keď mali istotu, že je spracovaný a spôsobilý výsluchu za prítomnosti obhajcu. Tomuto tvrdeniu

zodpovedá aj obsah zápisnice o jeho výpovedi, kde je zaznamenané, že pre únavu odmietol ďalší

výsluch.

Z uvedených dôvodov obvinený R. Č. navrhol vysloviť porušenie zákona v jeho neprospech,

zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a tiež jemu predchádzajúci rozsudok Krajského súdu

v Košiciach a prikázať vec znovu prerokovať a rozhodnúť.

Strany, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté sa v rámci postupu

predsedu senátu súdu prvého stupňa ( ) k podanému dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie je

prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou ( ),

v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370

ods. 1 ), že obvinený R. Č. využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (podmienka

dovolania podľa ), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť

51 Tdo V 6/2008

na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 371

( ).

Dovolací dôvod podľa je daný v prípadoch, keď rozhodnutie

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom

hmotnoprávnom posúdení. Formuláciou uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje,

že dovolanie založené na dovolacom dôvode podľa je určené

k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom

posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. V rámci tohto dovolacieho

dôvodu je možné namietať vo vzťahu k zistenému skutku, že tento mal byť posúdený ako iný

trestný čin alebo, že skutok nevykazuje znaky žiadneho trestného činu. Koncepcia dovolania

v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu podľa , veta

za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať

a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť

alebo neúplnosť, či už v dôsledku nevykonania potrebného dokazovania alebo nesprávneho

hodnotenia dôkazov.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu

je určené k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to plynie

z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa až písm. l/ ,

resp. aj podľa Spomenutý opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom

prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.

Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí

súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať

už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,

aby ich mohol podľa zásad bezprostrednosti a ústnosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

Preto s poukazom a nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné

vyvodzovať dovolací dôvod podľa

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu

zistenému súdmi nižších stupňov. Dovolanie obvineného R. Č. však existenciu dovolacieho dôvodu

podľa neopiera o žiadne právne námietky, ale je založené výlučne

61 Tdo V 6/2008

na skutkových výhradách, keď skutkové zistenia považuje za chybné v dôsledku neúplného

dokazovania a tiež nesprávneho hodnotenia dôkazov. Ide tak o námietky, ktoré sú mimo

dovolateľom deklarovaného zákonného dovolacieho dôvodu (námietky obvineného R. Č. vecne

nezodpovedajú zákonnému vymedzeniu použitého iného dovolacieho dôvodu), a preto najvyšší súd

na ne nemohol prihliadať. Tým zároveň konštatuje, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

nebol splnený.

Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/

, ktorý predpokladá, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané

zákonným spôsobom.

Obvinený za nesúladné so zákonom vykonaný dôkaz označuje na hlavnom pojednávaní

postupom podľa v znení účinnom do 01. januára 2006 prečítanú jeho prvotnú

výpoveď urobenú v procesnom postavení obvineného 08. septembra 2005 v prípravnom konaní.

Tento dôkazný prostriedok obsahujúci jeho priznanie, z ktorého súdy oboch stupňov tiež vychádzali

pri rozhodovaní o vine, označil obvinený za absolútne nepoužiteľný a z tohto dôvodu aj v súdnom

konaní vykonaný v rozpore so zákonom, lebo podľa zápisnicu

o predchádzajúcej výpovedi obvineného možno prečítať len vtedy, ak bol výsluch vykonaný

spôsobom zodpovedajúcim .

Nepoužiteľnosť spomenutej výpovede z prípravného konania obvinený R. Č. založil

na tvrdení použitom aj v odvolacom konaní (podmienka použiteľnosti dovolacieho dôvodu podľa

v zmysle ), že k priznaniu bol dlhodobo

pripravovaný psychickým nátlakom, viacnásobným vypočúvaním zo strany operatívnych

pracovníkov policajného zboru bez odpočinku, jedla, v ťažkom stupni opilosti, počas zadržiavania

presahujúceho viac ako 24 hodín. Až keď mali istotu, že je spracovaný a spôsobilý na výsluch

v prítomnosti obhajcu, odovzdali ho vyšetrovateľovi.

V súvislosti s uvedenými námietkami treba uviesť nasledovné:

Výsluchmi svedkov mjr. Ľ. S. a kpt. J. K. na hlavnom pojednávaní 09. marca 2006 bolo

vyvrátené tvrdenie obvineného o tom, že v dobe od jeho zadržania vyšetrovateľom 08. septem-

bra 2005 o 00.35 hod. až do začatia výsluchu toho istého dňa o 21.00 hod. vyšetrovateľom

71 Tdo V 6/2008

mjr. Ing. B. bol obvinený „spracovávaný“ pre budúci výsluch viacnásobným vypočúvaním,

posmeškami a vyhrážkami (o umiestnení matky obvineného do väzby), čo malo predstavovať

neprípustný psychický nátlak vypovedať želaným spôsobom pri procesne použiteľnom úkone

vyšetrovateľa. Vzhľadom k tomu nemožno prisvedčiť tvrdeniu obvineného, že jeho priznanie

pred vyšetrovateľom 08. septembra 2005 za prítomnosti obhajcu (ktoré však nebolo ojedinelé,

ale obvinený ho zopakoval aj pri ďalších výsluchoch konkretizovaných v napadnutom rozsudku)

bolo dôsledkom neprístupného nátlaku zo strany operatívnych pracovníkov polície. Okolnosť,

