Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 469/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť J.M., zastúpeného

advokátkou JUDr. Nikoletou Sekerákovou, 1. mája 18, Žilina, ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo 17. októbra 2013, ako aj porušenie

svojich základných práv podľa , a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 19. novembra 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára

2014 doručená sťažnosť J. M., (ďalej len „sťažovateľ“), z obsahu ktorej vyplýva, že ňou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 17. októbra 2013 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“), ako aj porušenie svojich základných práv podľa

, a a práva podľa dohovoru

uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 19. novembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný

pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona účinného do 31. decembra 2005, pričom jeho trestná vec je vedená okresným súdom

pod sp. zn. .

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 17. októbra 2013 uložil sťažovateľovi

poriadkovú pokutu vo výške 550 € z dôvodu, že sa nedostavil na hlavné pojednávanie

napriek tomu, že bol naň riadne predvolaný. Sťažovateľ krátko pred začatím hlavného

pojednávania svoju neúčasť ospravedlnil tým, že „bol hospitalizovaný vo Fakultnej

nemocnici s poliklinikou Žilina, kde absolvoval infúzne liečby z dôvodu nečakaného úrazu“.

Okresný súd si vzhľadom na opakovanú neúčasť sťažovateľa na hlavnom pojednávaní

vyžiadal stanovisko sťažovateľovho ošetrujúceho lekára, ktorý konštatoval, že „sa

u obžalovaného nejednalo o taký stav, pre ktorým by u obžalovaného došlo k ohrozeniu

života alebo závažnému zhoršeniu zdravotného stavu v prípade, ak by sa dostavil na hlavné

pojednávanie na Okresnom súde Žilina“.

Z uvedených dôvodov, prihliadajúc na opakovanie takéhoto konania, okresný súd

ospravedlnenie sťažovateľa neakceptoval a napadnutým uznesením mu uložil poriadkovú

pokutu. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť. Krajský

súd o sťažnosti rozhodol uznesením sp. zn. z 19. novembra 2013 tak, že ju

ako nedôvodnú zamietol.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „Voči uvedenému rozhodnutiu

prvostupňového súdu podal sťažovateľ sťažnosť, v ktorej namietal skutočnosť, že predmetnú

lekársku správu neobdržal, nie je mu známy obsah tejto správy, teda relevantne sa k nej

nemôže vyjadriť. Predmetná lekárska správa nebola doručená tak isto ani obhajcovi

sťažovateľa. Z uvedeného mal sťažovateľ za to, že Okresný súd Žilina porušil sťažovateľove

právo na obhajobu a to znemožnením sa brániť voči vykonanému dokazovaniu, dôkazu.“

Rovnako podľa názoru sťažovateľa pochybil i krajský súd, ktorý „nezabezpečil

sťažovateľovi uplatnenie jeho práva na obhajobu“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé konanie a obhajobu podľa čl. 50

ods. 3 a SR a právo na obhajobu podľa

čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Žilina zo dňa 17. 10. 2013, sp. zn. -2009 bolo porušené.

2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé konanie a obhajobu podľa čl. 50 ods.

3 a a SR a právo na obhajobu podľa

čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu Žilina zo dňa 19. 11. 2013, sp. zn. -2019 bolo porušené.

3. Uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 19. 11. 2013, sp. zn.

2019 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu Žilina na nové prerokovanie a rozhodnutie

s tým, že bude zabezpečené sťažovateľove právo na obhajobu s možnosťou sa vyjadriť

k vykonaným dôkazom.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu nemajetkovej

ujmy ako finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur, ktoré je povinný vyplatiť Krajský súd

Žilina sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

5. Ústavný súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi

sťažovateľa JUDr. Nikolete Sekerákovej... vo výške 284,08 EUR.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K napadnutému uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 17. októbra

2013

V súvislosti s namietaným porušením sťažovateľom označených práv uznesením

okresného súdu sp. zn. zo 17. októbra 2013 ústavný súd považoval za potrebné

zdôrazniť, že jeho právomoc podľa je založená na princípe

subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť

využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

Sťažovateľ mal právo podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť

(čo aj využil), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc

krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc

ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K napadnutému uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 19. novembra 2013

