Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 88/2014
PDF · 250.39 KB
No categories available
II. ÚS 88/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa
Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť J. K., zastúpeného advokátkou Mgr. Marcelou
Grancovou, Advokátska kancelária, Kováčska 28, Košice, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I o návrhu na zastavenie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn.
37 Er 1352/2009 a takto
rozhodol:
1. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I o návrhu na zastavenie exekúcie v konaní
vedenom pod sp. zn. 37 Er 1352/2009 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
37 Er 1352/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. J. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),
ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. J. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,94 € (slovom
dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov), ktorú j e Okresný súd Košice I
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky Mgr. Marcely Grancovej,
Advokátska kancelária, Kováčska 28, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 88/2014-14 z 30. januára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátkou Mgr. Marcelou Grancovou, Advokátska kancelária, Kováčska 28, Košice (ďalej
len „právna zástupkyňa sťažovateľa“), vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
o návrhu na zastavenie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1352/2009.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným
súdnej exekútorke JUDr. Márii Hlavňovej, Exekútorský úrad, Pribinova 8, Košice (ďalej len
„súdna exekútorka“), 17. júna 2009 sa v tom čase ešte maloletá M. K. (ďalej len
„oprávnená“), zastúpená matkou M. K., na základe právoplatného a vykonateľného
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7 CoP 180/2006-116 z 18. apríla 2007
(exekučný titul, pozn.) domáhala proti sťažovateľovi (povinnému) vymoženia dlžného, ako
aj bežného výživného. Tento návrh na vykonanie exekúcie bol súdnou exekútorkou
zaevidovaný pod sp. zn. EX 750/2009.
V danej exekučnej veci od doručenia žiadosti súdnej exekútorky okresnému súdu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorej okresný súd aj vyhovel, je konanie
na okresnom súde vedené pod sp. zn. 37Er 1352/2009.
Sťažovateľ však podaním z 22. novembra 2011 navrhol, aby okresný súd toto
exekučné konanie, resp. túto exekúciu, zastavil.
Napriek tomu, že sťažovateľ návrh na zastavenie exekúcie doručil okresnému súdu
ešte 22. novembra 2011, pričom 14. novembra 2012 podal v zmysle ustanovení § 62 a nasl.
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov aj sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, okresný súd
o návrhu na zastavenie exekúcie ani do podania tejto sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, t. j.
do 7. júna 2013, nerozhodol.
Právna zástupkyňa sťažovateľa porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote odôvodňuje
okrem iného takto:
«... v konaní vedenom... pod sp. zn. 37Er 1352/09... dochádza k zbytočným prieťahom
spôsobeným tak nečinnosťou súdu, ako aj neefektívnou činnosťou súdu...
Sťažovateľ poukazuje na to, že od podania návrhu na zastavenie exekúcie uplynula
doba 1 roka a bezmála 7 mesiacov. V priebehu týchto 19 mesiacov sťažovateľ predkladal
súdu potvrdenia o splácaní výživného.
Sťažovateľ poukazoval v návrhu na skutočnosť, že dlžné výživné uhradil v novembri
2011 vkladom hotovosti na bankový účet oprávnenej a exekúcia trvá už len na výživné
bežné. Zároveň preukazoval predkladaním listinných dôkazov preukazujúcich platby
bežného výživného, že napriek trvaniu exekúcie, uhrádza sťažovateľ bežné výživné každý
mesiac vkladom hotovosti priamo na bankový účet oprávnenej, tzn. výživné nie je
exekútorom vymáhané.
Sťažovateľ poukazoval aj na to, že medzičasom došlo ešte k zníženiu bežného
výživného avšak existencia exekučného záložného práva k nehnuteľnosti mu znemožňuje
výhodnejšie prefinancovať jeho úver.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je sťažovateľ presvedčený, že svojím
konaním nijak neprispel k prieťahom v tomto konaní.
