Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 88/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť J. K., zastúpeného advokátkou Mgr. Marcelou

Grancovou, Advokátska kancelária, Kováčska 28, Košice, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I o návrhu na zastavenie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I o návrhu na zastavenie exekúcie v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. K. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,94 € (slovom

dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov), ktorú j e Okresný súd Košice I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky Mgr. Marcely Grancovej,

Advokátska kancelária, Kováčska 28, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 30. januára 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou Mgr. Marcelou Grancovou, Advokátska kancelária, Kováčska 28, Košice (ďalej

len „právna zástupkyňa sťažovateľa“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

o návrhu na zastavenie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným

súdnej exekútorke JUDr. Márii Hlavňovej, Exekútorský úrad, Pribinova 8, Košice (ďalej len

„súdna exekútorka“), 17. júna 2009 sa v tom čase ešte maloletá M. K. (ďalej len

„oprávnená“), zastúpená matkou M. K., na základe právoplatného a vykonateľného

rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -116 z 18. apríla 2007

(exekučný titul, pozn.) domáhala proti sťažovateľovi (povinnému) vymoženia dlžného, ako

aj bežného výživného. Tento návrh na vykonanie exekúcie bol súdnou exekútorkou

zaevidovaný pod sp. zn. EX 750/2009.

V danej exekučnej veci od doručenia žiadosti súdnej exekútorky okresnému súdu

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorej okresný súd aj vyhovel, je konanie

na okresnom súde vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľ však podaním z 22. novembra 2011 navrhol, aby okresný súd toto

exekučné konanie, resp. túto exekúciu, zastavil.

Napriek tomu, že sťažovateľ návrh na zastavenie exekúcie doručil okresnému súdu

ešte 22. novembra 2011, pričom 14. novembra 2012 podal v zmysle ustanovení § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov aj sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu, okresný súd

o návrhu na zastavenie exekúcie ani do podania tejto sťažnosti podľa , t. j.

do 7. júna 2013, nerozhodol.

Právna zástupkyňa sťažovateľa porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote odôvodňuje

okrem iného takto:

«... v konaní vedenom... pod sp. zn. ... dochádza k zbytočným prieťahom

spôsobeným tak nečinnosťou súdu, ako aj neefektívnou činnosťou súdu...

Sťažovateľ poukazuje na to, že od podania návrhu na zastavenie exekúcie uplynula

doba 1 roka a bezmála 7 mesiacov. V priebehu týchto 19 mesiacov sťažovateľ predkladal

súdu potvrdenia o splácaní výživného.

Sťažovateľ poukazoval v návrhu na skutočnosť, že dlžné výživné uhradil v novembri

2011 vkladom hotovosti na bankový účet oprávnenej a exekúcia trvá už len na výživné

bežné. Zároveň preukazoval predkladaním listinných dôkazov preukazujúcich platby

bežného výživného, že napriek trvaniu exekúcie, uhrádza sťažovateľ bežné výživné každý

mesiac vkladom hotovosti priamo na bankový účet oprávnenej, tzn. výživné nie je

exekútorom vymáhané.

Sťažovateľ poukazoval aj na to, že medzičasom došlo ešte k zníženiu bežného

výživného avšak existencia exekučného záložného práva k nehnuteľnosti mu znemožňuje

výhodnejšie prefinancovať jeho úver.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je sťažovateľ presvedčený, že svojím

konaním nijak neprispel k prieťahom v tomto konaní.

Sťažovateľ sa domnieva, že jediným úkonom súdu v tomto konaní bolo doručovanie

jeho návrhu na zastavenie exekučného konania po uplynutí jedného roka od jeho podania,

a aj to až po ním podanej sťažnosti na prieťahy v konaní.

V oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti vo veci sp. zn. zo dňa

05. 12. 2012... (predseda okresného súdu, pozn.) okrem iného uvádza: „... zistil som, že súd

o Vašom návrhu na zastavenie exekúcie od 22. 11. 2011 až doposiaľ nerozhodol. Aj napriek

značnej pracovnej zaťaženosti súdu túto lehotu nepovažujem za primeranú, a preto Vašu

sťažnosť hodnotím ako dôvodnú.“

Napriek tomu, že bola sťažnosť sťažovateľa vyhodnotená ako dôvodná v decembri

2012 nebolo o jeho návrhu na zastavenie exekučného konania rozhodnuté, ani po uplynutí

ďalších 6 mesiacov.

U sťažovateľa pretrváva stav právnej neistoty, pričom úkony súdu nenasvedčujú

tomu, že sa tento stav právne neistoty v najbližšom čase skončí...

Sťažovateľ považuje za primerané, aby mu v tejto veci bolo priznané finančné

zadosťučinenie.

