Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 125/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť B. K., zastúpenej advokátom

JUDr. Robertom Lenčéšom, Advokátska kancelária Laws s. r. o., Pútnická 170, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo B. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. B. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 700 € (slovom

dvetisícsedemsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý B. K. uhradiť trovy konania v sume

134,97 € (slovom stotridsaťštyri eur a deväťdesiatsedem centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. Roberta Lenčéša, Advokátska kancelária Laws, s. r. o., Pútnická 170,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k.

-31 z 5. februára 2014 na ďalšie konanie sťažnosť B. K. (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:

«Sťažovateľka 20. 05. 1999 podala žalobu na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len

„OS BA II“) proti žalovanému ... (ďalej len „Žalovaný“) o zaplatenie 66 640,- Sk

s príslušenstvom z titulu členstva dozornej rady Žalovaného, pričom 23. 01. 2001 došlo

k rozšíreniu návrhu na čiastku 83.300,-SK.

Zo strany OS BA II došlo 04. 06. 1999 k postúpeniu veci Krajskému súdu v

Bratislave (ďalej len „KS BA“) z dôvodu miestnej príslušnosti.

KS BA rozsudkom zo dňa 16. 03. 2001 rozhodol v prospech sťažovateľky... Proti

tomuto rozsudku však 26. 04. 2001 podal Žalovaný odvolanie, pričom Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) dňa 25. 07. 2001 rozsudok KS BA potvrdil.

Žalovaný podal 08. 10. 2001 dovolanie voči rozsudku NS SR a návrh žalovaného

na odloženie vykonateľnosti tohto rozsudku. V dovolacom konaní NS SR (v inom zložení)

28. 03. 2003 rozhodol o zrušení rozsudku NS SR a o vrátení veci KS BA na ďalšie konanie.

28. júna 2012 NS SR vydalo opravné uznesenie týkajúce sa tohto rozsudku v ktorom

výrokovú časť rozsudku zmenil (t. j. po 11tich rokoch!).

29. 12. 2004 po urgenciách na KS BA Sťažovateľ zistil, že vec bola postúpená

Okresnému súdu BA II už 25. 09. 2003 – o čom sťažovateľ nedostal žiadne upovedomenie.

OS BA II dňa 04. 05. 2005 rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť

sťažovateľke podstatnú časť požadovanej sumy, vo zvyšku návrh sťažovateľky zamietol,

pričom proti tomuto rozsudku sa žalovaný podaním zo dňa 26. 07. 2005 opätovne odvolal.

KS BA v odvolacom konaní 16. 11. 2006 rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku a

vrátení veci na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava II.

OS BA II 17. 12. 2007 opätovne rozhodol v prospech sťažovateľky, pričom žalovaný

sa opätovne odvolal.

KS BA Uznesením 01. 10. 2009 rozhodol o zrušení rozsudku OS BA II a vrátenie

veci. Uznesenie Okresnému súdu Bratislava II bolo 20. 11. 2009 doručené a je vedené

pod spisovou značkou .

Od tohto momentu, t. j. od 20. 11. 2009 do dnešného dňa Okresný súd Bratislava II

v tomto konaní neurobil žiadny úkon smerujúci k ďalšiemu priebehu konania...

V predmetnej veci nie je potrebné vykonávať žiadne dokazovanie. Medzi stranami

sporu nebol spor vo výške požadovanej sumy. Súdy mali rozhodovať výlučne o právnej

otázke, a to posúdení, či tu nárok na zaplatenie odmeny za členstvo v dozornej rade bolo

alebo nie. Neexistoval tak dôvod, pre ktorý súdy vyššieho stupňa vracali vec späť na nižšie

súdy, nakoľko nebolo potrebné vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie.

Okresný súd Bratislava II je v predmetnom spore už 3 roky nečinný. K prieťahom

v konaní nedošlo z dôvodu pochybení účastníkov konania. Účastníci konania dokonca

neboli ani len vyzvaní, aby sa k veci vyjadrili. Sťažovateľka napriek skutočnosti, že jej spor

sa ťahal dlhé roky verila v efektívne fungovanie súdneho systému Slovenskej republiky.

Zbytočne zaťažovala súdy so sťažnosťami a urgenciami, pretože sa domnievala, že namiesto

vybavovania jej sťažností by súdy sa mohli zaoberať s dôležitejšími úkonmi, napr.

s nariadením pojednávania vo veci, a pod...

