Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 450/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť M. Ch., M. Ch., a E. G., všetci zastúpení advokátom

Mgr. Miroslavom Gašparíkom, Advokátska kancelária, Podzámska 66, Sereď, vo veci

namietaného porušenia základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 15. novembra 2012 a postupom

Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 13. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Ch., M. Ch. a E. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2014

doručená sťažnosť M. Ch., (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), M. Ch., (ďalej len

„sťažovateľ v 2. rade“), a E. G., (ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“, spolu ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4

3/2012 a jeho uznesením z 15. novembra 2012 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej

len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 13.

decembra 2012.

Podľa názoru sťažovateľov okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ako aj krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušili ich práva zaručené

v , ako aj právo zaručené v dohovoru, a to tým, že:

«V čase podania návrhu príslušné súdy, najmä OS Galanta neskúmali existenciu

procesných podmienok konania – t. j. či je nebohá osoba spôsobilým účastníkom konania,

resp. ak nie či je právne možné viesť opatrovnícke konanie podľa voči

takejto osobe, nakoľko jej spôsobilosť mať práva a povinnosti zanikla v súlade s § 7

smrťou, ďalej či existuje titul osvedčujúci prechod práv.... alebo

osôb majúcich právny záujem, ďalej či dôvod podľa ktorého sa má konať v zmysle petitu

návrhu... je právne relevantným dôvodom v súlade s ...

K skúmaniu procesných podmienok... zo strany príslušných súdov nedošlo...

Deklarovaným dôvodom (podľa OP Galanta) na ustanovenie opatrovníka bola

v zmysle petitu návrhu tvrdená kolízia záujmov advokáta a poškodeného (vzťah svokor –

zať).

Súd pri rozhodovaní nevychádzal z návrhového petitu, nakoľko bez akéhokoľvek

skutkového základu majúceho oporu v podanom návrhu rozhodol o aplikácii ust. § 48 ods. 3

, ktorý umožňuje ustanoviť opatrovníka poškodenému... z dôvodu,

že „poškodený nemôže vykonávať svoje práva“. Keďže... je dostatočne zrejmé,

že prvostupňový súd nevychádzal z návrhového petitu OP Galanta, potom je nejasné,

z akých skutkových a dôkazových vecných podkladov súd vychádzal pri vydávaní vlastného

rozhodnutia, keď iba citoval predmetnú právnu úpravu bez opisu skutkového stavu,

na základe ktorého mal rozhodovať.

Pokiaľ ide o samotný proces pred súdom I. a II. stupňa – celé opatrovnícke konanie

prebehlo bez vedomosti a fyzickej účasti deklarovaných účastníkov konania (advokát –

poškodený) v rozpore s ...

...v uvedených konaniach neboli skúmané nijakým spôsobom procesné podmienky...,

takisto neboli doručované písomnosti a rozhodnutia. Celé konanie sa viedlo „post mortem“

voči osobe, o ktorej osobný status išlo, a to napriek tomu, že akákoľvek spôsobilosť mať

práva a povinnosti takejto osoby zanikla v dôsledku smrti, v súlade s § 7 Občianskeho

zákonníka. O opatrovníckom konaní sa nedozvedeli ani právni nástupcovia a takisto

ani jeho bývalý advokát, ktorý bol označený ako účastník konania – t. j. kolízne dotknuté

osoby. Voči predmetným súdnym rozhodnutiam sa nebolo možné akýmkoľvek spôsobom

brániť, nakoľko o týchto nemali dotknuté osoby žiadne informácie...

V predmetnej trestnej veci v štádiu prípravného konania... boli právnym nástupcom

poškodeného, na základe opatrovníckych rozhodnutí... odopreté všetky práva poškodeného,

ktoré garantuje ust. a nasl. . Nemohli vstúpiť do spisu, zúčastniť

sa dokazovania, vyjadriť sa k dôkazom alebo ich návrhom, takisto nemohli nahliadať

do listín spisu, podávať návrhy na doplnenie dôkazov, a to napriek doloženému právnemu

nástupníctvu...

Až na základe stanoviska GP pristúpila OP Galanta k podaniu návrhu na zrušenie

opatrovníctva nebohému poškodenému... Základné práva jeho nástupcov však boli

nenávratne porušené...

Poškodení sa cestou dotknutých súdov do dnešného dňa formálne nedozvedeli

o existencii konaní a súdnych uznesení o opatrovníctve alebo zrušení týchto rozhodnutí.

