Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 125/2014
PDF · 239.09 KB
No categories available
II. ÚS 125/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)
a Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť B. K., zastúpenej advokátom
JUDr. Robertom Lenčéšom, Advokátska kancelária Laws s. r. o., Pútnická 170, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 190/2004 a takto
rozhodol:
1. Základné právo B. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 190/2004 p o r u š e n é
b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava II vo veci vedenej pod sp. zn. 14 C 190/2004
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. B. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 700 € (slovom
dvetisícsedemsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý B. K. uhradiť trovy konania v sume
134,97 € (slovom stotridsaťštyri eur a deväťdesiatsedem centov) na účet jej právneho
zástupcu JUDr. Roberta Lenčéša, Advokátska kancelária Laws, s. r. o., Pútnická 170,
Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k.
II. ÚS 125/2014-31 z 5. februára 2014 na ďalšie konanie sťažnosť B. K. (ďalej len
„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:
«Sťažovateľka 20. 05. 1999 podala žalobu na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len
„OS BA II“) proti žalovanému ... (ďalej len „Žalovaný“) o zaplatenie 66 640,- Sk
s príslušenstvom z titulu členstva dozornej rady Žalovaného, pričom 23. 01. 2001 došlo
k rozšíreniu návrhu na čiastku 83.300,-SK.
Zo strany OS BA II došlo 04. 06. 1999 k postúpeniu veci Krajskému súdu v
Bratislave (ďalej len „KS BA“) z dôvodu miestnej príslušnosti.
KS BA rozsudkom zo dňa 16. 03. 2001 rozhodol v prospech sťažovateľky... Proti
tomuto rozsudku však 26. 04. 2001 podal Žalovaný odvolanie, pričom Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) dňa 25. 07. 2001 rozsudok KS BA potvrdil.
Žalovaný podal 08. 10. 2001 dovolanie voči rozsudku NS SR a návrh žalovaného
na odloženie vykonateľnosti tohto rozsudku. V dovolacom konaní NS SR (v inom zložení)
28. 03. 2003 rozhodol o zrušení rozsudku NS SR a o vrátení veci KS BA na ďalšie konanie.
28. júna 2012 NS SR vydalo opravné uznesenie týkajúce sa tohto rozsudku v ktorom
výrokovú časť rozsudku zmenil (t. j. po 11tich rokoch!).
29. 12. 2004 po urgenciách na KS BA Sťažovateľ zistil, že vec bola postúpená
Okresnému súdu BA II už 25. 09. 2003 – o čom sťažovateľ nedostal žiadne upovedomenie.
OS BA II dňa 04. 05. 2005 rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
sťažovateľke podstatnú časť požadovanej sumy, vo zvyšku návrh sťažovateľky zamietol,
pričom proti tomuto rozsudku sa žalovaný podaním zo dňa 26. 07. 2005 opätovne odvolal.
KS BA v odvolacom konaní 16. 11. 2006 rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku a
vrátení veci na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava II.
OS BA II 17. 12. 2007 opätovne rozhodol v prospech sťažovateľky, pričom žalovaný
sa opätovne odvolal.
KS BA Uznesením 01. 10. 2009 rozhodol o zrušení rozsudku OS BA II a vrátenie
veci. Uznesenie Okresnému súdu Bratislava II bolo 20. 11. 2009 doručené a je vedené
pod spisovou značkou 14C/190/2004.
Od tohto momentu, t. j. od 20. 11. 2009 do dnešného dňa Okresný súd Bratislava II
v tomto konaní neurobil žiadny úkon smerujúci k ďalšiemu priebehu konania...
V predmetnej veci nie je potrebné vykonávať žiadne dokazovanie. Medzi stranami
sporu nebol spor vo výške požadovanej sumy. Súdy mali rozhodovať výlučne o právnej
otázke, a to posúdení, či tu nárok na zaplatenie odmeny za členstvo v dozornej rade bolo
alebo nie. Neexistoval tak dôvod, pre ktorý súdy vyššieho stupňa vracali vec späť na nižšie
súdy, nakoľko nebolo potrebné vykonávať žiadne ďalšie dokazovanie.
Okresný súd Bratislava II je v predmetnom spore už 3 roky nečinný. K prieťahom
v konaní nedošlo z dôvodu pochybení účastníkov konania. Účastníci konania dokonca
neboli ani len vyzvaní, aby sa k veci vyjadrili. Sťažovateľka napriek skutočnosti, že jej spor
sa ťahal dlhé roky verila v efektívne fungovanie súdneho systému Slovenskej republiky.
