Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 402/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti BioVita s. r. o., Opavská 26,

Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Čapkova 2, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 30. októbra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti BioVita s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára

2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť spoločnosti BioVita s. r. o.,

Opavská 26, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. októbra 2013

(ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že: «V konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej

Bystrici pod sp. zn. sa sťažovateľ ako žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutí žalovaného – Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej

republiky... žiadajúc ich zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie.

Uvedenými rozhodnutiami žalovaný ako odvolací orgán, rozhodnutím svojej

predsedníčky rozhodol potvrdzujúco vo veci rozkladov podaných proti prvostupňovým

rozhodnutiam žalovaného, ktorými žalovaný vyhlásil kombinovanú ochrannú známku

„Jamieson Natural Sources“ č. 185753, ochrannú známku „Jamieson“ (slovná v priloženej

úprave) č. 185754, slovnú ochrannú známku „JAMIESON“ č. 226398 a kombinovanú

ochrannú známku „Jamieson NATURAL SOURCES“ č. 226399 za neplatné.

Dôvodom prvostupňového rozhodnutia žalovaného bolo konštatovanie, že

navrhovateľ... preukázal naplnenie podmienok stanovených v§ 35 ods. 3 v nadväznosti

na na vyhlásenie napadnutých ochranných

známok za neplatné v plnom rozsahu, resp. že napadnuté ochranné známky nespĺňali

podmienky na zápis do registra, pretože napĺňali podmienku zápisnej výluky označenia

v zmysle ustanovenia o ochranných známkach

v znení neskorších predpisov. ...

Krajský súd v Banskej Bystrici konajúci o žalobách sťažovateľa tieto po tom, čo

v záujme hospodárnosti konania uznesením spojil na spoločné konanie veci, ktoré u neho

začali na základe samostatných žalôb, tieto žaloby rozsudkom zo dňa 28. 11. 2012, č. k.

zamietol.

Proti uvedenému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší

súd SR sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 30. 10. 2013, č. k.

tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. ...

Na základe skutkových zistení v danej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo

preukázané, že navrhovateľ t. j. spoločnosť Jamieson Laboratories Ltd. je výrobcom

vitamínov a vyživovaných doplnkov od roku 1922... Zo skutkových zistení vyplývajúcich

z administratívneho spisu (dokladov predložených v správnom konaní) je zrejmé, že

pôvodný majiteľ (M. F.) mal o existencii navrhovateľa a jeho výrobkoch vedomosť už

z pobytu v Kanade, že navrhovateľ Jamieson Laboratories Ltd. dodával svoje tovary

na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení z 27. júla 1992 spoločnosti EUROCAN

TRADING INTERNATIONAL resp. ANMAR GLOBAL ENTERPRISES INC (navrhovateľom

predložené faktúry z rokov 1998 a 1999), ktorá ich dodávala pôvodnému majiteľovi

napadnutých ochranných známok... ktorý ich následne dodával rôznym odberateľom

v rámci Slovenskej republiky...

Odvolací súd na základe skutkových zistení dospel k zhodnému záveru ako súd

prvého stupňa, že napriek tomu, že obchodný vzťah medzi navrhovateľom (Jamieson

laboratories Ltd. Kanada) a pôvodným majiteľom ochrannej známky (M. F.) nebol

bezprostredný, teda že medzi navrhovateľom a pôvodným vlastníkom ochrannej známky

nebola uzatvorená priamo zmluva o obchodnom vzťahu, je odôvodnené v danom prípade

konštatovať, že medzi navrhovateľom a pôvodným majiteľom existoval hospodársky vzťah,

na základe ktorého prepojenia pôvodný majiteľ ochrannej známky získal informácie

o ochrannej známke, ktorú využil, resp. zneužil v zmysle článku 6septies Parížskeho

dohovoru vo svoj prospech, resp. čl. 8 ods. 3 nariadenia Rady ES č. 207/2009. ...

V prejednávanej veci pritom konanie súdov, najmä výklad a aplikácia použitých

právnych predpisov napĺňa podľa názoru sťažovateľa znaky porušenia ústavnoprávnych

princípov.

Odvolací súd sa stotožnil a rozviedol názor súdu prvého stupňa (a správneho

orgánu), že pojem „neverného agenta“ v zmysle čl. 6septies Parížskeho dohovoru a § 7

písm. e/ zák. o ochranných známkach sa musí vzťahovať nielen na obchodného zástupcu

(ktorý pojem výslovne používa zákon), ale aj na iných obchodných partnerov - a to

odberateľov. Uvedený záver však bližšie neodôvodňuje, iba odvolací súd vo všeobecnej

rovine uvádza, že právnou úpravou ust. § 7 písm. e/ zák. o ochr. známkach zákonodarca

vyjadruje úmysel zabezpečiť vykonávanie obchodnej činnosti na základe obchodnej

spolupráce založenej na zásadách slušnosti, morálke a v neposlednom rade aj v dobrej

viere obchodných partnerov... S odkazom na skutočnosť, že pojem obchodný zástupca nie je

v definovaný a na všeobecné obmedzenie pozitivistického

prístupu k aplikácii právnych predpisov, odvolací súd konštatuje, že správny orgán vyložil

pojem „obchodný zástupca“správne.

