Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 435/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014

predbežne prerokoval sťažnosť Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti,

a. s., Partizánska cesta 5, Banská Bystrica, zastúpenej advokátom Mgr. Přemyslom

Marekom, Advokátska kancelária PETERKA & PARTNERS v. o. s., Kapitulská 18/A,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení

so základným právom na rovnosť v konaní zaručeného v Slovenskej

republiky a v čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 30. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2013

doručená (na poštovú prepravu podaná 29. júla 2013, pozn.) sťažnosť Stredoslovenskej

vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s., Partizánska cesta 5, Banská Bystrica, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) v spojení so základným právom na rovnosť v konaní zaručeného

v a v Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. apríla 2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom na začatie konania doručeným

Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) 27. mája 2011 sa spoločnosť...

(ďalej len „žalobkyňa“), domáhala proti Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s.,

Partizánska cesta 5, Banská Bystrica (žalovanej v 1. rade, pozn.), a sťažovateľke (ďalej

spolu len „žalované“) náhrady majetkovej ujmy spôsobenej obmedzením hospodárenia na

pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov za obdobie od 1. mája 2004 do

12. mája 2010 (ďalej len „žalovaná pohľadávka“) s príslušenstvom.

Žalobkyňa, ktorá mala žalovanú pohľadávku nadobudnúť postúpením na základe

zmlúv uzavretých medzi ňou (postupníčkou) na strane jednej a 1. ... 2. ... a 3. ... [ďalej len

„postupcovia“ (užívatelia pozemkov v rozhodujúcom období v žalobe označení ako

„Družstvo“ 1. až 3., pozn.)], na strane druhej, žalobu okrem iného odôvodnila najmä tým, že

«... Rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru vo Zvolene, odboru

poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva sp. zn. OPLVH-vod. -452

zo dňa 15. 10. 1988, Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Banskej

Bystrici, oddelenia štátnej vodnej správy a ochrany ovzdušia sp. zn.: ŽP 6061.2/190/95- Dš

zo dňa 08. 03. 1996 a následnými alebo súvisiacimi rozhodnutiami príslušných

vodohospodárskych orgánov ... boli vo vodoprávnom konaní určené a vymedzené pásma

hygienickej ochrany vodných zdrojov na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej

nezávadnosti vodných zdrojov Podzámčok - Dobrá Niva, Horedolinie, Podžiar, Vladárka

a stanovené záväzné podmienky pre spôsobom hospodárskeho využitia vymedzených pásiem

hygienickej ochrany (ďalej len „Rozhodnutia“)...».

Okresný súd po tom, ako žalobu zaevidoval pod sp. zn. , uznesením

z 5. augusta 2011 pod hrozbou odmietnutia žaloby (podania) vyzval žalobkyňu na jej

doplnenie, resp. opravu okrem iného takto:

„... konkretizujte skutkové okolnosti nároku ku každému postupcovi osobitne (pretože

sa jedná o spojené nároky) uveďte skutkové okolnosti tak, aby bol skutkovými okolnosťami

presne vymedzený predmet sporu v závislosti na jednotlivých postupcoch (výmera

a identifikácia pozemkov jednotlivých spoločností, u ktorých pozemkov konkrétne a v akom

rozsahu došlo k obmedzeniu užívania, vymedzenie spôsobu obmedzenia hospodárenia,

ku ktorému došlo k jednotlivým pozemkom jednotlivo, vymedzenie ujmy a určenie jej výšky

spolu s odôvodnením výšky ujmy; a pod.) a konkretizujte výšku majetkovej ujmy

pre jednotlivé pozemky spolu so spôsobom, ktorým ste k jej výpočtu dospeli...“

Žalobkyňa v prílohe podania doručeného okresnému súdu 13. septembra 2011

pre účely preukázania svojej aktívnej vecnej legitimácie predložila medzi ďalšími listinnými

dôkazmi aj „identifikáciu pozemkov užívaných Družstvom 1 v ochrannom pásme vodného

zdroja“, „identifikáciu pozemkov užívaných Družstvom 2...“ a „identifikáciu pozemkov

užívaných Družstvom 3...“ a súčasne petit žaloby opravila, resp. doplnila tak, že žiadala, aby

žalovaným bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 2 440 000 €

s príslušenstvom.

