Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 357/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ

a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa a , práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 31. júla 2013,

sp. zn. z 3. septembra 2013, sp. zn. z 1. augusta 2013,

sp. zn. z 31. júla 2013, sp. zn. z 15. augusta 2013,

sp. zn. zo 17. septembra 2013, sp. zn. z 19. septembra

2013 a sp. zn. zo 17. septembra 2013 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15.

novembra 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej

len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“), práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. júla 2013, sp. zn.

z 3. septembra 2013, sp. zn. z 1. augusta 2013, sp. zn.

z 31. júla 2013, sp. zn. z 15. augusta 2013, sp. zn.

zo 17. septembra 2013, sp. zn. z 19. septembra 2013

a sp. zn. zo 17. septembra 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenia“).

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení

žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný

súd“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej

nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý

je teda súčasne súdom, ktorý sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu spôsobil.

Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjde k vylúčeniu okresného súdu

a spory budú prikázané inému vecne príslušnému okresnému súdu v obvode krajského súdu.

3. Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch,

kde uviedla, že sudcovia tohto súdu sú z prerokúvania veci vylúčení, keďže majú pomer

k veci a k účastníkom konania, a teda sú vo veci zaujatí, okresný súd svojimi rozhodnutiami

zaviazal sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vznesené námietky zaujatosti.

Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou ktorých bolo jej tvrdenie,

že námietky zaujatosti nepodala, krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil rozhodnutia

okresného súdu ako vecne správne.

4. Sťažovateľka v predostretej argumentácii uviedla, že napadnutými uzneseniami

krajský súd porušil ňou označené práva, keď:

„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci

a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva

e) svojim rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax

Najvyššieho súdu SR.“

5. Podľa sťažovateľky krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom

právnom posúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok zaujatosti, hoci tieto

podania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a

(ďalej aj „OSP“). Napriek uvedenému okresný súd aj

krajský súd prejavy vôle sťažovateľky obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotili ako

námietky zaujatosti.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré

podľa nej v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli o zrušení rozhodnutí súdu

prvého stupňa.

6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami,

zruší napadnuté uznesenia, veci vráti na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

7. Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým

by rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutých uznesení krajského súdu.

II.

8. Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov. V zmysle

v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie

veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

9. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,

uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

13. Podľa ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho

sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi

to neodkladne predsedovi súdu.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

14. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

17. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

18. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva

podľa a , práva podľa dohovoru a práva podľa

čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu. Krajský súd

napadnutými uzneseniami potvrdil uznesenia okresného súdu o uložení povinnosti zaplatiť

súdny poplatok za podané námietky zaujatosti. Sťažovateľka tvrdí, že jej označené základné

práva boli uzneseniami krajského súdu porušené, pretože, ako vyplýva z jej písomných

podaní v konaniach pred okresným súdom, ako aj z odvolaní proti prvostupňovým

rozhodnutiam, sťažovateľka námietku zaujatosti nevzniesla.

III.A K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami

19. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

20. Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto

ochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi

(všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených

zákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania pred uvedenými

orgánmi ( až ) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci

tým sudcom, ktorého určuje zákon.

21. Okresný súd svojimi rozhodnutiami uložil sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok

za námietku zaujatosti v sume 66 € podľa položky č. 17 písm. a) „sadzobníka súdnych

poplatkov “. Proti týmto uzneseniam podala sťažovateľka odvolania,

v ktorých poukázala na to, že námietky zaujatosti nepodala, pričom okrem iného uviedla:

„Sťažovateľ v úvode svojej žaloby uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne

a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia

sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda

vo veci zaujatí ( ).“ Okresný súd mal podľa sťažovateľky postupovať podľa

ods. 1 a požiadať krajský súd o prikázanie veci inému súdu tohto istého stupňa.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala zrušiť uznesenia okresného súdu v celom

rozsahu.

22. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách ().

23. Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným

súdom nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť

ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. , ).

24. Sťažovateľka svoje sťažnosti založila v podstatnom najmä na skutočnosti,

že okresný súd nesprávne posúdil jej žalobné návrhy, ktorých súčasťou boli

aj upovedomenia o skutočnostiach týkajúcich sa okresného súdu, ktorý má v jej právnych

veciach rozhodovať a súčasne je orgánom, ktorý svojím nesprávnym úradným postupom

spôsobil sťažovateľke škodu, pričom jej upovedomenia podľa jej názoru nebolo možné

posúdiť ako námietky zaujatosti pre nesplnenie náležitostí vyplývajúcich z .

Sťažovateľka v sťažnostiach tiež poukázala aj na rozdielnosť prístupu všeobecných

súdov k rozhodovaniu v obdobných veciach, pričom poukázala na rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vydané v rámci správneho súdnictva (napr. uznesenie

sp. zn. v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného krajského

súdu), ako aj rozhodnutia niektorých krajských súdov.

