Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 435/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť A. K., zastúpenej advokátom

JUDr. Karolom Spišákom, Ventúrska 18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva podľa postupom Obvodného

oddelenia Policajného zboru Krásno nad Kysucou vo veci vedenej pod ČVS: ORP-945/KK-

CA-2013 a jeho uznesením zo 14. augusta 2013, uznesením Okresnej prokuratúry Čadca

č. k. -9 z 5. septembra 2013, postupom Krajskej prokuratúry v Žiline vo veci

vedenej pod sp. zn. a jej prípisom zo 6. decembra 2013 a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. IV/1 Gn 39/14/1000 a jej

prípisom z 11. marca 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2014

prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť A. K. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) postupom Obvodného oddelenia

Policajného zboru Slovenskej republiky Krásno nad Kysucou (ďalej len „OO PZ SR Krásno

nad Kysucou“) vo veci vedenej pod ČVS: ORP-945/KK-CA-2013 a jeho uznesením

zo 14. augusta 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie OO PZ SR Krásno nad Kysucou“),

uznesením Okresnej prokuratúry Čadca (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 406/13-

9 z 5. septembra 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry“), postupom

Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn.

a jej prípisom zo 6. decembra 2013 (ďalej len „napadnutý prípis krajskej

prokuratúry“) a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. IV/1 Gn 39/14/1000 a jej prípisom

z 11. marca 2014 (ďalej len „napadnutý prípis generálnej prokuratúry“).

V sťažnosti sa predovšetkým uvádza:

«Uznesením ČVS: ORP-945/KK-CA-2013 zo dňa 14.08.2013 2013 (ďalej len

„Uznesenie“) poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ SR Krásno nad Kysucou

v zmysle trestné oznámenie odmietol, nakoľko nie

je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného

poriadku.

Proti tomuto Uzneseniu podala sťažovateľka v zákonnej lehote v zmysle § 187 ods. 1

sťažnosť zo dňa 28. 08. 2013 z dôvodu, že policajt vyhodnotil Uznesenie

jednostranne, v jej neprospech, napriek predloženým dôkazom, Uznesenie je predčasné,

pričom výpoveď M. F. je založená na nepravde. Listom zo dňa 11. 09. 2013 doplnila

sťažovateľka svoju sťažnosť zo dňa 28. 08. 2013.

Po doručení sťažnosti dňa 03. 09. 2013 uznesením č. k. -9 už zo dňa

05. 09. 2013 prokurátor okresnej prokuratúry Čadca zamietol sťažnosť sťažovateľky proti

uzneseniu o zastavení trestného stíhania, pričom poukázal na absenciu úmyslu na strane

podozrivého, a na rozpornosť proti sebe stojacich dvoch relevantných skupín navzájom si

odporujúcich dôkazov, pričom zistenie iných dôkazov (osvedčujúcich pravdivosť jednej

alebo druhej skupiny), po začatí trestného stíhania je vylúčené, a nie je možné zistené

rozpory odstrániť ani dôsledným vyhodnotením odporujúc ich si dôkazov.

Sťažovateľka podala proti uzneseniu prokurátora okresnej prokuratúry podnet

v zmysle § 31 a nasl. zákona zo dňa 28. 09. 2013.

Krajská prokuratúra Žilina listom č. k. -6 zo 06. 12. 2013 podnet

sťažovateľky odmietla ako nedôvodný s poukázaním na skutočnosť, rovnako ako okresná

prokuratúra, že vo veci existujú dve skupiny navzájom si odporujúcich dôkazov, pričom je

vylúčené, že aj po začatí trestného stíhania vo veci by mohli byť zistené také ďalšie dôkazy,

ktoré by mohli osvedčiť pravdivosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. Krajská

prokuratúra ďalej v odôvodnení uviedla, že po komplexnom vyhodnotení zadováženého

spisového materiálu sa stotožňuje so závermi povereného príslušníka OO PZ Krásno nad

Kysucou, ako aj okresného prokurátora OP Čadca, ktorí po preskúmaní zadováženého

spisového materiálu, vo svojich rozhodnutiach zhodne skonštatovali, že sťažovateľkou

uvádzané skutočnosti, t. j. poškodenie jej majetku, neboli v trestnom konaní preukázané.

Krajská prokuratúra taktiež uviedla, že v danom prípade absentuje naplnenie všetkých

zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona, ako aj akéhokoľvek iného trestného činu, ktorého znaky sú uvedené v osobitnej

časti . Na záver skonštatovala, že v predchádzajúcich vydaných

rozhodnutiach nezistila žiadne vecné, ani procesné pochybenia a predmetné uznesenia

považuje za zákonné, dôvodné a vecne správne, a preto podnet sťažovateľky zo dňa 28. 09.

2013 odložila.

Opakovaný podnet, ktorý sťažovateľka adresovala listom zo dňa 10. 01. 2014

generálnej prokuratúre, bol generálnou prokuratúrou odmietnutý listom sp. zn.