Okresný súd však uznesením sp. zn. z 24. októbra 2011 podanie

(žalobu) žalobkyne odmietol, keďže podľa názoru okresného súdu „... navrhovateľ vady

podania neodstránil, z návrhu nie sú uvedené skutkové tvrdenia, z ktorých vyplýva nárok,

a teda ani po výzve súdu nespĺňa podanie náležitosti riadneho návrhu...“.

Žalobkyňa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 24. októbra 2011

podala riadne a včas odvolanie – riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský

súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 23. januára 2012 (v uznesení je zrejme nesprávne uvedený rok 2011, pozn.) tak, že

odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Na základe žalobkyňou riadne a včas podaného dovolania – mimoriadneho

opravného prostriedku pre naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 237

písm. f) v znení účinnom v rozhodujúcom

období (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého účastníkovi konania (žalobkyni) sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 30. apríla 2013 uznesenie krajského súdu sp. zn. z 23. januára 2012, ako

aj uznesenie okresného súdu sp. zn. z 24. októbra 2011 ako nezákonné zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Predmetné uznesenie

najvyššieho súdu podľa zistenia ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť 29. mája 2013.

Právny zástupca sťažovateľky namietané porušenie označených práv odôvodňuje

okrem iného takto:

«... Podľa ustálenej judikatúry aj právnej teórie, pokiaľ žalobca neuvedie

skutočnosti, z ktorých odvodzuje právo aspoň v rozsahu, aby bolo možné posúdiť totožnosť

veci (totožnosť predmetu konania) je to zákonnou podmienkou pre odmietnutie podania,

pretože žaloba nie je prejednateľná...

Z uvedeného vyplýva, že aby nebol predmet konania vo veci náhrady majetkovej

ujmy za obmedzené užívanie pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov

zameniteľný s iným predmetom konania, žalobca musí podľa ako

nevyhnutné minimum v samotnej žalobe stručne uviesť:

- identifikáciu pozemkov, ktorých sa nárok týka a to nezameniteľné, t. j. podľa údajov

v katastri nehnuteľností,

- údaj o tom, že sú to práve uvedené pozemky, ktoré sa nachádzajú v ochrannom

pásme,

- identifikáciu rozsahu obmedzenia - v akej miere ochranné pásmo zasahuje

identifikované pozemky,

- údaj o výške majetkovej ujmy...

Sťažovateľ má... za to, že skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom rozsahu obmedzených

pozemkov, za ktoré požaduje náhradu majetkovej ujmy, sú zmätočné a nepostačujúce,

neumožňujú nezameniteľné identifikovať rozsah obmedzených pozemkov a teda predmet

samotného konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené má sťažovateľ za to, že žaloba nespĺňa minimálne

náležitosti na ňu kladené v zmysle ...

Uvedenie rozhodnutia stanovujúceho ochranné pásma vodárenského zdroja v žalobe

bez špecifikácie konkrétneho pozemku/pozemkov žalobcu, ktoré sa v tomto ochrannom

pásme nachádzajú a sú dotknuté obmedzeniami, preto nemôže napĺňať podmienku opísania

rozhodujúcich skutočností v zmysle . Už zo samotnej hmotnoprávnej normy

vyplýva, že existencia rozhodnutia o stanovení ochranných pásiem vodárenských zdrojov je

v spojení s hmotnoprávnou normou - § 32 ods. 6 vodného zákona - iba právnym

predpokladom (dôvodom) pre vznik ujmy za obmedzenie hospodárenia na konkrétnom

pozemku/pozemkoch, ktoré sa v ochrannom pásme nachádzajú, a nie rozhodujúcou

skutočnosťou v zmysle ...

... požiadavka doplnenia žaloby o identifikáciu pozemkov dotknutých ochranným

pásmom vodárenského zdroja nie je vôbec formalizmom, ale plne legitímnou požiadavkou

na doplnenie náležitosti, ktorá mala byť uvedená už v žalobe (aby ju sudca vôbec mohol

prejednať a aby sa k nej žalovaný mohol relevantne vyjadriť a aby bolo možné začať

dokazovanie)...