Súd však nezdôvodnil, ako tieto všeobecné zásady aplikoval na konkrétny prípad, čo

je aj z ústavnoprávneho hľadiska osobitne dôležité práve v prípadoch, ak sa súd odkláňa

od gramatického výkladu pojmu a jeho význam z nejakých dôvodov rozširuje. Tieto dôvody

súdy a ani správne orgány nešpecifikovali. ... Súd totiž pri aplikácii právnych predpisov

nesmie opomenúť, že hoci zákonodarca mal pri tvorbe právnych predpisov určité ciele, tieto

ciele sa rozhodol dosiahnuť spôsobom, ktorý do právnych predpisov vložil a presne

špecifikoval. Nie je vecou súdu a nenáleží to ani do jeho právomoci, aby v prípade, že podľa

jeho názoru je možné dosiahnuť sledovaný účel lepšie inak (napr. rozšírením zákonných

práv a povinností aj na iné subjekty), si prispôsoboval znenie právnych predpisov svojmu

názoru a tým svojvoľne menil vôľu zákonodarcu a nahrádzal jeho pôsobnosť. ...

V posudzovanom prípade však pôvodný majiteľ nebol ani v najmenšej miere povinný

hájiť záujmy zahraničného majiteľa, s ktorým nebol v žiadnom obchodnom a ani

korešpondenčnom kontakte.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi navrhovateľom (JAMIESON LABORA

TORIES LTD) a pôvodným majiteľom napadnutých ochranných známok (M. F.)

neexistovala bezprostredná väzba (bezprostredný obchodný alebo hospodársky vzťah) a ani

žiadna obchodná (explicitná alebo implicitná) dohoda alebo zmluva. ... To znamená, že

postavenie pôvodného majiteľa napadnutých ochranných známok je treba vyhodnotiť ako

postavenie nezávislého sub-distribútora.

V neposlednom rade treba zdôrazniť, že ani správne orgány ani oba súdy neuviedli

aké kritériá alebo okolnosti je potrebné skúmať a splniť, aby bol subjekt v pozícií sub-

distribútora považovaný za agenta alebo zástupcu zahraničného majiteľa ochrannej známky

v zmysle čl. 6septies Parížskeho dohovoru. Sťažnosťou napadnuté rozhodnutie je preto

v tejto časti nedostatočné a nepresvedčivé, neumožňujúce adresátom rozhodnutia ale

ani iným subjektom predvídať budúce rozhodnutia, a teda nepreskúmateľné. ...

Na základe dôvodov uvedených vyššie je sťažovateľ toho názoru, že v posudzovanom

prípade nebola splnená nevyhnutná podmienka existencie obchodného vzťahu medzi

pôvodným majiteľom a navrhovateľom (pribratý účastník), ktorý by odôvodňoval posúdenie

pozície pôvodného majiteľa ako zástupcu alebo agenta navrhovateľa v zmysle čl. 6septies

Parížskeho dohovoru. ...

Sťažovateľ musí taktiež namietať, že súdy sa vôbec nevysporiadali so žalobnou

námietkou sťažovateľa týkajúcou sa nesprávneho postupu žalovaného, v ktorom žalovaný

ako správny orgán v sporovom konaní vyhľadal a doplnil dôkazy v prospech navrhovateľa.

Žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí priamo nabáda, že existencia

zahraničnej ochrannej známky sa dá overiť v databáze zahraničného známkového úradu

dostupnej na internete, tak žalovaný priamo vyhľadáva dôkazy o existencii určitej

skutočnosti nad rámec dôkazov predložených navrhovateľom (ako sporovou stranou), čo je

neprípustné vzhľadom na dikciu . ...

Navrhovateľ správneho konania časť dôkazov priradil výlučne iba k niektorým

uplatneným dôvodom (odlišným od dôvodov „zlej viery“ a „neverného agenta“). Žalovaný

správny orgán však vyhodnotením dôkazov, priradených navrhovateľom k odlišným

dôvodom návrhu, dospel k skutkovým zisteniam a okolnostiam, ktoré neboli navrhovateľom

tvrdené. Je teda zrejmé, že žalovaný pri posúdení podaných návrhov... prekročil obsah

podaní navrhovateľa, ktorých obsah predstavuje v sporových konaniach pre žalovaného

záväzný rozsah a obmedzenie, ktoré je žalovaný pri hodnotení dôkazov povinný rešpektovať.