Sťažovateľ sa domnieva, že jediným úkonom súdu v tomto konaní bolo doručovanie
jeho návrhu na zastavenie exekučného konania po uplynutí jedného roka od jeho podania,
a aj to až po ním podanej sťažnosti na prieťahy v konaní.
V oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti vo veci sp. zn. 37Er 1352/2009 zo dňa
05. 12. 2012... (predseda okresného súdu, pozn.) okrem iného uvádza: „... zistil som, že súd
o Vašom návrhu na zastavenie exekúcie od 22. 11. 2011 až doposiaľ nerozhodol. Aj napriek
značnej pracovnej zaťaženosti súdu túto lehotu nepovažujem za primeranú, a preto Vašu
sťažnosť hodnotím ako dôvodnú.“
Napriek tomu, že bola sťažnosť sťažovateľa vyhodnotená ako dôvodná v decembri
2012 nebolo o jeho návrhu na zastavenie exekučného konania rozhodnuté, ani po uplynutí
ďalších 6 mesiacov.
U sťažovateľa pretrváva stav právnej neistoty, pričom úkony súdu nenasvedčujú
tomu, že sa tento stav právne neistoty v najbližšom čase skončí...
Sťažovateľ považuje za primerané, aby mu v tejto veci bolo priznané finančné
zadosťučinenie.
Domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu je neprimerane dlhá
a ničím neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná. Poukazuje aj na to, že napriek upozorneniu
predsedu okresného súdu zo dňa 05. 12. 2012 a uložení povinnosti urýchlene a bez
prieťahov vo veci ďalej konať, nedošlo ani po uplynutí ďalších 6 mesiacov k skončeniu
právnej neistoty sťažovateľa.»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:
„Právo sťažovateľa
- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, a
- právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta
Dohovoru,
bolo postupom Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. 37Er 1352/09 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci
vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 37Er 1352/09 bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
vo výške 2.000 EUR, ktoré je odporca povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
2. Ústavný súd požiadal obidvoch účastníkov konania, aby sa vyjadrili k veci a tiež aj
k tomu, či súhlasia s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej
sťažnosti.
2.1 Predseda okresného súdu sa na výzvu ústavného súdu z 3. februára 2014 vyjadril
listom č. Spr. 94/11 doručeným ústavnému súdu 26. februára 2014, v ktorom nad rámec
prehľadu procesných úkonov okresného súdu a účastníkov vykonaných v danej veci,
počnúc od 22. novembra 2011, t. j. odo dňa, kedy bol okresnému súdu návrh na zastavenie
exekúcie doručený, uviedol, že „Aj keď na rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie
zákon neurčuje lehotu, doba dvoch rokov, ktorá uplynula od doručenia návrhu na
zastavenie exekúcie do vydania rozhodnutia, ktorým súd návrhu nevyhovel, nezodpovedá
požiadavke na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.
Zároveň ústavnému súdu oznámil: „Súhlasím, aby ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti.“
2.2 Na uvedený list – vyjadrenie okresného súdu – reagovala právna zástupkyňa
sťažovateľa podaním (vyjadrením) doručeným ústavnému súdu 4. apríla 2014, v ktorom
uviedla, že „Stanovisko Odporcu podľa názoru sťažovateľa nič nemení na skutočnosti, že
o návrhu na zastavenie exekúcie, Odporca rozhodol po 2 rokoch od podania návrhu
na zastavenie exekúcie, ktorá lehota nie je ničím ospravedlniteľná. Sťažovateľ poukazuje
opäť na skutočnosť, že ním podaný návrh bol oprávnenej doručovaný prvýkrát až
po uplynutí 1 roka a ďalší bezmála rok Odporca doručoval návrh oprávnenej.