O vydaní predmetných uznesení sa poškodení dozvedeli až dňa 14. 1. 2014, kedy bolo

po 1 a ½ roku umožnené ich zástupcovi nahliadnuť do trestného spisu... Až v tento deň boli

poškodení vpustení do výkonu práv poškodených..., pričom medzitým prebehlo dokazovanie

a trestné stíhanie bolo zastavené...

Strana sťažovateľa má za to, že je dostatočným spôsobom v tejto sťažnosti

preukázané, že v opatrovníckom súdnom konaní došlo k významnému zásahu do procesných

práv na spravodlivý súdny proces, najmä vec nebola (vôbec) spravodlivo verejne

prejednaná pred nezávislým a nestranným súdom. Nespravodlivosť spočíva v tom,

že opatrovnícke súdy rozhodli o statusových právach fyzickej osoby po zániku jej fyzickej

integrity a jej spôsobilosti mať akékoľvek práva a povinnosti v rozpore s Trestným

poriadkom v § 48 ods. 3, ktorý explicitne viaže vydanie opatrovníckeho uznesenia

na podmienky, ktoré neboli splnené. V neposlednom rade boli porušené práva poškodených

v trestnom konaní garantované , podľa ktorého poškodený

má právo okrem iného sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok

na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať

dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich.

... v poradí ďalším dôvodom porušenia práva na spravodlivé súdne konanie je,

že samotný vôbec nepozná kolíziu záujmov ako právne relevantný dôvod

ustanovenia opatrovníka poškodenému v trestnom konaní...

... boli takisto odopreté práva na podanie sťažnosti proti uzneseniu o opatrovníctve,

resp. uplatňovanie ďalších procesných práv – robiť návrhy, podávať námietky atď.

Uvedeným postupom bola odopretá akákoľvek možnosť práva konať pred súdom,

ktoré je zaručené a nasl. .

Ako dôkaz toho, že príslušná prokuratúra ani súdy nemali vo veci jasno po právnej

ani skutkovej stránke, slúži Uznesenie OS Galanta zn. zo dňa 9. 10. 2013,

ktorým tento súd zrušil ustanovené opatrovníctvo, nakoľko „práva neb. poškodeného prešli

na jeho právnych nástupcov...“, čo nie je založené na pravdivom základe... návrh OP

Galanta na zrušenie opatrovníka zn. -34 z 7. 10. 2013..., ktorý je v priamej

kontradikcii listu OP zn. -26 z 17. 6. 2013..., ktorým tento istý štátny orgán

konajúci tou istou prokurátorkou zamietol žiadosť OR PZ na zrušenie opatrovníka, nakoľko

„dôvody konfliktu naďalej trvajú“, a to napriek tomu, že skutkový ani právny stav nebol

zmenený...

Vzhľadom na právoplatné ukončenie veci, je náprava zo strany predmetných súdov

nemožná... zásah, ktorý bol vykonaný spôsobil neodvratné následky v predmetnom trestnom

konaní (zastavenie trestného stíhania, ukončenie dokazovania ktorého výsledky sa mienia

použiť i ďalej, iné práva podľa )...».

Pri odôvodnení požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovatelia uviedli:

„... vo veci bolo bez účasti poškodených nariadené a vykonané písmo-znalecké

dokazovanie, a to v neprospech poškodených, a to vydaním znaleckého posudku č. 21/2013

Bc... Tento posudok vykonaný ako dôkaz bez účasti poškodených pri porušení kompletne

všetkých práv práve s ohľadom na vydané súdne rozhodnutie,

ktorý má priamy dopad jednak na samotné trestné konanie tak, že na jeho výsledky sa bude

odkazovať samotná podozrivá i v budúcnosti a jednak i v civilnom konaní o obnove

dedičského konania vedenom a prerušenom na OS Galanta pod sp. zn. ,

ktorého meritom veci je ťažiskový argument o tom, že podpis použitý v dedičskom konaní

bol sfalšovaný...

... odopretím práv poškodeného podľa v kontexte

s vykonaným písmo-znaleckým dokazovaním bez účasti poškodených v dôsledku vydania

účelových opatrovníckych uznesení, ide o významný a vážny zásah do viacerých

i majetkových práv poškodených nielen v trestnom konaní...“

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov 1) M. Ch.... 2) M. Ch.... 3) E. G...., na to, aby ich

záležitosť bola spravodlivo a verejne prejednaná nezávislým a nestranným súdom podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod zn.

