Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 427/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc.

JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. až sp. zn.

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom a uzneseniami Okresného súdu Galanta sp. zn.

z 29. novembra 2010, sp. zn. z 11. novembra 2010 a sp. zn.

z 29. marca 2012, ako aj porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trnave sp. zn.

zo 17. októbra 2012, sp. zn. z 11. septembra 2012

a sp. zn. z 27. septembra 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. až sp. zn.

, ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

a uzneseniami Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 29. novembra 2010, sp. zn. z 11. novembra 2010 a sp. zn.

z 29. marca 2012 (ďalej spolu len „napadnuté uznesenia okresného súdu“),

ako aj porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. zo 17. októbra 2012, sp. zn. z 11. septembra

2012 a sp. zn. z 27. septembra 2012 (ďalej spolu len „napadnuté uznesenia

krajského súdu“).

Sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia

poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. V rámci zmluvného vzťahu založeného zmluvou

o úvere pristúpila po dohode s dlžníkmi k uzatvoreniu notárskych zápisníc, resp.

rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy, ktorá založila právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava (ďalej len

„Stály rozhodcovský súd“), rozhodovať o právnom postavení zmluvných strán pri vzniku

sporu. Vzhľadom na omeškanie dlžníkov a návrh sťažovateľky, aby Stály rozhodcovský súd

autoritatívne deklaroval právo sťažovateľky na úhradu peňažnej pohľadávky a uložil

dlžníkom povinnosť platiť, bola dlžníkom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu uložená povinnosť zaplatiť sťažovateľke pohľadávku spoločne s príslušenstvom.

Z dôvodu nesplnenia povinnosti zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená

domáhať sa splatenia pohľadávky aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade

exekučného titulu (notárskej zápisnice alebo rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu,

pozn.). Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich

vykonávania následne ex offo exekúcie napadnutými uzneseniami vyhlásil za neprípustné

a zastavil; na základe odvolania sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresného súdu

potvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu.

Sťažovateľka v sťažnostiach formuluje výhrady voči právnym záverom

vyplývajúcim z postupu okresného súdu a krajského súdu a z napadnutých uznesení

krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne z hľadiska právneho posúdenia relevantných

hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú

právnu vec, a zároveň podáva vlastnú interpretáciu príslušných právnych predpisov

aplikovateľných na právnu vec, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní.

Za relevantné pochybenie v postupe okresného súdu a krajského súdu sťažovateľka

považuje predovšetkým skutočnosť, že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo

rozhodnuté bez toho, aby boli predtým prerušené konania, resp. rozhodnuté o návrhu

sťažovateľky na prerušenie konaní podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“) z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej

únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sťažovateľka tiež tvrdí, že v jej veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia

smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom a napadnutými

uzneseniami okresného súdu v napadnutých konaniach, eventuálne porušenie jej základného

práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

a napadnutými uzneseniami krajského súdu v napadnutých konaniach, napadnuté uznesenia

krajského súdu zruší a vec vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou sťažností je aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení

krajského súdu podaný podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia

a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a všeobecných súdov, proti ktorým tieto

sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je

uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností týkajúcich sa v záhlaví tohto

rozhodnutia citovaných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu a v kontexte svojich

zistení dospel k záveru, že v týchto konaniach pred ústavným súdom sťažovateľka namieta

porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti so v záhlaví tohto rozhodnutia citovanými

rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, voči ktorým už podala v minulosti

ústavnému súdu identické sťažnosti, o ktorých už ústavný súd rozhodol. V konkrétnostiach

ide o uznesenie sp. zn. z 24. apríla 2014 (k sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ).

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že keďže ústavný súd

v identickej veci sťažovateľky (t. j. vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom a napadnutými

uzneseniami okresného súdu, ako aj porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru postupom a napadnutými uzneseniami krajského

súdu) už rozhodol (uznesenie sp. zn. z 24. apríla 2014), pričom podmienky

konania zostali nezmenené, ústavný súd sťažnosti odmieta pre neprípustnosť podľa § 25

ods. 2 .

Aj napriek uvedenému však ústavný súd s prihliadnutím na požiadavku materiálneho

chápania ochrany základných práv pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažností

k ich preskúmaniu aj z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za

následok ich odmietnutie v súlade s .

Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn.

až sp. zn. , týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia

citovaných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel

k záveru, že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej

právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný

súd už zaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných

súdov, a ktoré skončili odmietnutím sťažností podľa

z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie (v častiach týkajúcich

sa rozhodnutí okresných súdov), resp. z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti (v častiach

týkajúcich sa rozhodnutí krajských súdov).

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľke musí byť známy právny názor ústavného súdu

tak na problematiku týkajúcu sa použitia ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj na námietku

sťažovateľky týkajúcu sa povinnosti krajského súdu na základe

a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodnúť o prerušení konania podľa § 109

ods. 1 písm. c) a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe Zmluvy

o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v sťažovateľkinej veci.

S prihliadnutím na totožnosť tak osoby sťažovateľky, ako aj totožnosť použitej

právnej argumentácie a skutkových okolností, ktoré boli podstatné pre závery všeobecných

súdov, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na sťažovateľkinu znalosť dôvodov

odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného súdu

na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí

všeobecných súdov a sťažovateľkou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd

plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (najmä sp. zn.

z 18. septembra 2012, sp. zn. z 29. októbra 2013, sp. zn.

zo 14. februára 2013, sp. zn. z 30. januára 2013), ktoré

skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam

uvedených.

Ústavný súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené

právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia,

v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na ich prerokovanie (v častiach

týkajúcich sa napadnutých uznesení okresného súdu), resp. z dôvodu ich zjavnej

neopodstatnenosti (v častiach týkajúcich sa napadnutých uznesení krajského súdu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014