Domnieva sa, že doba, ktorá uplynula od podania návrhu je neprimerane dlhá

a ničím neospravedlniteľná a nezdôvodniteľná. Poukazuje aj na to, že napriek upozorneniu

predsedu okresného súdu zo dňa 05. 12. 2012 a uložení povinnosti urýchlene a bez

prieťahov vo veci ďalej konať, nedošlo ani po uplynutí ďalších 6 mesiacov k skončeniu

právnej neistoty sťažovateľa.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa

- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky, a

- právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru,

bolo postupom Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice I konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 2.000 EUR, ktoré je odporca povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

2. Ústavný súd požiadal obidvoch účastníkov konania, aby sa vyjadrili k veci a tiež aj

k tomu, či súhlasia s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.

2.1 Predseda okresného súdu sa na výzvu ústavného súdu z 3. februára 2014 vyjadril

listom č. Spr. 94/11 doručeným ústavnému súdu 26. februára 2014, v ktorom nad rámec

prehľadu procesných úkonov okresného súdu a účastníkov vykonaných v danej veci,

počnúc od 22. novembra 2011, t. j. odo dňa, kedy bol okresnému súdu návrh na zastavenie

exekúcie doručený, uviedol, že „Aj keď na rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie

zákon neurčuje lehotu, doba dvoch rokov, ktorá uplynula od doručenia návrhu na

zastavenie exekúcie do vydania rozhodnutia, ktorým súd návrhu nevyhovel, nezodpovedá

požiadavke na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.

Zároveň ústavnému súdu oznámil: „Súhlasím, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2 Na uvedený list – vyjadrenie okresného súdu – reagovala právna zástupkyňa

sťažovateľa podaním (vyjadrením) doručeným ústavnému súdu 4. apríla 2014, v ktorom

uviedla, že „Stanovisko Odporcu podľa názoru sťažovateľa nič nemení na skutočnosti, že

o návrhu na zastavenie exekúcie, Odporca rozhodol po 2 rokoch od podania návrhu

na zastavenie exekúcie, ktorá lehota nie je ničím ospravedlniteľná. Sťažovateľ poukazuje

opäť na skutočnosť, že ním podaný návrh bol oprávnenej doručovaný prvýkrát až

po uplynutí 1 roka a ďalší bezmála rok Odporca doručoval návrh oprávnenej.

Sťažovateľ poukazuje na to, že ako uvádza Odporca vo svojom vyjadrení, podal

odvolanie proti uzneseniu zo dňa 11. 11. 2013, ktorým Odporca po 2 rokoch rozhodol

o návrhu na zastavenie exekúcie, avšak ide o odvolanie proti uzneseniu vyššieho súdneho

úradníka, ktoré môže zmeniť sudca pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie, pričom

k 26. 02. 2014 (tzn. ku dňu podania vyjadrenia Odporcu) ešte o podanom odvolaní sudca

nerozhodol. U sťažovateľa naďalej pretrváva stav právnej neistoty.“.

Okrem vyčíslenia trov právneho zastúpenia sťažovateľa v celkovej sume 275,94 €,

ústavnému súdu oznámila: „... súhlasím s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil

od ústneho pojednávania v tejto veci.“

3. Ústavný súd tak podľa upustil v danej veci

od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov

k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prerokovanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie

na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená

povahou tohto práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný

prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, , ).

4. Sťažnosť sťažovateľa v tejto veci, v ktorej bol sudcom spravodajcom pôvodne

sudca Juraj Horváth, prijal 30. januára 2014 na ďalšie konanie II. senát ústavného súdu.

V zmysle ustanovení Dodatku č. 1 k rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie 1. 3. 2014 – 28. 2. 2015 (ďalej len „dodatok k rozvrhu práce“) boli veci predtým

pridelené bývalým sudcom ústavného súdu Jánovi Auxtovi, Jurajovi Horváthovi a Jánovi

Lubymu (ktorým skončilo funkčné obdobie) ako sudcom spravodajcom, a ktoré neboli

do 4. júla 2014 skončené prijatím konečného rozhodnutia pléna ústavného súdu alebo

príslušného senátu ústavného súdu, prípadne odložením podania podľa § 23a zákona

o ústavnom súde, prerozdelené. S účinnosťou od 14. júla 2014 bola jedna tretina nanovo

pridelená sudkyni ústavného súdu Jane Baricovej, ktorá sa v súlade s rozvrhom práce stala

členkou III. senátu, a veci, v ktorých je sudkyňou spravodajkyňou Jana Baricová, prerokúva