Sťažovateľ poukazuje na to, že ako uvádza Odporca vo svojom vyjadrení, podal
odvolanie proti uzneseniu zo dňa 11. 11. 2013, ktorým Odporca po 2 rokoch rozhodol
o návrhu na zastavenie exekúcie, avšak ide o odvolanie proti uzneseniu vyššieho súdneho
úradníka, ktoré môže zmeniť sudca pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie, pričom
k 26. 02. 2014 (tzn. ku dňu podania vyjadrenia Odporcu) ešte o podanom odvolaní sudca
nerozhodol. U sťažovateľa naďalej pretrváva stav právnej neistoty.“.
Okrem vyčíslenia trov právneho zastúpenia sťažovateľa v celkovej sume 275,94 €,
ústavnému súdu oznámila: „... súhlasím s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil
od ústneho pojednávania v tejto veci.“
3. Ústavný súd tak podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci
od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov
k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie
na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená
povahou tohto práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný
prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
4. Sťažnosť sťažovateľa v tejto veci, v ktorej bol sudcom spravodajcom pôvodne
sudca Juraj Horváth, prijal 30. januára 2014 na ďalšie konanie II. senát ústavného súdu.
V zmysle ustanovení Dodatku č. 1 k rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie 1. 3. 2014 – 28. 2. 2015 (ďalej len „dodatok k rozvrhu práce“) boli veci predtým
pridelené bývalým sudcom ústavného súdu Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi
Lubymu (ktorým skončilo funkčné obdobie) ako sudcom spravodajcom, a ktoré neboli
do 4. júla 2014 skončené prijatím konečného rozhodnutia pléna ústavného súdu alebo
príslušného senátu ústavného súdu, prípadne odložením podania podľa § 23a zákona
o ústavnom súde, prerozdelené. S účinnosťou od 14. júla 2014 bola jedna tretina nanovo
pridelená sudkyni ústavného súdu Jane Baricovej, ktorá sa v súlade s rozvrhom práce stala
členkou III. senátu, a veci, v ktorých je sudkyňou spravodajkyňou Jana Baricová, prerokúva
III. senát ústavného súdu. Z tohto dôvodu túto vec prerokoval a vo veci samej rozhodol
III. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.
II.
Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd, čo do postupu o návrhu na zastavenie exekúcie,
zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 37 Er 1352/2009:
- 22. november 2011 – sťažovateľ (povinný) podal na okresnom súde spolu
s prílohami návrh na zastavenie exekúcie,
- 13. december 2011 – okresnému súdu bolo prostredníctvom súdnej exekútorky
doručené oznámenie sťažovateľa „... o uhradení pohľadávky...“ z 29. novembra 2011 ako aj
podanie oprávnenej označené ako „Oznam a žiadosť o informáciu“ z 8. decembra 2011,
- 29. december 2011 – sťažovateľ doplnil návrh na zastavenie exekúcie predložením
ďalších dokladov o plnení si svojej vyživovacej povinnosti (o zaplatení bežného výživného
za mesiac december 2011, pozn.),
- 23. máj 2012 – sťažovateľ opäť doplnil návrh na zastavenie exekúcie predložením
ďalších dokladov o plnení si svojej vyživovacej povinnosti (za obdobie od januára do mája
2012, pozn.),
- 5. jún 2012 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že právoplatným rozsudkom
sp. zn. 8 T 6/2011 zo 16. decembra 2011 bol oslobodený spod obžaloby pre prečin
zanedbania povinnej výživy voči oprávnenej, pretože trestnosť činu zanikla,
- 22. október 2012 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že rozsudkom č. k.