... uznesenie NS SR napadnuté touto sťažnosťou... pripúšťa..., že... chýbajúce

náležitosti... budú fakticky doplnené na základe znaleckého posudku...

Je neprípustné, aby súd v situácii, keď nič nebránilo žalobcovi špecifikovať

náležitosti žaloby už v samotnej žalobe, umožnil jedným znaleckým posudkom odstrániť

vady žaloby a zároveň vykonať dokazovanie (stanoviť výšku ujmy), ktoré je namieste až

v konaní o veci samej, t. j. po tom, ako je stanovený predmet konania...

Sťažovateľ má však za to, že NS SR svojím uznesením zvýhodnil žalobcu natoľko, že

narušil procesnú rovnováhu účastníkov konania a zasiahol do práva druhého účastníka (t.

j. sťažovateľa) na súdnu ochranu, spravodlivé súdne konanie a rovnosť účastníkov v

konaní...

Sťažovateľ ako žalovaný v rámci svojho práva na súdnu ochranu mohol legitímne

očakávať, že súd podanie, ktoré nespĺňa minimálne náležitosti stanovené v

odmietne postupom podľa . A tieto legitímne očakávania boli tiež postupom

prvoinštančného súdu a súdu odvolacieho naplnené...

Arbitrárnosť uznesenia NS SR sťažovateľ ďalej odôvodňuje tým, že... NS SR... :

1. nerešpektoval kogentnú normu, ktorou sú a následne

a interpretoval ich v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti...

i) NS SR ústavne nekonformne interpretoval a aplikoval tak, že

požiadavka „opísania rozhodujúcich skutočností“ je splnená..., aj keď žaloba neobsahuje

uvedenie rozhodujúcich skutočností v rozsahu umožňujúcom odlíšiť predmet konania

od iných konaní a zároveň nekonformne interpretoval a aplikoval tak, že

neuvedenie rozhodujúcich skutočností v rozsahu umožňujúcom odlíšiť predmet konania

od iných konaní nie je nedostatok, pre ktorý nemožno pokračovať v konaní, a teda dôvodom

na odmietnutie žaloby...

ii) NS SR ústavne nekonformne interpretoval a aplikoval tak, že

požiadavka „opísania rozhodujúcich skutočností“ je splnená..., aj vtedy, pokiaľ možno časť

rozhodujúcich skutočností zistiť znaleckým dokazovaním a zároveň nekonformne

interpretoval a aplikoval tak, že neuvedenie rozhodujúcich skutočností

v rozsahu v akom môžu byť nahradené znaleckým dokazovaním, nie je dôvodom

na odmietnutie žaloby ...

2. a tiež založil predmetné uznesenie na interpretácii a následne

, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe, a teda NS SR sa

vydaním predmetného uznesenia NS SR odklonil od ustálenej judikatúry bez toho, aby boli

dostatočne uvedené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú výkladovú prax.

Extrémny rozpor výkladu , a ods. 1 NS SR sťažovateľ vidí

v nasledovnom:

i) odklone od judikatúry, ako je uvedené v bode IV. vyššie, a zároveň

ii) odklone od judikatúry vo veciach založených na rovnakom právnom základe

a porovnateľných skutkových okolnostiach ako je právny základ a skutkové okolnosti

v namietanej veci žalobcu proti sťažovateľovi.

Pokiaľ ide o judikatúru založenú na rovnakom právnom základe a porovnateľných

skutkových okolnostiach ako je právny základ a skutkové okolnosti v namietanej veci

žalobcu proti sťažovateľovi (bod ii. vyššie), sťažovateľ poukazuje napríklad na uznesenie

okresného súdu Banská Bystrica č. k. -105 z 15. 10. 2010, potvrdené

uznesením krajského súdu Banská Bystrica č. k. -406 z 28. 2. 2011.

V týchto konaniach pôvodní žalobcovia nešpecifikovali pozemky, na ktorých došlo

k obmedzeniu užívania, uvedením katastrálneho územia, registra parcely, parcelného čísla,

druhu pozemku a výmery pozemku. Tiež neuviedli, v akom rozsahu sa dotknuté pozemky

nachádzajú vo vyhlásených ochranných pásmach...