Postup žalovaného je nutné považovať v tomto smere za arbitrárny...

Sťažovateľ mal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného sú nezákonné,

pretože žalovaný prekročil zákonný rámec správne úvahy, v dôsledku ktorej rozhodol

o vyhovení návrhov na vyhlásenie napadnutých ochranných známok za neplatné. ... Pokiaľ

potom súdy tento nedostatok neodstránili a rozhodnutia nezrušili, dopustili sa rovnakého

arbitrárneho posudzovania procesných predpisov ako samotný žalovaný správny orgán.

Záverom sťažovateľ v súvislosti s vyššie uvedenými pochybeniami súdu žalobca

poukazuje na to, že k nim výrazne prispelo aj procesné pochybenie súdu prvého stupňa,

ktorý významne zasiahol do a medzinárodnými dohovormi garantovaných práv

žalobcu na spravodlivý proces, keď odmietol akceptovať ospravedlnenie sa riadne

zvoleného právneho zástupcu sťažovateľa a odročiť pojednávanie a následne vo veci

bez účasti riadneho zástupcu sťažovateľa (iba za účasti na rýchlo zabezpečeného

substituenta) pojednával a vyniesol rozsudok, hoci na takýto postup nebol zákonný dôvod.».

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„... o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu

v zmysle , článku 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd a v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. októbra 2013, č. k.

zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu ide vtedy,

keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z napadnutého uznesenia vyplýva: «Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu

pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu... je posudzovať, či

správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie

rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo

zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v

súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia

správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. ...

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho

spisu v zmysle ustanovenia konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa

v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov...

Odvolací súd... posudzoval, či súd prvého stupňa správne aplikoval právnu úpravu

ustanovenú v právnej norme v spojení s

na preukázanie naplnenia skutkovej podstaty „neverného agenta“ a to vo vzťahu

k ochranným známkam č. 185753 a č. 185754, a či prvostupňový súd správne a v súlade

so zákonom posúdil, či v preskúmavaných správnych konaniach žalovaného došlo k takým

vytýkaným procesným vadám konania, ktoré majú za následok nezákonnosť

preskúmavaných rozhodnutí žalovaného, v zmysle žalobných a odvolacích námietok

žalobcu, že preskúmavané správne konania sú zaťažené pochybením žalovaného porušením

zásady rovnosti účastníkov konania, dispozičnej zásady sporového konania, postup

žalovaného nad rámec podaného návrhu, a napokon odvolací súd posudzoval, či postupom

súdu prvého stupňa došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. ...

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel

k záveru, že správny orgán prvého stupňa v danom prípade postupoval v intenciách

citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov

relevantných pre vydanie rozhodnutí, v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkmi konania

a vo veci rozhodol vecne a právne správne, z ktorých dôvodov žalovaný správny orgán

rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu potvrdil v súlade so zákonom, a preto boli

splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žalôb súdom prvého stupňa.“

...

Odvolací súd na základe skutkových zistení dospel k zhodnému záveru ako súd

prvého stupňa, že napriek tomu, že obchodný vzťah medzi navrhovateľom (Jamieson

laboratories Ltd. Kananda) a pôvodným majiteľom ochrannej známky (M. F.) nebol

bezprostredný, teda že medzi navrhovateľom a pôvodným vlastníkom ochrannej známky

nebola uzatvorená priamo zmluva o obchodnom vzťahu, je odôvodnené v danom prípade

konštatovať, že medzi navrhovateľom a pôvodným majiteľom existoval hospodársky vzťah,

na základe ktorého prepojenia pôvodný majiteľ ochrannej známky získal informácie o

ochrannej známke, ktorú využil, resp. zneužil v zmysle článku 6septies Parížskeho dohovoru

vo svoj prospech, resp. čl. 8 ods. 3 nariadenia Rady ES č. 207/2009. Odvolací súd zastáva

zhodný názor ako súd prvého stupňa, že v danom prípade skutkové okolnosti preukazujú, že

pôvodný majiteľ ochrannej známky aj napriek neexistencii zmluvy o priamom obchodnom

zastúpení navrhovateľa bol výlučným distribútorom výrobkov navrhovateľa na území

Slovenska, a svojím konaní t. j. zápisom ochranných známok zhodného označenia do

registra ochranných známok bez súhlasu navrhovateľa naplnil skutkovú podstatu

„neverného agenta“ a je opodstatnené ho považovať za obchodného zástupcu...