22 P 185/2008-284 z 10. augusta 2012 vykonateľným od 3. októbra 2012 došlo k zníženiu
výživného pre oprávnenú, a tým súčasne k zmene pôvodného exekučného titulu, pričom
v prílohe svojho podania predložil ďalšie doklady o plnení si svojej vyživovacej povinnosti
(za obdobie od júna až októbra 2012, pozn.),
- 27. november 2012 – okresný súd vyzval oprávnenú (už plnoletú, pozn.), aby sa
k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadrila, zásielka adresovaná oprávnenej na adresu: ...
však bola okresnému súdu 20. decembra 2012 vrátená späť podľa správy poštového
podniku ako neprevzatá v odbernej lehote,
- 8. február 2013 – okresný súd požiadal o doručenie výzvy z 27. novembra 2012
oprávnenej Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice-Staré Mesto (ďalej len „OO PZ
Košice-Staré Mesto“),
- 28. február 2013 – sťažovateľ v prílohe svojho podania okresnému súdu predložil
ďalšie doklady o plnení si svojej vyživovacej povinnosti (za obdobie od novembra 2012 až
do februára 2013, pozn.), pričom opätovne žiadal o zastavenie exekúcie,
- 13. marec 2013 – okresnému súdu bola doručená správa OO PZ Košice-Staré
Mesto, podľa ktorej ani po viacerých pokusoch sa oprávnenej na adresu: ..., nepodarilo
výzvu (zásielku) doručiť,
- 6. máj 2013 – sťažovateľ okresnému súdu predložil ďalšie doklady o plnení si
svojej vyživovacej povinnosti (za obdobie od marca až do apríla 2013, pozn.),
- 7. máj 2013 – okresný súd opakovane vyzval oprávnenú, aby sa vyjadrila k návrhu
na zastavenie exekúcie vrátane ostatných podaní sťažovateľa (oprávnená, resp. jej
splnomocnenkyňa, si výzvu prevzala na adrese: ..., 25. mája 2013, pozn.),
- 3. jún 2013 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie oprávnenej k návrhu
na zastavenie exekúcie (v záhlaví jej vyjadrenia, ako aj na poštovej obálke je uvedená
adresa: ..., pozn.),
- 11. november 2013 – okresný súd uznesením č. k. 37 Er 1352/2009-271 vydaným
vyšším súdnym úradníkom rozhodol tak, že „Návrhu povinného na zastavenie exekučného
konania zo dňa 23. 9. 2011 nevyhovuje.“
- 29. november 2013 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým
proti uzneseniu z 11. novembra 2013 podal riadny opravný prostriedok – odvolanie,
- 28. máj 2014 – okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu vyššieho
súdneho úradníka č. k. 37 Er 1352/2009-271 z 11. novembra 2013 oprávnenej a súdnej
exekútorke na vyjadrenie,
- 11. jún 2014 – súdna exekútorka sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa,
- 1. júl 2014 – oprávnená sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa.
Ani do času rozhodovania ústavného súdu nebolo o odvolaní sťažovateľa proti
uzneseniu okresného súdu z 11. novembra 2013 rozhodnuté, a teda vec sťažovateľa stále nie
je právoplatne skončená.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako
aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným
prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza
spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto
právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu o návrhu na zastavenie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1352/2009 došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet (povahu) veci v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05).
Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá
by zakladala faktickú alebo právnu zložitosť pre postup okresného súdu o návrhu
na zastavenie exekúcie odôvodňujúcu jeho časové trvanie v rozsahu 2 rokov a 8 mesiacov
(od podania návrhu na zastavenie exekúcie až dosiaľ, pozn.).