III. senát ústavného súdu. Z tohto dôvodu túto vec prerokoval a vo veci samej rozhodol

III. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd, čo do postupu o návrhu na zastavenie exekúcie,

zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

- 22. november 2011 – sťažovateľ (povinný) podal na okresnom súde spolu

s prílohami návrh na zastavenie exekúcie,

- 13. december 2011 – okresnému súdu bolo prostredníctvom súdnej exekútorky

doručené oznámenie sťažovateľa „... o uhradení pohľadávky...“ z 29. novembra 2011 ako aj

podanie oprávnenej označené ako „Oznam a žiadosť o informáciu“ z 8. decembra 2011,

- 29. december 2011 – sťažovateľ doplnil návrh na zastavenie exekúcie predložením

ďalších dokladov o plnení si svojej vyživovacej povinnosti (o zaplatení bežného výživného

za mesiac december 2011, pozn.),

- 23. máj 2012 – sťažovateľ opäť doplnil návrh na zastavenie exekúcie predložením

ďalších dokladov o plnení si svojej vyživovacej povinnosti (za obdobie od januára do mája

2012, pozn.),

- 5. jún 2012 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že právoplatným rozsudkom

sp. zn. zo 16. decembra 2011 bol oslobodený spod obžaloby pre prečin

zanedbania povinnej výživy voči oprávnenej, pretože trestnosť činu zanikla,

- 22. október 2012 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že rozsudkom č. k.

-284 z 10. augusta 2012 vykonateľným od 3. októbra 2012 došlo k zníženiu

výživného pre oprávnenú, a tým súčasne k zmene pôvodného exekučného titulu, pričom

v prílohe svojho podania predložil ďalšie doklady o plnení si svojej vyživovacej povinnosti

(za obdobie od júna až októbra 2012, pozn.),

- 27. november 2012 – okresný súd vyzval oprávnenú (už plnoletú, pozn.), aby sa

k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadrila, zásielka adresovaná oprávnenej na adresu: ...

však bola okresnému súdu 20. decembra 2012 vrátená späť podľa správy poštového

podniku ako neprevzatá v odbernej lehote,

- 8. február 2013 – okresný súd požiadal o doručenie výzvy z 27. novembra 2012

oprávnenej Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice-Staré Mesto (ďalej len „OO PZ

Košice-Staré Mesto“),

- 28. február 2013 – sťažovateľ v prílohe svojho podania okresnému súdu predložil

ďalšie doklady o plnení si svojej vyživovacej povinnosti (za obdobie od novembra 2012 až

do februára 2013, pozn.), pričom opätovne žiadal o zastavenie exekúcie,

- 13. marec 2013 – okresnému súdu bola doručená správa OO PZ Košice-Staré

Mesto, podľa ktorej ani po viacerých pokusoch sa oprávnenej na adresu: ..., nepodarilo

výzvu (zásielku) doručiť,

- 6. máj 2013 – sťažovateľ okresnému súdu predložil ďalšie doklady o plnení si

svojej vyživovacej povinnosti (za obdobie od marca až do apríla 2013, pozn.),

- 7. máj 2013 – okresný súd opakovane vyzval oprávnenú, aby sa vyjadrila k návrhu

na zastavenie exekúcie vrátane ostatných podaní sťažovateľa (oprávnená, resp. jej

splnomocnenkyňa, si výzvu prevzala na adrese: ..., 25. mája 2013, pozn.),

- 3. jún 2013 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie oprávnenej k návrhu

na zastavenie exekúcie (v záhlaví jej vyjadrenia, ako aj na poštovej obálke je uvedená

adresa: ..., pozn.),

- 11. november 2013 – okresný súd uznesením č. k. -271 vydaným

vyšším súdnym úradníkom rozhodol tak, že „Návrhu povinného na zastavenie exekučného

konania zo dňa 23. 9. 2011 nevyhovuje.“

- 29. november 2013 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým

proti uzneseniu z 11. novembra 2013 podal riadny opravný prostriedok – odvolanie,

- 28. máj 2014 – okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu vyššieho

súdneho úradníka č. k. -271 z 11. novembra 2013 oprávnenej a súdnej

exekútorke na vyjadrenie,

- 11. jún 2014 – súdna exekútorka sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa,

- 1. júl 2014 – oprávnená sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa.

Ani do času rozhodovania ústavného súdu nebolo o odvolaní sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu z 11. novembra 2013 rozhodnuté, a teda vec sťažovateľa stále nie

je právoplatne skončená.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako

aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným

prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza

spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto

právo objektívne realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu o návrhu na zastavenie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v , ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet (povahu) veci v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá

by zakladala faktickú alebo právnu zložitosť pre postup okresného súdu o návrhu

na zastavenie exekúcie odôvodňujúcu jeho časové trvanie v rozsahu 2 rokov a 8 mesiacov

(od podania návrhu na zastavenie exekúcie až dosiaľ, pozn.).