[správne má byť sp. zn. , pozn.] a Krajského súdu Trnava v konaní

vedenom pod zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Galanta sa ukladá, aby zrušil svoje uznesenie o ustanovení

opatrovníka zn. z dôvodu jeho rozporu s Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Krajskému súdu Trnava sa ukladá, aby zrušil svoje uznesenie o ustanovení

opatrovníka zn. -9 z dôvodu jeho rozporu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľom priznáva – každému finančné zadosťučinenie 10 000 € spolu vo výške

30 000 €, ktoré sú Okresný súd Galanta a Krajský súd Trnava spoločne a nerozdielne

povinní vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu... na účet ich právneho zástupcu...

Okresný súd Galanta a Krajský súd Trnava sú spoločne a nerozdielne povinní

uhradiť sťažovateľom trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 161,30 €

na účet ich právneho zástupcu... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh (v danom prípade sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej

zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú

neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , ,

, ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 15. novembra 2012

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 13. decembra 2012.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V prvom rade ústavný súd poznamenáva, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto

zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým

vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu

domáha ( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ).

Sťažovatelia v petite sťažnosti za porušené označili základné právo zaručené v čl. 48

ods. 2 , avšak bez toho, aby bližšie špecifikovali, do zásahu ktorého konkrétneho

základného práva z tam uvedených práv malo zo strany všeobecných súdov dôjsť. Nie je

pritom v právomoci ústavného súdu, aby vôľu sťažovateľov vo vzťahu k vymedzeniu

predmetu konania pred ústavným súdom nahradil svojimi vlastnými úvahami. K tejto otázke

však sťažovatelia nepredniesli vo svojej sťažnosti žiadnu relevantnú argumentáciu,

na základe ktorej by mohol ústavný súd pristúpiť k poskytnutiu ústavnoprávnej ochrany

základných práv sťažovateľov, i keď navrhovateľom

ukladá svoj návrh náležite odôvodniť.

Rovnako sťažovatelia namietajú porušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru,

avšak z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutie vo veci Krumpel

a Krumpelová v. Slovensko z 5. 7. 2005, § 40) a následne aj z judikatúry ústavného súdu

(napr. , , ) vyplýva, že nárok profitovať zo záruk

čl. 6 ods. 1 dohovoru môžu poškodení v trestnom konaní, ktorí si v rámci tohto konania

uplatnili nárok na náhradu škody (občianskoprávny prvok v rámci trestnoprávneho

konania), a to voči konkrétnej osobe – obžalovanému ( ),

ktorého identita je najskôr známa vznesením obvinenia. Z tohto pohľadu sťažovatelia

(ako poškodení) nemôžu v trestnom konaní bez obvinenia vzneseného konkrétnej osobe

požívať garancie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to ani v konaní (o určení opatrovníka),

ktoré prebehlo v jeho rámci.

Z tohto pohľadu sa sťažnosť sťažovateľov javí ako zjavne neopodstatnená a tiež

ako návrh, ktorý nemá náležitosti predpísané zákonom, čo je dôvodom na jej odmietnutie

podľa .

Pokiaľ ide o námietku vznesenú voči rozhodnutiu okresného súdu proti uzneseniu

sp. zn. , ústavný súd uvádza, že vzhľadom na princíp subsidiarity, podľa

ktorého rozhodnutie okresného súdu preskúma miestne a vecne príslušný krajský súd, je

ústavný súd nepríslušný a podľa vznesená námietka

bola odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Sťažnosť neobsahuje zákonom požadované náležitosti napriek právnemu zastúpeniu

kvalifikovaným právnym zástupcom.

Napokon v tejto sťažnosti splnomocnenec sťažovateľov uviedol: „O opatrovníckych

konaniach sa dozvedeli iba čiastočne z písomného stanoviska KP Trnava v zmysle listu

zn. -27 zo dňa 3. 4. 2013.“ Je teda zrejmé, že dvojmesačná zákonná lehota

na podanie sťažnosti bezpochyby uplynula predtým, ako tak sťažovatelia urobili

(13. marca 2014 podali sťažnosť na poštovú prepravu).

Nemožno prijať argumentáciu, že o obsahu napadnutých rozhodnutí sa sťažovatelia

dozvedeli až pri nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu 14. januára 2014, pretože ich podstatná

argumentácia proti týmto rozhodnutiam spočíva v iných okolnostiach, nezávislých

od obsahu odôvodnení samotných rozhodnutí (nemožnosť ustanovenia opatrovníka

v trestnom konaní mŕtvej osobe, nedoručovanie písomností a rozhodnutí sťažovateľom,

nemožnosť uplatňovania práv poškodených a pod.).

Vzhľadom na uvedené bolo možné sťažnosť sťažovateľov odmietnuť podľa § 25

ods. 2 aj ako podanú oneskorene.

Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd nerozhodoval o ďalších

požiadavkách sťažovateľov, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia

základných práv alebo slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014