2. Ani pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil
žiadne na jeho ťarchu pričítateľné relevantné skutočnosti, ktoré by okresnému súdu bránili
postupovať o návrhu na zastavenie exekúcie plynulo a bez prieťahov. Práve naopak,
sťažovateľ v priebehu konania svoj návrh na zastavenie exekúcie vždy sám priebežne
dopĺňal (celkom 5-krát, pozn.) o listinné dôkazy preukazujúce plnenie si vyživovacej
povinnosti za medzičasom uplynulé obdobia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a v tejto súvislosti
prihliadol aj na § 100 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „OSP“), podľa ktorého len čo sa konanie
začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Ústavný súd zistil, že postup okresného súdu o návrhu na zastavenie exekúcie
v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1352/2009 sa nevyznačoval plynulým a efektívnym
postupom. V prvom rade treba na ťarchu okresného súdu pričítať zbytočné prieťahy
spôsobené jeho nečinnosťou v období od 22. novembra 2011, keď bol návrh na zastavenie
exekúcie podaný, do 27. novembra 2012, keď okresný súd (1. krát) vyzval oprávnenú, aby
sa k tomuto návrhu vyjadrila, predstavujúce viac ako 1 rok. Okresný súd nepostupoval
dostatočne efektívne ani potom, čo zásielka s výzvou z 27. novembra 2012 adresovaná
oprávnenej na adresu: ..., mu bola 20. decembra 2012 poštovým podnikom vrátená späť ako
neprevzatá a aj následný pokus o jej doručenie prostredníctvom OO PZ Košice-Staré Mesto
na túto adresu bol márny, okresný súd výzvu z 27. novembra 2012, resp. už zo 7. mája 2013
s identickým obsahom bez ďalšieho opäť zaslal iba na adresu... Aj keď výzvu na vyjadrenie
sa k návrhu na zastavenie exekúcie na tejto adrese napokon 25. mája 2013 prevzala
oprávnenou na preberanie doporučených poštových zásielok splnomocnená osoba, to však
nič nemení na tom, že okresný súd doručenie výzvy takpovediac prenechal náhode.
Podľa názoru ústavného súdu za neprimeranú lehotu treba považovať aj obdobie
od 3. júna 2013, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie oprávnenej k návrhu
na zastavenie exekúcie, do 11. novembra 2013, keď okresný súd vyšším súdnym úradníkom
rozhodol tak, že tento návrh ako nedôvodný zamietol, predstavujúce viac ako päť mesiacov.
Napriek tomu, že v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 druhej vety OSP odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal (vyšší) súdny úradník, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa, a ak
sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, podľa zistenia
ústavného súdu o odvolaní sťažovateľa z 29. novembra 2013 proti uzneseniu okresného
súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom z 11. novembra 2013 dosiaľ nebolo rozhodnuté
ani zákonným sudcom a vec nebola predložená ani odvolaciemu súdu. A teda za zbytočný
prieťah spôsobený nečinnosťou okresného súdu treba považovať aj obdobie
od 29. novembra 2013 až dosiaľ predstavujúce ďalších takmer osem mesiacov.
Vzhľadom najmä na zistený rozsah zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu,
o ktoré sa sťažovateľ žiadnym spôsobom nepričinil, ústavný súd dospel k záveru,
že postupom okresného súdu o návrhu na zastavenie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn.
37 Er 1352/2009 došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia v bode 1.
4. Keďže v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 37 Er 1352/2009
o odvolaní sťažovateľa z 29. novembra 2013 proti uzneseniu okresného súdu vydanému
vyšším súdnym úradníkom z 11. novembra 2013, ktorým bol návrh sťažovateľa
na zastavenie exekúcie zamietnutý, dosiaľ nebolo rozhodnuté ani zákonným sudcom a vec
nebola predložená ani odvolaciemu súdu, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota
sťažovateľa nebola odstránená, a preto považoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby
vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
2 000 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti,
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistený rozsah zbytočných
prieťahov v postupe okresného súdu o návrhu na zastavenie exekúcie, k čomu sťažovateľ
žiadnym relevantným spôsobom neprispel, považuje za primerané v sume 1 000 €, tak ako
to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si podaním (vyjadrením)
zo 4. apríla 2014 uplatnila nárok na ich náhradu v sume 275,94 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2013 je 130,16 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.
S poukazom na výsledok konania sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov
konania z titulu odmeny za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 (prevzatie
a príprava zastúpenia, vypracovanie sťažnosti) v sume 260,32 € a režijného paušálu za tieto
2 úkony právnej služby v sume 15,62 €, a teda sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov
v celkovej sume 275,94 €.
Vzhľadom na už uvedené ústavný súd sťažovateľovi priznal náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 275,94 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júla 2014