Nečinnosť zo strany Okresného súdu Bratislava II je podľa názoru sťažovateľa

zapríčinená aj so skutočnosťou, že žalobca od roku 2009 bol v likvidácii. Sťažovateľka sa

domnieva, že OS BA II si snažilo „uľahčiť“ prácu tým, že vyčkával kým nedôjde v rámci

likvidácie k inej dohode medzi účastníkmi konania resp. kým u žalobcu prebehne likvidácia.

OS BA II pravdepodobne rátal so situáciou, keď žalovaný zanikne a on môže pre nedostatok

podmienok konania zastaviť konanie, bez toho aby musel vyvíjať akúkoľvek aktivitu.

Okresný súd Bratislava II však už takmer polroka nevšimol ani tú skutočnosť, že konanie

vedené na ich súde je vedné proti neexistujúcemu subjektu, pretože žalobca k 31. 01. 2012

bol vymazaný z obchodného registra.

S odkazom na všetky vyššie spomínané skutočnosti sťažovateľka má zato, že Okresný

súd Bratislava II svojou nečinnosťou porušilo a naďalej sústavne porušuje Ústavné právo

sťažovateľky, ktoré je jej garantované najvyšším zákonom Slovenskej republiky, teda

. Prieťahy v konaní, ktoré trvajú vyše 13 rokov sa v posledných 3 rokoch výrazne

prehĺbili. Okresný súd Bratislava II dlhodobo neplní svoju povinnosť v poskytovaní

spravodlivosti vo vzťahu k Sťažovateľke. Trojročná lehota na nariadenie pojednávania

alebo iného úkonu je viac než neštandardná a nedôstojná. Z tohto dôvodu sa sťažovateľka

obracia na Ústavný súd, aby Ústavný súd vyslovil porušenie jej ústavného práva zo strany

Okresného súdu Bratislava II...

Nekonaním, prieťahmi v konaní bola sťažovateľka zo strany súdov poškodená.

13ročným vedením sporu stratila Sťažovateľka akúkoľvek šancu domôcť sa svojich práv

voči žalovanému, nakoľko tento medzičasom zanikol. Sťažovateľka preto navrhuje, aby

Ústavný súd Slovenskej republiky zaviazal Okresný súd Bratislava II na náhradu

primeraného finančného zadosťučinenia sumou vo výške žalovanej sumy spoločne

so zákonnými úrokmi z omeškania, ktoré by Sťažovateľke v prípade včasného konania súdu

prináležali, t. j. vo výške prieťahmi jej spôsobenej škody - 2765,05 € (dvetisíc

sedemstošesťdesiatpäť Euro a päť Centov)...

Sťažovateľ si uplatňuje aj trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčísľuje nasledovne:

Trovy právne zastúpenia:

základ pre výpočet tarifnej odmeny tvorí hodnota predmetu sporu, t. j. 2765,05

EUR.»

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť

na ďalšie konanie a vydal tento nález:

„1. Základné právo Sťažovateľky a to právo na konanie bez zbytočných prieťahov

v zmysle článku 48 ods. 2, a právo sťažovateľa vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd prieťahmi v konaní zo strany Okresného súdu

Bratislava II porušené bolo.

2. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľke sumu 2765,05 ako

primerané finančné zadosťučinenie, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

na účet právneho zástupcu sťažovateľa, vedený v Tatra banka, akciová spoločnosť, č. ú...

3. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť Sťažovateľke trovy konania vo výške

134,97 do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu

Sťažovateľky, vedený v Tatra banka, akciová spoločnosť č. ú...“

Keďže podanie sťažovateľky, ktorá je právne zastúpená, nemalo náležitosti

kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom [§ 20, § 50 a § 53 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)], ústavný súd vyzval právneho zástupcu

na odstránenie nedostatkov podania, najmä na kvalifikovanú formuláciu petitu sťažnosti.

Právny zástupca 6. decembra 2013 podanie doplnil a navrhol, aby ústavný súd

o sťažnosti sťažovateľky rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Sťažovateľky a to právo na konanie bez zbytočných prieťahov

v zmysle článku 48 ods. 2 , a právo Sťažovateľky vyplývajúce

z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené

zo strany Okresného súdu Bratislava II prieťahmi v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava II, pod spis. značkou: .

2. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť Sťažovateľke sumu 2.765,05 Eur ako

primerané finančné zadosťučinenie, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,

na účet právneho zástupcu Sťažovateľky, vedený v Slovenská sporiteľňa, a. s., číslo účtu...

3. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť Sťažovateľke trovy konania vo výške

134,97 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, na účet právneho zástupcu

Sťažovateľky, vedený v Slovenská sporiteľňa, a. s., číslo účtu...“

Ústavný súd 17. marca 2014 vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti písomne

vyjadril a súčasne oznámil, či súhlasí s tým, aby podľa

ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že

od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. Norou Vladovou, listom sp. zn.

Spr 2064/2014 doručeným ústavnému súdu 1. apríla 2014 oznámil, že spis sa z dôvodu

dovolania nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

preto žiada o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Vyjadrenie okresného súdu však nebolo

ústavnému súdu doručené ani po predĺžení lehoty do 1. júna 2014. K otázke ústnosti

pojednávania okresný súd stanovisko nezaujal.

Právny zástupca sťažovateľky 1. júla 2014 oznámil, že súhlasí s konaním v tejto veci

bez nariadenia pojednávania.

II.

Ústavný súd v súlade s je viazaný petitom

sťažnosti a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m.

, ), preto nemohol posudzovať eventuálne prieťahy na strane

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a najvyššieho súdu, keďže proti nim

sťažnosť nesmerovala. Sťažovateľka (aj po výzve ústavného súdu na spresnenie petitu

sťažnosti) namietala prieťahy v konaní len pred okresným súdom a len v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného pod sp. zn.

:

Dňa 20. mája 1999 podala sťažovateľka na Okresnom súde žalobu proti

žalovanému ..., Bratislava (ďalej len „žalovaný“ alebo „odporca“), o zaplatenie sumy

66 640 Sk s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 17. júna 1999 okresný súd postúpil vec krajskému súdu na rozhodnutie

o príslušnosti podľa .

Dňa 13. júla 1999 krajský súd vec zaevidoval pod sp. zn. . Sťažovateľku

vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 2 666 Sk.

Spis bol okresnému súdu doručený 26. septembra 2003, kde bol najprv zaevidovaný

pod sp. zn. a následne po prevedení do občianskoprávneho oddelenia bol

označený sp. zn. .

Dňa 2. marca 2005 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo

odročené na 29. apríl 2005.

Dňa 29. apríla 2005 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo

odročené na 4. máj 2005 na účely vyhlásenia rozsudku (sťažovateľka nebola prítomná).

Dňa 4. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok, ktorým bol odporca zaviazaný na plnenie (sťažovateľka nebola

prítomná).

Dňa 26. júla 2005 doručil odporca okresnému súdu odvolanie proti rozsudku

zo 4. mája 2005.

Dňa 5. septembra 2005 okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku

vo výške 3 920 Sk.

Dňa 14. septembra 2005 odporca namietol platenie súdneho poplatku.

Dňa 22. septembra 2005 sa k odvolaniu vyjadrila sťažovateľka.

Dňa 16. novembra 2005 bol spis doručený krajskému súdu, kde bolo odvolacie

konanie vedené pod sp. zn. .

Dňa 16. novembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde.

Sťažovateľka nebola prítomná.

Dňa 29. decembra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením sp. zn.

, ktorým krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Dňa 21. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo

odročené na 12. december 2007 (sťažovateľka nebola prítomná).

Dňa 12. decembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo

odročené na 17. december 2007 na účely vyhlásenia rozsudku (sťažovateľka nebola

prítomná, prítomný bol jej právny zástupca).

Na pojednávaní konanom 17. decembra 2007 okresný súd vyhlásil v poradí druhý

rozsudok, ktorým bol odporca opätovne zaviazaný na plnenie (sťažovateľka nebola

prítomná).

Rozsudok zo 17. decembra 2007 bol odporcovi doručený až 4. marca 2008

pre nesprávnu adresu.

Dňa 28. februára 2008 doručil odporca okresnému súdu odvolanie proti rozsudku

zo 17. decembra 2007.

Dňa 15. mája 2008 odporca oznámil, že nesúhlasí, aby odvolací súd rozhodoval

bez nariadenia pojednávania.

Dňa 20. júna 2008 bol spis doručený krajskému súdu, kde bol vedený pod sp. zn.

.