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku, ktorou žalobca

namietal, že súd prvého stupňa ako aj žalovaný pri aplikácii ustanovenia § 7 písm. e/

použili nesprávny a neúmerný extenzívny výklad. Odvolací

súd výklad uvedenej právnej normy súdom prvého stupňa tak ako aj žalovaného považoval

v súlade z čl. 6septies Parížskeho dohovoru, účelom ktorej právnej úpravy je ochrana

majiteľa ochrannej známky zapísanej v jednej únijnej krajine pred parazitným konaním

subjektu, ktorý je s majiteľom ochrannej známky v obchodnom styku a vedomosť o tejto

ochrannej známky sa pokúsi zneužiť vo svoj majetkový prospech...

Odvolací súd taktiež nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že prvostupňový súd ako

aj žalovaný skutkovú podstatu „neverného agenta" nepomerne rozšírili aj na situácie sub-

distribútorov... V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že zákonodarca

v právnej norme pojem „obchodného

zástupcu“ nijak nedefinuje a ani z právnej úpravy čl. 6septies Parížskeho dohovoru pojem

„agent alebo zástupca“ nie je definovaný, z ktorých dôvodov bolo potrebné vykonať výklad

pojmu obchodný zástupca alebo zástupca na základe iného právneho vzťahu s účelom

a cieľom zákonodarcu vyjadreným v právnej norme ustanovenej v § 7 písm. e/ zákona

o ochranných známkach, pričom z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca v nej

vyjadruje úmysel zabezpečiť vykonávanie obchodnej činnosti na základe obchodnej

spolupráce založenej na zásadách slušnosti, morálke a v neposlednom rade aj v dobrej

viere obchodných partnerov a jeho účelom bolo zabrániť zneužívanie ochrannej známky

jedným z obchodných partnerov vo vzťahu k majiteľovi zahraničnej ochrannej známky. ...

V súvislosti s namietnutým porušením zásady rovnosti vyjadrenej v ust. § 4 ods. 2

správneho poriadku a s následným záverom krajského súdu o jej neporušení, odvolací súd

dáva do pozornosti, že... Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, keď odvodzuje

porušenie uvedenej zásady od skutočnosti, že mu správny orgán nezasielal stanovisko

k rozkladu s jeho prílohami, pretože písomnosti mu boli na jeho žiadosť doručené

pred vydaním rozhodnutia o rozklade. ...

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou nesúhlasil

s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorou sa vysporiadal so žalobnou námietkou

týkajúcou sa porušenia dispozičnej zásady a zásady voľného hodnotenia dôkazov zo strany

žalovaného. ... z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný

hodnotenie vykonaných dôkazov náležite odôvodnil spôsobom nevybočujúcim zo zásady

rozumného uváženia.

Odvolací súd sa taktiež nestotožnil s námietkou žalobcu, ktorou namietal, že krajský

súd sa nezaoberal a v dôvodoch napadnutého rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s jeho

žalobnou námietkou týkajúcou sa nesprávneho postupu žalovaného, keď žalovaný

v sporovom konaní vyhľadával a doplnil dôkazy v prospech navrhovateľa. ... Z rozhodnutí

žalovaného a postupu im predchádzajúceho nevyplýva správnosť tvrdení žalobcu, že by

pri rozhodovaní v danom prípade vyhľadával dôkazy v prospech navrhovateľa.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou namietal

porušenie práva na spravodlivý proces súdom, keď súd prvého stupňa odmietol akceptovať

ospravedlnenie sa riadne zvoleného právneho zástupcu žalobcu a odročiť pojednávanie...

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný celkovo päť krát žalobcovi na jeho

žiadosť predĺžil lehotu na podanie stanoviska a predloženie podkladov, z čoho vyplýva

záver o obštrukčnom konaní žalobcu. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právny zástupca

žalobcu požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania v inej veci. ...

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu uvedené v jeho

odvolaní za relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu a dospel k zhodnému záveru

ako súd prvého stupňa, že žalovaný správny orgán vo veci vykonal dokazovanie

v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav veci, v konaní postupoval v súčinnosti

s účastníkmi správneho konania, skutkové zistenia správne vyhodnotil v súlade so zákonom,

ktoré skutočnosti náležite aj odôvodnil v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí.»

Po preskúmaní napadnutého uznesenia ústavný súd argumentáciu sťažovateľky

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.

Ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení

skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah

ústavného súdu do napadnutého rozhodnutia v súlade s jeho právomocami ustanovenými

v . Ústavný súd nezistil, že by posudzované uznesenie najvyššieho súdu

bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle

a v nesúlade s platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnené.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti nedospel k názoru, že by napadnuté

rozhodnutie najvyššieho súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami , dohovoru a listiny, a preto

sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2014