Zbytočne zaťažovala súdy so sťažnosťami a urgenciami, pretože sa domnievala, že namiesto
vybavovania jej sťažností by súdy sa mohli zaoberať s dôležitejšími úkonmi, napr.
s nariadením pojednávania vo veci, a pod...
Nečinnosť zo strany Okresného súdu Bratislava II je podľa názoru sťažovateľa
zapríčinená aj so skutočnosťou, že žalobca od roku 2009 bol v likvidácii. Sťažovateľka sa
domnieva, že OS BA II si snažilo „uľahčiť“ prácu tým, že vyčkával kým nedôjde v rámci
likvidácie k inej dohode medzi účastníkmi konania resp. kým u žalobcu prebehne likvidácia.
OS BA II pravdepodobne rátal so situáciou, keď žalovaný zanikne a on môže pre nedostatok
podmienok konania zastaviť konanie, bez toho aby musel vyvíjať akúkoľvek aktivitu.
Okresný súd Bratislava II však už takmer polroka nevšimol ani tú skutočnosť, že konanie
vedené na ich súde je vedné proti neexistujúcemu subjektu, pretože žalobca k 31. 01. 2012
bol vymazaný z obchodného registra.
S odkazom na všetky vyššie spomínané skutočnosti sťažovateľka má zato, že Okresný
súd Bratislava II svojou nečinnosťou porušilo a naďalej sústavne porušuje Ústavné právo
sťažovateľky, ktoré je jej garantované najvyšším zákonom Slovenskej republiky, teda
Ústavou. Prieťahy v konaní, ktoré trvajú vyše 13 rokov sa v posledných 3 rokoch výrazne
prehĺbili. Okresný súd Bratislava II dlhodobo neplní svoju povinnosť v poskytovaní
spravodlivosti vo vzťahu k Sťažovateľke. Trojročná lehota na nariadenie pojednávania
alebo iného úkonu je viac než neštandardná a nedôstojná. Z tohto dôvodu sa sťažovateľka
obracia na Ústavný súd, aby Ústavný súd vyslovil porušenie jej ústavného práva zo strany
Okresného súdu Bratislava II...
Nekonaním, prieťahmi v konaní bola sťažovateľka zo strany súdov poškodená.
13ročným vedením sporu stratila Sťažovateľka akúkoľvek šancu domôcť sa svojich práv
voči žalovanému, nakoľko tento medzičasom zanikol. Sťažovateľka preto navrhuje, aby
Ústavný súd Slovenskej republiky zaviazal Okresný súd Bratislava II na náhradu
primeraného finančného zadosťučinenia sumou vo výške žalovanej sumy spoločne
so zákonnými úrokmi z omeškania, ktoré by Sťažovateľke v prípade včasného konania súdu
prináležali, t. j. vo výške prieťahmi jej spôsobenej škody - 2765,05 € (dvetisíc
sedemstošesťdesiatpäť Euro a päť Centov)...
Sťažovateľ si uplatňuje aj trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčísľuje nasledovne:
Trovy právne zastúpenia:
základ pre výpočet tarifnej odmeny tvorí hodnota predmetu sporu, t. j. 2765,05
EUR.»
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť
na ďalšie konanie a vydal tento nález:
„1. Základné právo Sťažovateľky a to právo na konanie bez zbytočných prieťahov
v zmysle článku 48 ods. 2, a právo sťažovateľa vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd prieťahmi v konaní zo strany Okresného súdu
Bratislava II porušené bolo.
2. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľke sumu 2765,05 ako
primerané finančné zadosťučinenie, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
na účet právneho zástupcu sťažovateľa, vedený v Tatra banka, akciová spoločnosť, č. ú...
3. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť Sťažovateľke trovy konania vo výške
134,97 do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu
Sťažovateľky, vedený v Tatra banka, akciová spoločnosť č. ú...“
Keďže podanie sťažovateľky, ktorá je právne zastúpená, nemalo náležitosti
kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom [§ 20, § 50 a § 53 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)], ústavný súd vyzval právneho zástupcu
na odstránenie nedostatkov podania, najmä na kvalifikovanú formuláciu petitu sťažnosti.
Právny zástupca 6. decembra 2013 podanie doplnil a navrhol, aby ústavný súd
o sťažnosti sťažovateľky rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo Sťažovateľky a to právo na konanie bez zbytočných prieťahov
v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a právo Sťažovateľky vyplývajúce
z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené
zo strany Okresného súdu Bratislava II prieťahmi v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II, pod spis. značkou: 14C 190/2004.
2. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť Sťažovateľke sumu 2.765,05 Eur ako
primerané finančné zadosťučinenie, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu,
na účet právneho zástupcu Sťažovateľky, vedený v Slovenská sporiteľňa, a. s., číslo účtu...
3. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť Sťažovateľke trovy konania vo výške
134,97 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, na účet právneho zástupcu
Sťažovateľky, vedený v Slovenská sporiteľňa, a. s., číslo účtu...“
Ústavný súd 17. marca 2014 vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti písomne
vyjadril a súčasne oznámil, či súhlasí s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že
od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. Norou Vladovou, listom sp. zn.
Spr 2064/2014 doručeným ústavnému súdu 1. apríla 2014 oznámil, že spis sa z dôvodu
dovolania nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),
preto žiada o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Vyjadrenie okresného súdu však nebolo
ústavnému súdu doručené ani po predĺžení lehoty do 1. júna 2014. K otázke ústnosti
pojednávania okresný súd stanovisko nezaujal.
Právny zástupca sťažovateľky 1. júla 2014 oznámil, že súhlasí s konaním v tejto veci
bez nariadenia pojednávania.
II.
Ústavný súd v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný petitom
sťažnosti a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,
a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m.
II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05), preto nemohol posudzovať eventuálne prieťahy na strane
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a najvyššieho súdu, keďže proti nim
sťažnosť nesmerovala. Sťažovateľka (aj po výzve ústavného súdu na spresnenie petitu
sťažnosti) namietala prieťahy v konaní len pred okresným súdom a len v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 C 190/2004.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného pod sp. zn.
Dňa 20. mája 1999 podala sťažovateľka na Okresnom súde žalobu proti
žalovanému ..., Bratislava (ďalej len „žalovaný“ alebo „odporca“), o zaplatenie sumy
66 640 Sk s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 16 C 252/99.
Dňa 17. júna 1999 okresný súd postúpil vec krajskému súdu na rozhodnutie
o príslušnosti podľa § 9 ods. 3 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Dňa 13. júla 1999 krajský súd vec zaevidoval pod sp. zn. 33 Cb 63/99. Sťažovateľku
vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 2 666 Sk.
Spis bol okresnému súdu doručený 26. septembra 2003, kde bol najprv zaevidovaný
pod sp. zn. 25 Cb 150/2003 a následne po prevedení do občianskoprávneho oddelenia bol
označený sp. zn. 14 C 190/2004.
Dňa 2. marca 2005 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo
odročené na 29. apríl 2005.
Dňa 29. apríla 2005 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo
odročené na 4. máj 2005 na účely vyhlásenia rozsudku (sťažovateľka nebola prítomná).
Dňa 4. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok, ktorým bol odporca zaviazaný na plnenie (sťažovateľka nebola
prítomná).
Dňa 26. júla 2005 doručil odporca okresnému súdu odvolanie proti rozsudku
zo 4. mája 2005.
Dňa 5. septembra 2005 okresný súd vyzval odporcu na zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 3 920 Sk.
Dňa 14. septembra 2005 odporca namietol platenie súdneho poplatku.
Dňa 22. septembra 2005 sa k odvolaniu vyjadrila sťažovateľka.
Dňa 16. novembra 2005 bol spis doručený krajskému súdu, kde bolo odvolacie
konanie vedené pod sp. zn. 9 Co 445/05.
Dňa 16. novembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde.
Sťažovateľka nebola prítomná.
Dňa 29. decembra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením sp. zn.
9 Co 445/05, ktorým krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Dňa 21. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo
odročené na 12. december 2007 (sťažovateľka nebola prítomná).
Dňa 12. decembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, ktoré bolo
odročené na 17. december 2007 na účely vyhlásenia rozsudku (sťažovateľka nebola
prítomná, prítomný bol jej právny zástupca).
Na pojednávaní konanom 17. decembra 2007 okresný súd vyhlásil v poradí druhý
rozsudok, ktorým bol odporca opätovne zaviazaný na plnenie (sťažovateľka nebola
prítomná).
Rozsudok zo 17. decembra 2007 bol odporcovi doručený až 4. marca 2008
pre nesprávnu adresu.
Dňa 28. februára 2008 doručil odporca okresnému súdu odvolanie proti rozsudku
zo 17. decembra 2007.
Dňa 15. mája 2008 odporca oznámil, že nesúhlasí, aby odvolací súd rozhodoval
bez nariadenia pojednávania.
Dňa 20. júna 2008 bol spis doručený krajskému súdu, kde bol vedený pod sp. zn.
Dňa 1. októbra 2009 krajský súd na pojednávaní uznesením sp. zn. 9 Co 138/2008
zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie
(sťažovateľka nebola prítomná, prítomný bol jej právny zástupca).