V súvislosti s námietkou, ktorú sťažovateľ uplatnil proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu, ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru,

podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ). Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (m. m. , ).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie

svojich práv podľa a dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu z dôvodu, že

krajský súd ani jemu, ani jeho právnemu zástupcovi nedoručil stanovisko ošetrujúceho

lekára na jeho ospravedlnenie z hlavného pojednávania, na základe ktorého bolo rozhodnuté

o uložení poriadkovej pokuty. Sťažovateľ argumentuje, že s predmetným stanoviskom nebol

oboznámený a nemal možnosť navrhnúť dôkazy, ktoré by ho vyvrátili.

Pre účely posúdenia opodstatnenosti námietok sťažovateľa ústavný súd preskúmal

odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Vo vzťahu k základu rozhodnutia predsedníčky senátu sa krajský súd v celom

rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia o uložení poriadkovej pokuty.

Za daných okolností boli splnené zákonné podmienky na uloženie poriadkovej pokuty, tak

ako vyplývajú z ustanovenia

Základným argumentom je objektívne zistenie, že obžalovaný J. M. dňa 10. 9. 2013

o 08.04 h. zo zdravotných dôvodov ospravedlnil telefonicky svoju neúčasť na hlavnom

pojednávaní, ktoré bolo nariadené na termín 10. 9. 2013 o 09.00 h., a na nariadené hlavné

pojednávanie sa nedostavil. Ako dôvod svojej neúčasti uviedol, že 10. 9. 2013 bol

hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina, kde absolvoval infúzne liečby

z dôvodu nečakaného úrazu. O termíne hlavného pojednávania obžalovaný vedel

od 14. 5. 2013 (č. l. 1975).

Krajský súd je rovnakého názoru, že u obžalovaného nebol daný vážny dôvod, ktorý

mu zabránil hlavného pojednávania sa zúčastniť...

Argumenty obžalovaného, prezentované v telefonickom aj v písomnom

ospravedlnení, nepresvedčili ani nadriadený súd, že z vážnych zdravotných dôvodov

(načakaného úrazu) sa nemohol zúčastniť na hlavnom pojednávaní. Naopak, z oznámenia

MUDr. J. V., primára neurologického oddelenia FNsP Žilina, je zistiteľné, že pacient J. M.

bol dňa 10. 9. 2013 vyšetrený na ambulancii stacionára neurologického oddelenia FNsP

Žilina MUDr. J. H. po odoslaní jeho spádovým neurológom MUDr. A. L. Bol odoslaný k

ambulantnej infuznej liečbe pre bolesti chrbtice. Pacient dochádzal k infúznej liečbe

ambulantne, liečbu dokonca prerušil na jeden týždeň, nakoľko mal denné zmeny

v zamestnaní. U pacienta sa nejednalo o taký stav, pre ktorý by došlo k ohrozeniu života

alebo by došlo k závažnému zhoršeniu zdravotného stavu, ak by sa dostavil na pojednávanie

na Okresnom súde Žilina. Nejednalo sa o neodkladné vyšetrenie (č. l. 2008).

Krajský súd, rovnako ako okresný súd, dospel k záveru, že zdravotné problémy

(bolesti chrbtice) obžalovaného nie sú takým ochorením, ktoré by bránilo obžalovanému

v účasti na nariadenom hlavnom pojednávaní. V tomto smere sa jednoznačne vyjadril aj

MUDr. J. V. - primár neurologického oddelenia FNsP. Nepreukázalo sa tvrdenie

obžalovaného, že u neho išlo o „nečakaný úraz“. Naopak, ako vyplýva z lekárskej správy,

u obžalovaného nešlo o neodkladné vyšetrenie, nebol ohrozený jeho život a účasťou

na pojednávaní by nedošlo k závažnému zhoršeniu zdravotného stavu. Ako je zistiteľné

zo spisu, obžalovaný sa na bolesti chrbtice lieči už dlhšiu dobu. Je nepochybné, že

obžalovaný kvôli pracovným povinnostiam prerušil ambulantnú infúznu liečbu. Preto mu

nič nebránilo, aby prerušil infúznu liečbu a dostavil sa na nariadené hlavné pojednávanie.