V obdobnej veci č. k. bol žalobca vyzvaný, aby vadu podania

odstránil označením „pozemkov, na ktorých došlo k obmedzeniu užívania a v akom

rozsahu“ (pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici -81)...

Sťažovateľ má tiež za to, že NS SR sa uznesením NS SR odklonil od ustálenej

judikatúry, keď umožnil vady podania (absenciu minimálnych náležitostí) odstrániť

znaleckým dokazovaním nariadením v priebehu konania, čo je v rozpore napr. s uznesením

Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. 05. 2012 sp. zn. ...

... NS SR svojim uznesením NS SR zvýhodnil žalobcu oproti sťažovateľovi keď:

1. umožnil, aby vady podania žalobcu boli odstránené znaleckým dokazovaním...

2. a tiež svojou činnosťou (analýzou predložených listín) plnil (a nahradzoval)

procesnú aktivitu žalobcu, pokiaľ ide o minimálne požiadavky kladené na žalobu v zmysle

...

Tým, že NS SR svojim uznesením NS SR zbavil žalobcu povinnosti tvrdenia v rozsahu

opísania rozhodujúcich skutočností podľa (povinnosti podať žalobu

obsahujúcu minimálne náležitosti) a tiež tým, že svojou činnosťou plnil ako aj umožnil

prvostupňovému súdu plniť žalobcovu procesnú aktivitu, neoprávnene žalobcu oproti

sťažovateľovi zvýhodnil, čím porušil sťažovateľovo právo na súdnu ochranu, spravodlivé

súdne konanie v spojení s právom na rovnosť účastníkov v konaní...»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľa Stredoslovenská vodárenská prevádzková

spoločnosť, a. s... na súdnu ochranu podľa čl. ako

aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v spojení s právom na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47

ods. 3 a Listiny základných práv a slobôd

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo dňa 30. apríla 2013 porušené boli.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. apríla 2013 sp. zn.

zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi Stredoslovenská

vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s... trovy právneho zastúpenia v sume

12.740,54 EUR... na účet jeho právneho zástupcu, advokáta Mgr. Přemysla Mareka,

advokátska kancelária PETERKA & PARTNERS, v. o. s. advokátska kancelária

organizačná zložka, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení základného práva a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručených v a dohovoru

v spojení so základným právom na rovnosť v konaní zaručeného v

a čl. 37 ods. 3 listiny postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 30. apríla 2013.

1. Sťažovateľka predovšetkým namieta, že pokiaľ najvyšší súd napriek tomu, že

žaloba neobsahuje presnú špecifikáciu pozemkov nachádzajúcich sa v ochranných pásmach

vodárenských zdrojov a rozsahu obmedzenia ich užívania, dospel k názoru, podľa ktorého

požiadavka uvedenia rozhodujúcich skutočností v rozsahu umožňujúcom odlíšiť predmet

konania od predmetu iných konaní v zmysle ustanovenia je splnená, a to aj

preto, že časť týchto skutočností bude možné zistiť nariadením znaleckého dokazovania,

v právnej veci žaloby teda nejde o nedostatok, pre ktorý by nebolo možné v konaní

pokračovať v zmysle ustanovenia vety prvej , dôsledkom čoho odmietnutím

žaloby (podania) bola žalobkyni odmietnutá možnosť konať pred súdom, je tento názor

arbitrárny.

2. Sťažovateľka je toho názoru, že pokiaľ najvyšší súd v právnej veci žaloby svojím

právnym názorom pripustil odstránenie jeho vád nariadením znaleckého dokazovania

a vlastným skúmaním (analýzou) listín predložených žalobkyňou nahradzoval procesnú

aktivitu žalobkyne, túto neoprávnene zvýhodnil na úkor sťažovateľky.

3. Navyše, podľa tvrdení sťažovateľky sa najvyšší súd bez ďalšieho odklonil aj

od ustálenej judikatúry, ak bez ďalšieho nerešpektoval právny názor krajského súdu

v obdobných právnych veciach vyjadrený v jeho a v uznesení sp. zn.

z 30. júna 2010 a uznesení sp. zn. z 28. februára 2011 a tiež aj právne

názory vyjadrené v sťažovateľkou označených rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej

republiky.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou konštatuje, že obsahom základného

práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné záruky, že

vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným

zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť

().