IV/1 Gn 39/14/1000-9 z 11. 03. 2014, pričom prokurátor generálnej prokuratúry

konštatoval, že tak ako aj spôsob vybavenia podnetu krajskou prokuratúrou považuje

za zákonný a správny, s obsahom písomného upovedomenia zo dňa 06. 12. 2013 sa

stotožňuje, tak aj odmietnutie veci uznesením ČVS: ORP-945/KK-CA-2013 zo 14. 08. 2013

povereným príslušníkom Obvodného oddelenia PZ SR Krásno nad Kysucou, bolo zákonným

a dôvodným rozhodnutím. Opakovaný podnet bol tak bez prijatia prokurátorských opatrení

odložený. ...

Poverený príslušník OO PZ Krásno nad Kysucou ako a príslušné prokuratúry

pristupovali k danej veci nedôsledne už od začiatku. Z postupu a rozhodnutí (ako už bolo

vyššie uvedené, odôvodnenia sú takmer totožné, použili rovnaké vety a k skutkovému stavu

je v Uznesení príslušníka OO PZ Krásno nad Kysucou a Uznesení OP Čadca

prekopírovaná výpoveď sťažovateľky a oznamovateľa) je evidentné, že sa snažili predmetnej

veci skôr rýchlo zbaviť (ignorovali sťažovateľkou navrhované dôkazy, rozhodnutia neboli

dostatočne a riadne odôvodnené) a nie ju riadne vyšetriť, tak ako ukladá .

S poukazom na vyššie uvedené, orgány činné v trestnom konaní nevenovali trestnému

oznámeniu sťažovateľky pozornosť, ktorú vyžaduje zákon.

Príslušné prokuratúry vzhľadom na vyššie vytknuté skutočnosti príslušné právne

normy aplikovali v príkrom rozpore s ich účelom a zmyslom, čo má za následok porušenie

práva sťažovateľky na inú právnu ochranu v zmysle SR.

Pokiaľ sa generálna prokuratúra s rozhodnutím príslušných prokuratúr (okresná

a krajská) stotožnila, aplikovala pri vybavovaní opakovaného podnetu sťažovateľky

predmetné právne normy v rozpore s ich účelom a zmyslom, tým porušila právo sťažovateľa

na inú právnu ochranu, garantované SR.

Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú

právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich

v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto

rozhodnutie považovať za rozporné s SR. Rozhodnutia musia

v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené, pričom v rozsah tejto

povinnosti závisí od osobitostí jednotlivých prípadov. Jednotlivec má právo na také

odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej alebo inej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Podľa názoru sťažovateľky

v danom prípade z dôvodu vyššie uvedených vytknutých pochybení dostatočného

odôvodnenia tomu tak nebolo. ...

Keďže závery povereného príslušníka OO PZ Krásno nad Kysucou a následne

príslušných prokuratúr v ich rozhodnutí sú podľa názoru sťažovateľky zjavne

neodôvodnené, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a majú za následok

porušenia základného ústavného práva, preto by mali byť aj predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu.“

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva A. K... na inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, postupom Obvodného oddelenia PZ SR Krásno nad Kysucou,

Okresnou prokuratúrou Čadca, Krajskou prokuratúrou Žilina, Generálnou prokuratúrou

SR, porušené boli.

2. Zrušuje sa Uznesenie Obvodného oddelenia PZ SR Krásno nad Kysucou

ČVS: ORP-945/KK-CA-2013 zo dňa 14. 08. 2013 a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. A. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 Eur (slovom

tisícpäťsto Eur), ktoré jej je Generálna prokuratúra SR povinná vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Generálna prokuratúra SR je povinná nahradiť trovy právneho zastúpenia A. K.

v sume 340,90 EUR s DPH na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Karola

Spišáka... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky na inú

právnu ochranu zaručeného v napadnutým uznesením OO PZ SR

Krásno nad Kysucou a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, napadnutým uznesením

okresnej prokuratúry, napadnutým prípisom krajskej prokuratúry a postupom, ktorý

predchádzal jeho vyhotoveniu, a napadnutým prípisom generálnej prokuratúry a postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu. Podľa sťažovateľky k namietanému porušeniu jej

základného práva na inú právnu ochranu podľa malo dôjsť takým

postupom označených orgánov činných v trestnom konaní, ktorý vyústil do uznesenia

o odmietnutí jej trestného oznámenia založeného na závere, že v predmetnej veci nie je

dôvod na začatie trestného stíhania, alebo postupu v zmysle § 197 ods. 2 Trestného

poriadku, s čím sťažovateľka nesúhlasí.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým uznesením OO PZ SR Krásno nad Kysucou a postupom, ktorý

predchádzal jeho vydaniu

Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa ,

resp. podľa ako prostriedku ochrany (alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je

zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v ().

ani taktiež nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania

zvolil medzi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje, aby sťažovateľ vyčerpal všetky jemu dostupné a účinné

prostriedky nápravy. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak

fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany

svojich práv (, ).

