Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 380/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť D. J., zastúpenej euroadvokátom JUDr. Petrom

Folprechtom, Advokátska kancelária, Prague Anděl Business Centre s. r. o., Nádražní

344/23, Praha 5, Česká republika, vo veci namietaného porušenia bližšie nešpecifikovaných

základných a iných práv zaručených , ako aj bližšie

neuvedenou medzinárodnou zmluvou uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k.

-295 z 26. augusta 2013 a jemu predchádzajúcim postupom a uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 9. mája 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. J. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2014

doručená sťažnosť D. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie bližšie

nešpecifikovaných základných práv a iných práv zaručených

(ďalej len „ústava“), ako aj bližšie neuvedenou medzinárodnou zmluvou pravdepodobne

uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -295

z 26. augusta 2013 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) a jemu predchádzajúcim

postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 9. mája 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že návrhom podaným okresnému súdu 4. januára

2012 sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom J. J. (ďalej len „odporca“). Konanie je

okresným súdom vedené pod sp. zn. . V rámci vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sťažovateľka a odporca podpísali 23. februára 2012 dohodu

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ktorej bola dohoda

o prevode vlastníckeho práva k bytu na sťažovateľku a súčasne vyplatenie peňažných

prostriedkov v sume 142 200 € sťažovateľkou odporcovi.

Podaním odporcu doručeným okresnému súdu 20. septembra 2012 začalo konanie

o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony sťažovateľky odôvodnené podľa jej názoru

nepravdivými tvrdeniami a nezákonným znaleckým posudkom vypracovaným D. M. a V.

W. v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava I (ďalej len

„okresné riaditeľstvo“) pod sp. zn. ORP-500/1-OVK-B1-2012. Konanie o pozbavenie

spôsobilosti sťažovateľky na právne úkony je vedené okresným súdom pod sp. zn.

. Konanie o rozvod manželstva bolo okresným súdom prerušené.

Okresný súd uznesením č. k. -46 z 25. septembra 2012 nariadil vo veci

znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia

psychiatrie a vypracovaním znaleckého posudku poveril V. H. a súčasne uznesením č. k.

-45 z 25. septembra 2012 ustanovil za opatrovníka pre sťažovateľku Bratislavu

– mestskú časť Staré Mesto. Oznámením sp. zn. Pc 105/12 z 23. októbra 2012 vstúpila do

konania Okresná prokuratúra Bratislava I. Uznesením č. k. -183 z 5. apríla 2013

okresný súd zmenil svoje uznesenie z 25. septembra 2012 tak, že vypracovaním znaleckého

posudku poveril I. A.

Sťažovateľka z dôvodu hrubého zásahu do jej osobnostnej sféry spôsobeného

nariadením jej znaleckého skúmania znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia

psychiatrie podala 21. marca 2013 prostredníctvom občianskeho združenia H. C. podnet na

preskúmanie zákonnosti postupu okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-

500/1-OVK-B1-2012 v súvislosti so spracovaním a realizáciou znaleckého posudku

vyhotoveného D. M. a V. W., ako aj sťažnosť z dôvodu zásadných nedostatkov tohto

posudku spôsobujúcu jeho nezákonnosť a neúčinnosť. Súčasne sťažovateľka požiadala

v zmysle o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátora o prijatie opatrení v konaniach, v ktorých má

byť tento znalecký posudok využívaný.

Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 5. apríla 2013 sťažovateľka

podala opravný prostriedok, súčasne vzniesla námietky proti osobe znalca I. A. a požiadala

okresný súd o prerušenie konania vedeného pod sp. zn. do doby vyriešenia jej

podania z 21. marca 2013. Okresný súd uznesením č. k. -293 z 26. augusta 2013

rozhodol, že znalec I. A. nie je vylúčený z konania vo veci a uznesením č. k. 1 Ps 9/2012-

295 z 26. augusta 2013 návrh na prerušenie konania zamietol. Proti uzneseniu okresného

súdu č. k. -295 z 26. augusta 2013 podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 9. mája 2014 tak, že napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 1 Ps 9/2012-

293 z 26. augusta 2013 podala sťažovateľka opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru,

keďže proti predmetnému uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej argumentovala, že jej nútením, aby sa podrobila

znaleckému skúmaniu znalcom z odboru psychiatrie, okresný súd supluje povinnosť

odporcu zabezpečiť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Vzhľadom na uvedenú situáciu bola sťažovateľka nútená podať 28. júla 2013

na Okresnom súde Dunajská Streda proti odporcovi žalobu o ochranu osobnosti

a o ochranu pred diskrimináciou. Konanie je vedené týmto súdom pod sp. zn.

a pojednávanie vo veci sa dosiaľ neuskutočnilo.

Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že okresný súd nepostupoval v konaní

o pozbavenie jej spôsobilosti na právne úkony v súlade s príslušnými ustanoveniami ,

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listiny“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Podľa jej názoru po podaní návrhu odporcu na

pozbavenie spôsobilosti sťažovateľky na právne úkony mal okresný súd predvolať

sťažovateľku a vyzvať ju, aby sa vyjadrila k návrhu a navrhla dôkazy, následne mal vyzvať

odporcu ako navrhovateľa na doloženie dôkazov podľa § 186 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“). Okresným súdom nariadené znalecké skúmanie sťažovateľky

bolo podľa nej predčasné, najmä pokiaľ proti uzneseniu o nariadení znaleckého

dokazovania nie je prípustný opravný prostriedok, a týmto postupom boli porušené základné

práva a práva sťažovateľky, a to:

a) na rovnosť účastníkov konania pred súdom – a 2 a , ,

čl. 4 a čl. 3 listiny a čl. 20 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charty“),

b) na verejné prejednanie veci, možnosť vyjadriť sa k návrhu a ku všetkým

vykonávaným dôkazom – čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48

ods. 2 , a listiny, dohovoru a charty,

c) vystavil sťažovateľku ponižujúcemu zaobchádzaniu a obťažovaniu súkromia –

a , a a 2 listiny, a dohovoru, ,

a čl. 7 charty,

d) napriek sťažovateľkou vzneseným námietkam o porušovaní ľudských práv

a základných slobôd nebola zjednaná náprava, a teda boli porušené čl. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 12,

a , dohovoru a a charty.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

ktoré základné právo alebo sloboda, resp. ľudské právo a základná sloboda a ktoré

ustanovenia , listiny alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené, čím a kým, aby

okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. zakázal pokračovať

v porušovaní základného práva alebo slobody, resp. jej ľudského práva a základnej

slobody, a to v nariadenom znaleckom skúmaní sťažovateľky, a aby uznesenie krajského

súdu sp. zn. z 9. mája 2014 a uznesenie okresného súdu č. k. 1 Ps 9/2012-

295 z 26. augusta 2013 zrušil.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil

práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že aj napriek tomu, že

sťažovateľka je zastúpená advokátom, sťažnosť nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1

písm. a), b) a c) .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania, čo osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich

základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť

podľa a nasl. .

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili.

Podľa musí sťažnosť ďalej obsahovať

označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody.

Podľa musí sťažnosť taktiež obsahovať

označenie, proti komu smeruje, pričom sa musí uviesť porušovateľ práva identifikáciou

najmä orgánu verejnej moci, pred ktorým je sťažovateľ účastníkom konania.

Podľa sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd má v ústave a presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , a ). Až

na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na

začatie konania ( ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou predložená sťažnosť neobsahuje najmä

návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa sťažovateľka od ústavného súdu

domáha ( ), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,

teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie ústavného súdu

v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná, keďže

neobsahuje kvalifikované označenie základných práv, resp. iných práv a slobôd, ktoré mali

byť porušené, ani porušovateľa týchto práv. Sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáha aj

zrušenia označených rozhodnutí, pričom vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu

v odôvodnení sťažnosti neuvádza žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je predmetné

uznesenie podľa jej názoru arbitrárne a neústavné.

Ústavnou podmienkou postupu ústavného súdu podľa a podľa

však je, aby ústavný súd najprv vyhovel sťažnosti

podanej podľa a svojím rozhodnutím vyslovil, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody

uvedené v druhej hlave alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce

z príslušnej medzinárodnej zmluvy, avšak takáto požiadavka nie je, ako už bolo uvedené,

v petite sťažnosti sťažovateľky kvalifikovane obsiahnutá.

Na základe už uvedeného ústavný súd konštatuje, že návrh na rozhodnutie vo veci

samej v predloženej sťažnosti (koncentrovaný v jej petite, pozn.) nezodpovedá

právomociam ústavného súdu vo vzťahu ku konaniam o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb. Takýto návrh znemožňuje zároveň ústavnému súdu preskúmať

predmetnú sťažnosť aj z hľadiska jej prípadnej zjavnej neopodstatnenosti. Súčasne taký

návrh neumožňuje ústavnému súdu vymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné sťažnosť

prijať na ďalšie konanie ( ). Tieto procesné predpoklady

sa skúmajú jednotlivo a konkrétne vo vzťahu ku každému sťažnosťou napádanému

rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu.

Ústavný súd poznamenáva, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom (z už publikovanej judikatúry ústavného súdu môže/mohol sťažovateľ

usúdiť, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania, pozri napr. , , ,

, , , ...).

Ústavný súd preto aj vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky

konštatuje, že predmetná sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných

a , že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní podľa pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

V závere ústavný súd ešte poznamenáva, že predmetné uznesenie krajského súdu

a jemu predchádzajúce uznesenie okresného súdu (o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania) sú procesnými rozhodnutiami a v rámci konania v merite veci na okresnom súde

(resp. eventuálne aj na odvolacom súde) sa bude môcť sťažovateľka účinne domáhať

rešpektovania svojich základných práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2014