Dňa 6. mája 2010 okresný súd doručil vec najvyššiemu súdu na rozhodnutie
o opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozsudku krajského súdu č. k.
33 Cb 63/1999-72 zo 16. marca 2001, a to „s poukazom na rozhodnutie krajského súdu č. k.
9 Co 138/2008 z 1. októbra 2009 str. 5 predposledný odsek“ vec bola najvyšším súdom
zaevidovaná pod sp. zn. 1 Obo 65/10.
Podľa informácie, ktorú si ústavný súd vyžiadal od okresného súdu z 2. júla 2014, sa
v ďalšom období spis sp. zn. 14 C 190/2004 „pohyboval“ striedavo medzi okresným súdom,
krajským súdom a najvyšším súdom v súvislosti s rozhodovaním o opravných prostriedkoch
účastníkov konania (5. októbra 2011 najvyšší súd vrátil spis okresnému súdu, ktorý ho
20. januára 2012 opätovne predložil najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní odporcu,
po rozhodnutí najvyššieho súdu o dovolaní v prospech sťažovateľky najvyšší súd
2. augusta 2012 vrátil spis okresnému súdu, ktorý ho 27. augusta 2012 po odvolaní odporcu
predložil krajskému súdu, ktorý ho 17. septembra 2012 vrátil okresnému súdu, pričom
od 25. septembra 2012 sa nachádza na najvyššom súde na rozhodnutie o dovolaní odporcu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 190/2004 (sťažovateľka namieta porušenie svojich práv
len v konaní vedenom pod touto spisovou značkou, pozn.) dochádza k porušovaniu jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj
na predmet sporu v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom
prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd zhodne so sťažovateľkou
konštatuje, že predmetnú vec nemožno považovať za skutkovo, ale ani za právne zložitú.
Doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania teda podľa názoru ústavného
súdu nemožno ospravedlňovať jej zložitosťou.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neprimerané predĺženie konania
predovšetkým svojou neodôvodnenou nečinnosťou najmä v období od 1. januára 2004
do 3. marca 2005 (15 mesiacov) a následne aj v období od 29. decembra 2006
do 21. septembra 2007 (9 mesiacov). V tomto období okresný súd neurobil žiadny úkon
smerujúci k rozhodnutiu veci. Celkovo bol okresný súd v namietanom konaní nečinný
2 roky, pričom niektoré ďalšie úseky konania pred okresným súdom sú poznačené aj jeho
neefektívnou činnosťou (napr. rozsudok zo 17. decembra 2007 bol odporcovi doručovaný
3 mesiace na nesprávnu adresu).
Nečinnosť okresného súdu v trvaní 24 mesiacov nie je ospravedlniteľná, pretože
v tomto období okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(I. ÚS 41/02).
Uvedené obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu sú z ústavnoprávneho
aspektu netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú nečinnosť, ako aj neefektívnu činnosť
okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v celom napadnutom konaní došlo k zbytočným
prieťahom, ktoré neboli spôsobené správaním sťažovateľky, ale najmä postupom okresného
súdu.
Na tomto základe ústavný súd aj po zohľadnení skutočnosti, že v posudzovanom
období sa spis nachádzal viackrát na krajskom súde, resp. najvyššom súde, ústavný súd
dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 190/2004 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
tohto nálezu).
V nadväznosti na bod 1 výroku tohto nálezu a v záujme efektívnosti poskytnutej
ochrany sťažovateľky ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému
súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
práva boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Sťažovateľka, ktorá je kvalifikovane zastúpená advokátom, svoju požiadavku
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 765,05 € odôvodnila tak,
že ide o náhradu škody „vo výške žalovanej sumy spoločne so zákonnými úrokmi
z omeškania, ktoré by sťažovateľke v prípade včasného konania súdu prináležali“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde v sume 2 700 €.
Ústavný súd pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal
zo záujmu ochrany ústavnosti a zo splnenia podmienok podľa citovaných ustanovení zákona
o ústavnom súde.
Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia nie je náhrada škody spôsobenej sťažovateľke, tá je predmetom
namietaného konania na všeobecnom súde.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj
o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním.
Sťažovateľka sa domáha, aby jej ústavný súd priznal úhradu trov konania v celkovej sume
134,97 €.
Keďže úhrada trov konania v sume požadovanej sťažovateľkou je nižšia ako suma
vypočítaná podľa príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ústavný súd priznal
sťažovateľke úhradu trov konania v sume uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku) podľa výroku rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júla 2014