Citovaný je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej

ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú

právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ( až

). Všeobecné súdy poskytujú ochranu plynúcu z citovaného článku tak, že

postupujú v konaní súc viazané procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi,

dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu ().

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné tiež

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Ústavný súd dodáva, že , ako aj listiny zabezpečuje

rovnosť účastníkov konania v konaní pred všeobecným súdom (žalobkyne a žalovaných),

ktorá je inak súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie. K jeho porušeniu môže dôjsť

napr. v prípade, ak všeobecný súd v ním vedenom konaní poruší princíp rovnosti zbraní,

v rozpore s ustanoveniami zvýhodní svojím postupom

predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia niektorého z účastníkov konania na úkor iného

účastníka konania.

Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia sp. zn.

z 30. apríla 2013 sa s kľúčovou námietkou žalobkyne, ktorou namietala, že postupom

okresného súdu, ako aj krajského súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom,

vysporiadal okrem iného takto:

«... Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba

rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia

jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237

písm. f/ významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore

so zákonom, pripadne s ďalšími všeobecne závažnými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok

priznáva.

V danej veci si žalobkyňa žalobou 26. mája 2011 na Okresnom súde Banská Bystrica

uplatnila u žalovaných nárok na náhradu majetkovej ujmy vzniknutej za obdobie

od 1. mája 2004 do 12. mája 2010. Okresný súd Banská Bystrica uznesením

z 5. augusta 2011, č. k. -558 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 21 dní

konkretizovala skutkové okolnosti nároku, konkretizovala výšku majetkovej ujmy

pre jednotlivé pozemky spolu so spôsobom, ktorým k jej výpočtu dospela, doplnila petit,

doplnila ďalšie dôkazy, ktoré by mohli podporiť jej nárok. Na výzvu súdu žalobkyňa

reagovala doplnením žaloby z 9. septembra 2011. Poukázala na veľké množstvo listinných

dôkazov, ktoré podľa jej tvrdení preukazujú aktívnu legitimáciu žalobkyne. Ďalej vyčíslila

odhadovanú majetkovú ujmu na sumu 2 440 000 €, na čo reflektovala aj doplnením petitu.

Ohľadne spôsobu vyčíslenia tejto žalovanej sumy uviedla, že jej presná výška je v konaní

sporná a z toho dôvodu už v samotnej žalobe navrhovala vykonať súdom ustanovené

znalecké dokazovanie, ktoré ju nesporne určí, a to aj s poukazom na značnú finančnú

náročnosť znaleckého dokazovania v prejednávenej veci. Ohľadom špecifikácie pozemkov,

na ktorých pôvodní majitelia pohľadávok hospodárili a ktoré sa nachádzajú v pásme

ochrany vodných zdrojov uviedla, že všetky nájomné zmluvy spolu s ich dodatkami

a prílohami sú k dispozícii u pôvodných majiteľov pohľadávok a pokiaľ súd ustanoví znalca

na určenie presnej výšky majetkovej ujmy na užívaných pozemkoch v ochranných pásmach

vodárenských zdrojov, budú mu k dispozícii. Navyše, pokiaľ by tieto aj boli súdu

predložené, tieto nepreukazujú veľkosť obhospodarovanej plochy v ochrannom pásme.

Podľa sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve

účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil

v lehote, ktorú urči, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba

opravu alebo doplnenie vykonať.

Podľa veta prvá ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie

neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd

odmietne podanie, ktorá by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.

Výklad a používanie a musí v celom

rozsahu rešpektovať základne právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie

v súlade s účelom základného právo na súdnu ochranu.

Interpretáciou a používaním tohto ustanoveniu nemožno obmedziť základné právo

na súdnu ochranu bez zákonného podkladu (). Prílišný formalizmus

pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak

na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu

v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam na ochranu

zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Sám Občiansky

súdny poriadok to vyjadruje tak, že umožňuje odmietnuť podanie podľa

len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky podania pokračovať. Pokračovanie v konaní

treba chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok.