Dňa 1. októbra 2009 krajský súd na pojednávaní uznesením sp. zn.

zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie

(sťažovateľka nebola prítomná, prítomný bol jej právny zástupca).

Dňa 6. mája 2010 okresný súd doručil vec najvyššiemu súdu na rozhodnutie

o opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozsudku krajského súdu č. k.

-72 zo 16. marca 2001, a to „s poukazom na rozhodnutie krajského súdu č. k.

z 1. októbra 2009 str. 5 predposledný odsek“ vec bola najvyšším súdom

zaevidovaná pod sp. zn. .

Podľa informácie, ktorú si ústavný súd vyžiadal od okresného súdu z 2. júla 2014, sa

v ďalšom období spis sp. zn. „pohyboval“ striedavo medzi okresným súdom,

krajským súdom a najvyšším súdom v súvislosti s rozhodovaním o opravných prostriedkoch

účastníkov konania (5. októbra 2011 najvyšší súd vrátil spis okresnému súdu, ktorý ho

20. januára 2012 opätovne predložil najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní odporcu,

po rozhodnutí najvyššieho súdu o dovolaní v prospech sťažovateľky najvyšší súd

2. augusta 2012 vrátil spis okresnému súdu, ktorý ho 27. augusta 2012 po odvolaní odporcu

predložil krajskému súdu, ktorý ho 17. septembra 2012 vrátil okresnému súdu, pričom

od 25. septembra 2012 sa nachádza na najvyššom súde na rozhodnutie o dovolaní odporcu).

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. (sťažovateľka namieta porušenie svojich práv

len v konaní vedenom pod touto spisovou značkou, pozn.) dochádza k porušovaniu jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ,

).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj

na predmet sporu v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom

prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd zhodne so sťažovateľkou

konštatuje, že predmetnú vec nemožno považovať za skutkovo, ale ani za právne zložitú.

Doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania teda podľa názoru ústavného

súdu nemožno ospravedlňovať jej zložitosťou.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neprimerané predĺženie konania

predovšetkým svojou neodôvodnenou nečinnosťou najmä v období od 1. januára 2004

do 3. marca 2005 (15 mesiacov) a následne aj v období od 29. decembra 2006

do 21. septembra 2007 (9 mesiacov). V tomto období okresný súd neurobil žiadny úkon

smerujúci k rozhodnutiu veci. Celkovo bol okresný súd v namietanom konaní nečinný

2 roky, pričom niektoré ďalšie úseky konania pred okresným súdom sú poznačené aj jeho

neefektívnou činnosťou (napr. rozsudok zo 17. decembra 2007 bol odporcovi doručovaný

3 mesiace na nesprávnu adresu).

Nečinnosť okresného súdu v trvaní 24 mesiacov nie je ospravedlniteľná, pretože

v tomto období okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania

nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

().

Uvedené obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu sú z ústavnoprávneho

aspektu netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú nečinnosť, ako aj neefektívnu činnosť

okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v celom napadnutom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, ktoré neboli spôsobené správaním sťažovateľky, ale najmä postupom okresného

súdu.

Na tomto základe ústavný súd aj po zohľadnení skutočnosti, že v posudzovanom

období sa spis nachádzal viackrát na krajskom súde, resp. najvyššom súde, ústavný súd

dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu).

V nadväznosti na bod 1 výroku tohto nálezu a v záujme efektívnosti poskytnutej

ochrany sťažovateľky ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému

súdu podľa a konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

práva boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľka, ktorá je kvalifikovane zastúpená advokátom, svoju požiadavku

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 765,05 € odôvodnila tak,

že ide o náhradu škody „vo výške žalovanej sumy spoločne so zákonnými úrokmi

z omeškania, ktoré by sťažovateľke v prípade včasného konania súdu prináležali“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde v sume 2 700 €.

Ústavný súd pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo splnenia podmienok podľa citovaných ustanovení zákona

o ústavnom súde.

Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia nie je náhrada škody spôsobenej sťažovateľke, tá je predmetom

namietaného konania na všeobecnom súde.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd napokon podľa rozhodol aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním.

Sťažovateľka sa domáha, aby jej ústavný súd priznal úhradu trov konania v celkovej sume

134,97 €.

Keďže úhrada trov konania v sume požadovanej sťažovateľkou je nižšia ako suma

vypočítaná podľa príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ústavný súd priznal

sťažovateľke úhradu trov konania v sume uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2014