Proti namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým uznesením OO PZ SR Krásno nad Kysucou a postupom, ktorý predchádzal

jeho vydaniu, mohla sťažovateľka podať sťažnosť (čo aj využila), o ktorej bola oprávnená

a aj povinná rozhodnúť okresná prokuratúra. Táto skutočnosť zároveň zakladá dôvod

na odmietnutie tejto časti sťažnosti pre jej neprípustnosť.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým uznesením okresnej prokuratúry

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky napadnutým

uznesením okresnej prokuratúry, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť proti napadnutému

uzneseniu OO PZ SR Krásno nad Kysucou, síce nemohla podať sťažovateľka opravný

prostriedku podľa , ale mala možnosť namietať toto uznesenie podnetom

podľa príslušných ustanovení o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), čo aj využila.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej

zdôrazňuje, že podnet a tiež opakovaný podnet považuje podľa zákona o prokuratúre

za právny prostriedok nápravy, ktorý zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv

alebo slobôd účinne poskytuje, a to aj vo vzťahu k tomu právu, ktorého porušenie

sťažovateľka namieta touto sťažnosťou (pozri napr. , ,

atď.).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka túto možnosť využila a podnet proti

napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry, ktorý bola oprávnená a aj povinná vybaviť

krajská prokuratúra, podala. Uvedené okolnosti vylučujú, aby ústavný súd meritórne

prerokoval túto časť sťažnosti, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol ako

neprípustnú.

3. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

napadnutým prípisom krajskej prokuratúry a postupom, ktorý predchádzal

jeho vydaniu

Vo vzťahu k namietanému porušeniu označeného práva sťažovateľky napadnutým

postupom a napadnutým prípisom krajskej prokuratúry, ktorým bol odmietnutý podnet

sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry ako nedôvodný, ústavný

súd opätovne poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej nielen podnet, ale aj

opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre považuje za právny prostriedok nápravy,

ktorý zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje,

a to aj vo vzťahu k tomu právu, ktorého porušenie sťažovateľka namieta touto sťažnosťou

(pozri napr. , , atď.).

Konštatujúc, že sťažovateľka podala proti napadnutému prípisu opakovaný podnet,

ústavný súd dospel k záveru, že aj túto časť sťažnosti je potrebné už pri predbežnom

prerokovaní odmietnuť podľa ako neprípustnú.

4. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

napadnutým prípisom generálnej prokuratúry a postupom, ktorý predchádzal

jeho vydaniu

Opakovaný podnet podaný sťažovateľkou smerujúci proti napadnutému prípisu

krajskej prokuratúry prokurátor generálnej prokuratúry napadnutým prípisom vybavil tak,

že ho odložil, pričom v jeho texte vyhodnotil spôsob, akým vybavila krajská prokuratúra

podnet sťažovateľky, ako zákonný a správny. Rovnako vyhodnotil prokurátor generálnej

prokuratúry v napadnutom prípise aj napadnuté uznesenie OO PZ SR Krásno nad Kysucou

vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Ústavný súd uvádza, že nevyhnutnou podmienkou uplatnenia základného práva na

inú právnu ochranu ( ) je existencia práva, ktorého porušenie fyzická

osoba alebo právnická osoba v konaní pred súdom, alebo iným orgánom verejnej moci.

Z ustanovení ani nijakého iného platného právneho predpisu

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) však nemožno vyvodiť subjektívne právo osoby, ktorá podala trestné oznámenie,

na začatie trestného konania. Aj keď podľa je prokurátor

povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, posúdenie otázky, či sú splnené

zákonné podmienky na začatie trestného stíhania v konkrétnej veci (na základe skutočností

uvedených v trestnom oznámení alebo skutočností zistených preverením trestného

oznámenia), je plne v právomoci orgánov činných v trestnom konaní (policajných orgánov,

vyšetrovateľov, prokurátorov). Osobe, ktorá podala trestné oznámenie, nevzniká právo

na začatie trestného stíhania. Absencia existencie práva na začatie trestného konania

vylučuje možnosť porušenia sťažovateľkou označeného základného práva na inú právnu

ochranu podľa . Takéto právo nemožno odvodiť ani z niektorého

zo základných práv alebo slobôd podľa druhej hlavy (m. m. ,

, , , ).

Rovnako súčasťou týchto základných práv nie je ani povinnosť orgánu štátu

kvalifikovať konanie, ktoré sťažovateľka považuje za porušenie svojich práv, ako trestný

čin. Ak dôkazy, ktoré boli vykonané, nedávajú podklad pre začatie alebo pokračovanie

v trestnom stíhaní, nemôže vyšetrovateľ začať konať alebo pokračovať v konaní.

Sťažovateľka ako oznamovateľka trestného činu mala zákonné právo domáhať sa len toho,

aby sa jej oznámením, resp. sťažnosťou kompetentný orgán zaoberal. Nemá však nárok na

to, aby výsledok konania kompetentného štátneho orgánu zodpovedal jej predstave

().

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa (ako aj Listiny základných práv

a slobôd) je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34

ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom sa takýmto podnetom, resp.

opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou

tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu,

resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr. , ,

, , ), t. j. za porušenie základného práva na inú

právnu ochranu nemožno považovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu,

resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. ,

, atď.)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2014