Podľa dovolacieho súdu z návrhu na začatie konania a z jeho doplnení nepochybne

(okrem ostatných náležitostí uvedených v ) vyplýva:

a) čoho sa žalobkyňa domáha - zaplatenia sumy 2 440 000 € od žalovaných 1/ a 2/

titulom náhrady majetkovej ujmy, ktorá vznikla obmedzením hospodárenia na užívaných

pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, za presne špecifikované obdobie,

b) označenie dôkazov, ktorých sa žalobkyňa dovoláva - vzorové nájomné zmluvy,

čestné vyhlásenia družstiev, identifikácia pozemkov družstvom 1 a 2, potvrdenia obvodných

úradov, odborné posudky atď.,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností - obmedzenie hospodárenia na užívaných

pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov na základe rozhodnutí -

Okresného národného výboru vo Zvolene č. j. OPLVH - vod. -462

z 15. októbra 1988, Obvodného úradu životného prostredia Banská Bystrica

č. ŽP 6061.2/190/95-Dš z 8. marca 1996.

Navyše žalobkyňou navrhovaným znaleckým dokazovaním by podľa názoru

dovolacieho súdu mohla byť určená presná výška vzniknutej majetkovej ujmy, ale aj presne

určené dotknuté pozemky, ktorých sa náhrada majetkovej ujmy týka (na využitie znaleckého

posudku pri určovaní výšky majetkovej ujmy pritom pamätá aj „vodný zákon“, konkrétne

).

Za tejto vyššie uvedenej situácie, keď odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa, ktorým bolo podanie žalobkyne odmietnuté z dôvodu, že žaloba nemala potrebné

náležitosti ( ), je zrejmé, že žalobkyni bola znemožnená realizácia jej

procesného práva na to, aby súd konal ďalej o jej žalobe, a že teda v predmetnom konaní

došlo k procesnej vade podľa ustanovenia , zakladajúcej prípustnosť

dovolania. Táto vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní postihnutom tak závažnou

procesnou vodou, nemôže byť totiž považované za správne.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a aj súdu

prvého stupňa v celom rozsahu (pretože rozhodnutie o návrhoch žalobkyne v zmysle § 138

a vychádzalo z výroku o odmietnutí podania) a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie (, )... »

4. Ústavný súd však nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať

o správnosti právneho záveru najvyššieho súdu spočívajúcom v tom, že odmietnutím žaloby

(podania) žalobkyne jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Tento záver v žiadnom

prípade nemožno považovať za arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Z namietaného

uznesenia najvyššieho súdu totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu

alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

V zmysle ustanovenia sudca alebo poverený zamestnanec súdu

uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil

alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení

uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

V zmysle ustanovenia ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie

neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd

odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania.

V zmysle ustanovenia konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem

všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum

narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj

o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,

ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

V zmysle ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Najvyšší súd svoj záver ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil, keď

s poukazom na to, že zo žaloby nepochybne vyplýva, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia

žalovanej pohľadávky vo výške 2 440 000 € s príslušenstvom z titulu náhrady majetkovej

ujmy spôsobenej v období od 1. mája 2004 do 12. mája 2010 obmedzením hospodárenia

na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov založených (vymedzených)

rozhodnutiami príslušných orgánov štátnej vodnej správy, a to rozhodnutím bývalého

Okresného národného výboru vo Zvolene, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného

hospodárstva, č. j. OPLVH – vod. -452 z 15. októbra 1988 a rozhodnutím

Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Bystrici, oddelenia štátnej vodnej správy

a ochrany ovzdušia č. ŽP 6061.2/190/95-Dš z 8. marca 1996 (ďalej len „vodoprávne

rozhodnutia“), pričom žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení označila, resp. už

okresnému súdu predložila listinné dôkazy, medzi nimi aj „identifikáciu pozemkov...“

užívaných postupcami, ustálil, že nejde o taký nedostatok žaloby (podania), pre ktorý by

nebolo možné v konaní pokračovať.