Krajský súd ďalej zdôrazňuje, že aj obžalovaný je povinný rešpektovať predvolanie

súdu. Práve naopak, z celkového správania sa obžalovaného a jeho prístupu

k prejednávanej trestnej veci, ktoré je zistiteľné z obsahu spisu, aj krajský súd nadobudol

presvedčenie, že obžalovaný sa účelovo vyhýba účasti na nariadených úkonoch súdu.

Z obsahu spisu je ďalej zistiteľné, že hlavné pojednávanie, určené na deň 10. 9. 2013, pre

neprítomnosť obžalovaného muselo byť odročené na iný termín. Obžalovaný nepochybné

vie, o akú trestnú vec ide, aj to, že jeho neprítomnosť zabráni vykonaniu hlavného

pojednávania. Preto predsedníčka senátu okresného súdu postupovala správne, keď

obžalovanému za vyššie uvedené konanie podľa uložila poriadkovú

pokutu.

Nadriadený súd považuje za správnu a zákonnú aj výmeru poriadkovej pokuty, ktorá

bola napadnutým uznesením uložená obžalovanému. Predsedníčka senátu postupovala

správne, keď pri výmere pokuty vo výške 550,- Eur zobrala do úvahy význam a dôležitosť

zmareného procesného úkonu - nariadeného hlavného pojednávania, ako aj celkovú

nedisciplinovanosť obžalovaného, jeho obštrukčné snahy smerujúce k zabráneniu alebo

aspoň k oddialeniu ukončenia predmetného trestného konania...

Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obžalovanému za neospravedlnenú

neúčasť na hlavných pojednávaniach boli právoplatne uložené už tri poriadkové pokuty,

jedna vo výške 166,- Eur, druhá vo výške 200,- Eur a tretia vo výške 500,- Eur.»

V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia sa krajský súd vyjadril

k namietanému porušeniu práva na obhajobu, keď uviedol:

„Neobstojí ani sťažnostná námietka obžalovaného, že v konaní o uložení poriadkovej

pokuty došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu tým, že mu nebola doručená lekárska

správa, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia. Predsedníčka senátu

správne zisťovala u lekára, ktorého lekársku správu pripojil obžalovaný ku svojmu

písomnému ospravedlneniu, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti

ospravedlnenia neúčasti obžalovaného a po takto zistenom skutkovom stave sa správne

rozhodla pre uloženie poriadkovej pokuty obžalovanému, pretože pre takéto rozhodnutie

mala dostatočný skutkový základ. Krajský súd v tejto súvislosti stručne poznamenáva, že

lekárska správa, ktorú si vyžiadala predsedníčka senátu, bola dôkazom len pre rozhodnutie

o uložení poriadkovej pokuty, nebola dôkazom pre meritórne rozhodnutie súdu. S ohľadom

na uvedené predsedníčka senátu rozhodla o uložení poriadkovej pokuty v súlade

so zákonom, pretože predsedníčka senátu nebola povinná pri rozhodovaní o poriadkovej

pokute predložiť lekársku správu obžalovanému, aby sa k nej vyjadril, v dôsledku čoho

nebolo porušené právo obžalovaného na obhajobu, ktoré je zakotvené v

a v , “

Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu a dôvodmi,

ktoré ho viedli k zamietnutiu sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

zo 17. októbra 2014, ústavný súd konštatuje, že je ústavne akceptovateľným

spôsobom odôvodnené a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za arbitrárne. Krajský

súd sa v ňom presvedčivým spôsobom vysporiadal s námietkou, ktorú sťažovateľ vzniesol

vo svojej sťažnosti (je v zásade identická s námietkou, ktorú formuloval v sťažnosti

adresovanej ústavnému súdu, pozn.), pričom závery, na ktorých je založené napadnuté

uznesenie, ústavný súd považuje v okolnostiach posudzovanej veci za správne, a teda

z ústavného hľadiska za konformné a udržateľné.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

napadnutým uznesením krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv

sťažovateľa podľa , a a práva podľa

písm. b) dohovoru, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júla 2014