že obvinený bol vypočúvaný až po 24 hodinách od spáchania skutku a že po celú túto dobu bola

obmedzená jeho osobná sloboda nie je porušením zákona ani neprípustným pôsobením

na obvineného. K jeho zadržaniu totiž došlo pre opodstatnený úsudok o existencii väzobných

dôvodov, čo sa napokon prejavilo v súdnom rozhodnutí o vzatí obvineného do väzby a pokiaľ išlo

o odklad výsluchu stalo sa tak preto, že obvinený bol v čase spáchania činu v ťažkom stupni opilosti

0

(až 2,54 /00 alkoholu v krvi – viď. posudok znalkyne MUDr. V. K.), a preto bolo vylúčené

obvineného vypočúvať skôr. Pokiaľ mal byť unavený do takej miery, že nebol schopný

plnohodnotne sa zúčastniť výsluchu 08. septembra 2005, mal obvinený túto skutočnosť oznámiť

na začiatku svojho výsluchu, výslovne však po poučení vyšetrovateľom (č.l. 113) uviedol

za prítomnosti obhajcu, že nežiada o odklad výsluchu. Napokon však výsluch bol ukončený po tom,

ako obvinený vyhlásil, že je zo skutku vystresovaný a už aj značne unavený (č.l. 114).

Berúc do úvahy uvedené zistenia dovolací súd uzatvára, že výsluch obvineného R. Č.

08. septembra 2005, ako aj ďalšie výsluchy v prípravnom konaní, v ktorých spáchanie skutku

priznal, boli vykonané podľa , a preto po zmene výpovede obvineného

na hlavnom pojednávaní postupoval prvostupňový súd v súlade so zákonom, keď skoršie výpovede

obvineného prečítal postupom podľa v znení účinnom do 01. januá-

ra 2006.

Čo sa týka dovolacieho dôvodu podľa obvinený vôbec

neuviedol, aké chyby vyčíta výroku o treste odňatia slobody na doživotie pri súčasnom rozhodnutí

podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. v znení účinnom do 01. januára 2006, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Viazanosť tohto dovolacieho dôvodu v prvom rade na trest odňatia slobody na doživotie

naznačuje, že jeho podstatou je skúmanie, či skutkový základ zistený súdmi oboch stupňov

81 Tdo V 6/2008

opodstatňoval právny záver o splnení podmienok pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie,

ktoré podľa správne aplikovaného , účinného do 01. januára 2006 boli stanovené

v § 43 ods. 1 a § 29 ods. 3 Tr. zák.

V súvislosti s tým dovolací súd uvádza, že súdy oboch stupňov správne uzavreli, že v osobe

obvineného R. Č. ide o páchateľa podľa § 43 ods. 1 Tr. zák., u ktorého treba uplatniť

tzv. zásadu „trikrát a dosť“. Tento záver je namieste aj napriek tomu, že v prípade odsúdenia

obvineného za trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. rozsudkom Vojenského

obvodového súdu v Plzni z 29. januára 1991, sp. zn. na trest odňatia slobody vo výmere

štyri a pol roka, z výkonu ktorého bol obvinený podmienečne prepustený 24. novembra 1992,

ide už o rozhodnutie súdu cudzieho štátu.

Rozhodnutie súdu iného štátu v trestnej veci môže mať pozitívne účinky na území

Slovenskej republiky (medzi ktoré treba zaradiť aj možnosť považovať obvineného za páchateľa

podľa Tr. zák., resp. teraz účinného ) len vtedy,

ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva alebo zákon. Pokiaľ ide o spomenutý rozsudok bývalého

Vojenského obvodového súdu Plzeň, tento po zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky

má zo zákona rovnaké účinky ako rozsudok súdu sídliaceho na území terajšej Slovenskej republiky

a to so zreteľom na článok II bod 4, prechodných a záverečných ustanovení

Z. z., účinného od 01. októbra 1994 podľa ktorého rozhodnutia súdov bývalej Českej a Slovenskej

federatívnej republiky, ak mali sídlo na území Českej republiky sú vykonateľné za rovnakých

podmienok ako rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Čo sa týka právnych predpokladov

možnosti uloženia trestu odňatia slobody na doživotie stanovených v § 29 ods. 3 Tr. zák. tieto boli

v napadnutom rozhodnutí správne a dostatočne odôvodnené, a preto v tomto smere dovolací súd

len odkazuje na príslušné časti odôvodnenia prvostupňového a druhostupňového rozsudku,

s ktorými sa stotožňuje. Fakultatívna možnosť rozhodnutia podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.

v znení účinnom do 01. januára 2006, vylúčiť možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu

odňatia slobody na doživotie u páchateľa, ktorý už bol potrestaný za trestný čin uvedený v § 43

Tr. zák. bola v posudzovanej veci správne aplikovaná so zreteľom na zistenú maximálnu

pravdepodobnosť aj rovnorodej recidívy obvineného, ktorý trestný čin vraždy spáchal v skúšobnej

dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu aj za trestný čin

vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák.

91 Tdo V 6/2008

Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci neboli splnené uplatnené dovolacie dôvody,

a preto dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného R. Č. podľa § 382 písm. c/

odmietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 02. marca 2009

JUDr. Harald S t i f f e l, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Krajčovič

Za správnosť vyhotovenia: Sláva Drgoňová