25. Krajský súd v odôvodnení napadnutých uznesení poukázal najmä na skutočnosť,

že „sťažovateľka vo svojich návrhoch na začatie konania žiadala o prikázanie jej vecí

inému súdu prvého stupňa v obvode krajského súdu podľa , pretože

sudcovia jednotlivých okresných súdov sú podľa sťažovateľky vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Krajský súd

uviedol: „nebolo možné stotožniť sa s tvrdením navrhovateľa, že nepodal súdu námietku

zaujatosti podľa ust. , ale len uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak

vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia

sú z prejednania veci vylúčení, pretože z rozhodnutia Ústavného súdu SR

na ktoré poukázal samotný navrhovateľ v odvolaní vyplýva, že tvrdenie účastníka, podľa

ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti

z objektívnych dôvodov.“ (citované z uznesenia krajského súdu

z 3. septembra 2013). Krajský súd sa tiež vyjadril k námietke sťažovateľky týkajúcej

sa vecného oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom poukázal na uznesenie ústavného

súdu sp. zn. .

Podobne sa krajský súd s argumentáciou sťažovateľky vysporiadal aj v ostatných

namietaných uzneseniach.

26. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj právny názor, podľa ktorého

právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú

charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach

zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené

v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty

ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (, ).

27. Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Beian

v. Rumunsko (č. 1) zo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých,

prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému

(v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch

práva). K rozdielnej judikatúre, prirodzene, dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej

inštancie. Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia

pôsobila ako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí

rozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.

28. Ústavný súd považuje za potrebné zopakovať svoj ustálený právny názor, podľa

ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov, a suplovať

tak poslanie, ktoré o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23

ods. 1 písm. b)] zveruje práve najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu

okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov

a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. , ).

Práve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu

zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného

aj legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to,

že nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov

a iných všeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch,

keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má

za následok porušenie základného práva alebo slobody.

Ústavný súd poznamenáva, že predmetom preskúmavania v tomto konaní

je preskúmanie namietaných uznesení krajského súdu.

Keďže ale ústavný súd v prípade napadnutých uznesení prejav svojvôle, resp. zjavnej

neodôvodnenosti nezistil, nepovažoval v danom prípade argumentáciu sťažovateľky

za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolo možné toto rozhodnutie hodnotiť ako ústavne

neakceptovateľné a neudržateľné.

29. Ústavný súd v okolnostiach veci uvádza, že predpokladom prikázania veci inému

súdu podľa , na ktorý poukazovala sťažovateľka v podanom odvolaní proti

uzneseniu prvostupňového súdu a ktorého aplikácie sa domáhala, je vylúčenie sudcov

príslušného súdu podľa .

Ústavný súd k argumentácii sťažovateľky, že ňou uvádzané tvrdenia o zaujatosti

sudcov pre pomer k veci a k účastníkom konania, a tiež k tvrdeniu, že „žalobca očakával

a očakáva postup podľa ust. “, podotýka, že vylúčenie zákonného sudcu z konania

a rozhodovania vo veci podľa je možné len na základe vyhlásenia predpojatosti

samotného sudcu podľa alebo na základe vznesenia námietky zaujatosti

účastníkom konania podľa . Vyhlásenie predpojatosti samotného sudcu podľa

, ktorého aplikáciu „očakávala“, je právny úkon, ktorý prináleží výlučne sudcovi,

nie účastníkovi konania.

30. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd v napadnutých uzneseniach primerane

reagoval na námietky sťažovateľky uvedené v odvolaniach proti uzneseniam okresného

súdu. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, podľa ktorého okresný súd určil

výšku súdneho poplatku podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov a tiež vec

správne právne posúdil. Takisto nie je žiadny dôvod na prehodnocovanie námietok

sťažovateľky, ktoré súvisia s tým, že nemal byť vyrubený súdny poplatok za námietku

zaujatosti v tomto konaní, pretože vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania

od súdneho poplatku podľa

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov sa

nevzťahuje na jej zákonnú povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku

zaujatosti.

31. Ústavný súd preto dospel k záveru, že napadnuté uznesenia odvolacieho súdu

sú ústavne akceptovateľné a ich odôvodnenie je dostatočné, nevybočujúce z limitov čl. 46

ods. 1 a dohovoru. To, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu

nestotožňuje, neznamená, že došlo aj k porušeniu jeho označených práv podľa

a dohovoru. Ústavný súd preto odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.

III.B K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami

32. Ústavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení dospel k záveru,

že z ich odôvodnení nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť

k neprípustnému zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa

a do práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže všeobecné súdy

v posudzovanom prípade ústavne konformným spôsobom interpretovali a aplikovali

príslušné právne normy.

33. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými

uzneseniami a základným právom podľa a právom podľa

dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosť

vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažností na ďalšie konanie, v dôsledku čoho

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky aj v tejto jej časti odmietol ako zjavne

neopodstatnené podľa .

34. Vo vzťahu k sťažnosti sp. zn. ústavný súd navyše konštatuje,

že keďže sťažovateľka k sťažnosti nepredložila namietané uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 31. júla 2013, bol tu dôvod aj na odmietnutie sťažnosti v tejto časti

podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

35. Z tohto dôvodu bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v sťažnostiach (napr. návrhom na odklad vykonateľnosti

rozhodnutia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014