Inými slovami, keďže žalovaná pohľadávka predstavuje náhradu majetkovej ujmy,

ktorá mala v rozhodujúcom období vzniknúť postupcom (právnym predchodcom žalobkyne,

pozn.) dôsledkom obmedzenia hospodárenia na pozemkoch, resp. ich častiach

nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov zriadených práve

označenými vodoprávnymi rozhodnutiami, záver najvyššieho súdu o tom, že napriek

neuvedeniu špecifikácie týchto pozemkov žalobkyňou podľa údajov katastra (evidencie)

nehnuteľností, resp. ich špecifikácii iba podľa katastrálnych území, žaloba spĺňa požiadavky

návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia ods. , a teda predmet konania

vymedzuje dostatočne určite na to, aby tento nemohol byť zameniteľný s predmetom iného

konania, dôsledkom čoho nebol dôvod na jej odmietnutie v zmysle § 43 ods. 2 vety prvej

, sa nijako neprieči obsahu, účelu ani zmyslu týchto procesno-právnych zákonných

ustanovení, a preto je ústavne plne udržateľný.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle o vodách

a o zmene o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov za preukázané

obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí náhrada

majetkovej ujmy, pričom ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí

na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, najvyššiemu súdu nič nemožno

vytknúť, ak v rámci svojej argumentácie v súvislosti so zákonnou požiadavkou opísania

rozhodujúcich skutočností v žalobe vrátane presného určenia (vymedzenia) rozsahu

ochrannými pásmami vodárenských zdrojov dotknutých pozemkov, spôsobu obmedzenia

hospodárenia na nich a v nie poslednom rade určenia výšky majetkovej ujmy medzi inými

poukázal aj na budúce znalecké dokazovanie.

Keďže je zo žaloby zjavné, že žalobkyňa sa proti žalovaným domáha náhrady

majetkovej ujmy za obmedzenie užívania pozemkov postupcom v ochranných pásmach

vodárenských zdrojov zriadenými (vymedzenými) v žalobe označenými vodoprávnymi

rozhodnutiami orgánov štátnej vodnej správy, ktorá im (postupcom) mala vzniknúť

v období od 1. mája 2004 do 12. mája 2010, a teda, ako to z argumentácie najvyššieho súdu

zrejme vyplýva, predmet konania bol žalobou určený rozsahom síce minimálnym, avšak

dostatočným na to, aby nemohol byť zameniteľný s predmetom iného konania, ústavný súd

sa nijako nestotožňuje s názorom sťažovateľky, že by budúci znalecký posudok

vypracovaný v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 vodného zákona nahrádzal procesnú

povinnosť žalobkyne v zmysle ustanovenia spočívajúcu v opísaní

rozhodujúcich skutočností.

Navyše, keďže práve vodoprávnymi rozhodnutiami orgánov štátnej vodnej správy,

na základe ktorých sa žalobkyňa domáha náhrady majetkovej ujmy za obmedzenie užívania

pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, boli zriadené (vymedzené) nielen

samotné ochranné pásma vodárenských zdrojov, ale určené aj záväzné podmienky

(obmedzenia) pre spôsob hospodárskeho využitia týchto pozemkov, dôsledkom čoho

najvyšší súd dospel k záveru, že v prípade žaloby nejde o taký nedostatok, pre ktorý by

nebolo možné v konaní pokračovať, podľa názoru ústavného súdu sa tiež nemožno stotožniť

ani s tvrdením sťažovateľky o tom, že najvyšší súd skúmaním (analýzou) žalobkyňou

predložených listín nahrádzal povinnosť žalobkyne v zmysle ustanovenia

opísať v žalobe rozhodujúce skutočnosti, a tým by ju neoprávnene zvýhodňoval na úkor

sťažovateľky.

Najvyšší súd v napadnutom uznesení zrozumiteľným a jasným spôsobom vysvetlil,

z akého dôvodu odmietnutie žaloby pre jej okresným súdom a následne aj krajským súdom

ustálený „nedostatok, pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať“, bolo pre žalobkyňu

odňatím možnosti konať pred súdom napĺňajúcim dovolací dôvod v zmysle ustanovenia

. Podľa názoru ústavného súdu táto vlastná úvaha najvyššieho súdu

nevybočuje z ústavných medzí výkladu označených zákonných ustanovení.

6. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky, že k porušeniu jej základného práva

na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie došlo aj tým, že najvyšší súd

sa v sťažnosťou napadnutom uznesení odchýlil od podľa jej názoru stabilizovanej súdnej

praxe, pokiaľ ide o posudzovanie splnenia alebo nesplnenia náležitostí návrhu na začatie

konania ( ) pri uplatňovaní náhrady majetkovej ujmy spôsobenej

obmedzením hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov

(§ 32 ods. 6 vodného zákona) v iných obdobných prípadoch (pozri uznesenie krajského

súdu sp. zn. z 30. júna 2010 a uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 28. februára 2011), ústavný súd v prvom rade podotýka, že

predmetom konania pred ústavným súdom bolo iba napadnuté uznesenie najvyššieho súdu,

ktoré, resp. závery ktorého (pozri už uvedené) ústavný súd z hľadiska dodržania zásad

ústavnosti aj preskúmal. Skutočnosť, že krajský súd, prípadne iné súdy, pri posudzovaní

otázky splnenia alebo nesplnenia náležitostí návrhu na začatie konania v iných ako

ústavným súdom preskúmavanej veci zaujali odlišné právne stanovisko, a teda v iných

veciach náhrady majetkovej ujmy spôsobenej obmedzením hospodárenia na pozemkoch

v ochranných pásmach vodárenských zdrojov uplatnenej proti žalovaným návrh na začatie

konania bol odmietnutý, pričom tieto iné rozhodnutia neboli predmetom prieskumu

ústavného súdu, ešte nemá za následok automatický predpoklad o ústavnosti záverov

vyslovených v týchto iných veciach, takže takéto rozhodnutia v iných veciach nie sú tak

pre najvyšší súd, ako ani pre ústavný súd právne záväzné.

Uvedené platí o to viac vo vzťahu k rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Českej

republiky, resp. k jeho sťažovateľkou označeným rozhodnutiam v úplne iných veciach.

Napokon však samotná sťažovateľka s poukazom na „... Uznesenie Najvyššieho súdu ČR

zo dňa 9. 7. 2003 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa

19. 12. 2006 sp. zn. ...“ (pozri poznámka „20“ pod čiarou na strane 8

sťažnosti) uviedla, že «... „požiadavka opísania rozhodujúcich skutočností môže byť

splnená aj výslovným odkazom na listinu, ktorú žalobca pripojí k žalobe“20...», čo v

preskúmavanej veci aj podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu bolo

splnené, keď žalobkyňa v žalobe v rámci opísania rozhodujúcich skutočností ochranným

pásmom vodárenských zdrojov dotknuté pozemky vymedzila iba s odkazom na označené

vodoprávne rozhodnutia príslušných orgánov štátnej vodnej správy, ktorými boli tieto

ochranné pásma zriadené.

V danom kontexte ústavný súd v závere dodáva, že prílišný formalizmus

pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak

na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu

v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu

zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu

(m. m. ).

Ako už bolo uvedené, záver najvyššieho súdu, podľa ktorého žaloba spĺňa náležitosti

návrhu na začatie konania, dôsledkom čoho jej odmietnutie bolo odňatím možnosti

žalobkyni konať pred súdom, je teda podľa názoru ústavného súdu v súlade s ústavnými

medzami výkladu zákonov. Pretože namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje

znaky svojvôle a je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových

postupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia

nahrádzať a za tejto situácie nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru najvyššieho súdu.

V závere tiež ústavný súd pripomína, že do obsahu základného práva zaručeného

v , ako aj práva na spravodlivý proces zaručeného v

dohovoru nepatrí právo účastníka konania (dotknutej osoby) dožadovať sa toho, aby

všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorý účastník konania predkladá (, ).

Vychádzajúc z uvedeného postup najvyššieho súdu pri odôvodňovaní napadnutého

uznesenia nemožno podľa názoru ústavného súdu dávať do takej spojitosti s obsahom

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v , resp. práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých súčasťou je aj

základné právo na rovnosť účastníkov v konaní zaručené v a

ods. 3 listiny, ktorý by mohol byť predmetom posudzovania ústavnosti postupu najvyššieho

súdu v konaní o veci samej. Ústavný súd preto podľa

sťažnosť sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní náhrady trov

konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127

ods. 2 prvá veta ), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľka domáhala

ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014