2. Ani pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil

žiadne na jeho ťarchu pričítateľné relevantné skutočnosti, ktoré by okresnému súdu bránili

postupovať o návrhu na zastavenie exekúcie plynulo a bez prieťahov. Práve naopak,

sťažovateľ v priebehu konania svoj návrh na zastavenie exekúcie vždy sám priebežne

dopĺňal (celkom 5-krát, pozn.) o listinné dôkazy preukazujúce plnenie si vyživovacej

povinnosti za medzičasom uplynulé obdobia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a v tejto súvislosti

prihliadol aj na v znení

účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „OSP“), podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil, že postup okresného súdu o návrhu na zastavenie exekúcie

v konaní vedenom pod sp. zn. sa nevyznačoval plynulým a efektívnym

postupom. V prvom rade treba na ťarchu okresného súdu pričítať zbytočné prieťahy

spôsobené jeho nečinnosťou v období od 22. novembra 2011, keď bol návrh na zastavenie

exekúcie podaný, do 27. novembra 2012, keď okresný súd (1. krát) vyzval oprávnenú, aby

sa k tomuto návrhu vyjadrila, predstavujúce viac ako 1 rok. Okresný súd nepostupoval

dostatočne efektívne ani potom, čo zásielka s výzvou z 27. novembra 2012 adresovaná

oprávnenej na adresu: ..., mu bola 20. decembra 2012 poštovým podnikom vrátená späť ako

neprevzatá a aj následný pokus o jej doručenie prostredníctvom OO PZ Košice-Staré Mesto

na túto adresu bol márny, okresný súd výzvu z 27. novembra 2012, resp. už zo 7. mája 2013

s identickým obsahom bez ďalšieho opäť zaslal iba na adresu... Aj keď výzvu na vyjadrenie

sa k návrhu na zastavenie exekúcie na tejto adrese napokon 25. mája 2013 prevzala

oprávnenou na preberanie doporučených poštových zásielok splnomocnená osoba, to však

nič nemení na tom, že okresný súd doručenie výzvy takpovediac prenechal náhode.

Podľa názoru ústavného súdu za neprimeranú lehotu treba považovať aj obdobie

od 3. júna 2013, keď bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie oprávnenej k návrhu

na zastavenie exekúcie, do 11. novembra 2013, keď okresný súd vyšším súdnym úradníkom

rozhodol tak, že tento návrh ako nedôvodný zamietol, predstavujúce viac ako päť mesiacov.

Napriek tomu, že v zmysle ustanovenia druhej vety odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal (vyšší) súdny úradník, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa, a ak

sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, podľa zistenia

ústavného súdu o odvolaní sťažovateľa z 29. novembra 2013 proti uzneseniu okresného

súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom z 11. novembra 2013 dosiaľ nebolo rozhodnuté

ani zákonným sudcom a vec nebola predložená ani odvolaciemu súdu. A teda za zbytočný

prieťah spôsobený nečinnosťou okresného súdu treba považovať aj obdobie

od 29. novembra 2013 až dosiaľ predstavujúce ďalších takmer osem mesiacov.

Vzhľadom najmä na zistený rozsah zbytočných prieťahov v postupe okresného súdu,

o ktoré sa sťažovateľ žiadnym spôsobom nepričinil, ústavný súd dospel k záveru,

že postupom okresného súdu o návrhu na zastavenie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v , ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Keďže v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

o odvolaní sťažovateľa z 29. novembra 2013 proti uzneseniu okresného súdu vydanému

vyšším súdnym úradníkom z 11. novembra 2013, ktorým bol návrh sťažovateľa

na zastavenie exekúcie zamietnutý, dosiaľ nebolo rozhodnuté ani zákonným sudcom a vec

nebola predložená ani odvolaciemu súdu, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota

sťažovateľa nebola odstránená, a preto považoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby

vo veci konal bez zbytočných prieťahov [ ].

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistený rozsah zbytočných

prieťahov v postupe okresného súdu o návrhu na zastavenie exekúcie, k čomu sťažovateľ

žiadnym relevantným spôsobom neprispel, považuje za primerané v sume 1 000 €, tak ako

to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si podaním (vyjadrením)

zo 4. apríla 2014 uplatnila nárok na ich náhradu v sume 275,94 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2013 je 130,16 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.

S poukazom na výsledok konania sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov

konania z titulu odmeny za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 (prevzatie

a príprava zastúpenia, vypracovanie sťažnosti) v sume 260,32 € a režijného paušálu za tieto

2 úkony právnej služby v sume 15,62 €, a teda sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov

v celkovej sume 275,94 €.

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd sťažovateľovi priznal náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 275,94 €, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014