Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 430/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

13. augusta 2014 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., zastúpeného advokátom

JUDr. Vladimírom Pochom, Hviezdoslavova 3, Bardejov, ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 22. januára 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

1. apríla 2014 doručená sťažnosť I. K. K. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Prešove (ďalej len ,,krajský súd“) sp. zn. z 22. januára 2014 (ďalej len

,,rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol v procesnom

postavení žalobcu účastníkom konania, v ktorom sa (po späťvzatí žaloby vo vzťahu

k žalovaným v 2. a 3. rade) domáhal vo vzťahu k žalovanej Slovenskej pošte, a. s., náhrady

nemajetkovej ujmy v sume 5 000 000 Sk. Skutkovým základom žaloby bolo doručenie

poškodenej zásielky z Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“), ktorú

žalovaná doručovala sťažovateľovi ešte 27. novembra 2001. Keď sťažovateľ zistil, že táto

zásielka bola otvorená a zabalená v priesvitnej fólii, odmietol ju prevziať a dal vrátiť späť

odosielateľovi. Žalobou podanou na Okresnom súde Bardejov (ďalej len ,,okresný súd“) sa

sťažovateľ domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v podstate

z dôvodu zásahu do listového tajomstva a jeho súkromia, keďže sa s obsahom

poškodenej (otvorenej) zásielky mohli oboznámiť aj iné osoby. Rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 28. novembra 2012 bola žaloba zamietnutá. Na odvolanie sťažovateľa

o veci rozhodoval krajský súd, ktorý rozsudkom napadnutým touto sťažnosť rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

3. Sťažovateľ v sťažnosti v podstatnom uviedol:

,,Z obidvoch rozsudkov všeobecných súdov je už na prvý pohľad vidieť, že tieto

pri prejednávaní tohto prípadu nekonali seriózne a objektívne, a teda že neboli nestranné

a nezávislé. Hlavným problémom a kardinálnou otázkou zostáva naďalej to, že odporca

v rozhodujúcej veci – údajné prasknutie obálky na mieru, aby nemohol byť jej obsah

vyprázdnený a tým aj zneužitý, ničím a nikým nepreukázal. Ba naopak, môj korunný svedok

sa na vlastné oči presvedčil a dal to aj na papier, že listová poštová zásielka od ESĽP bola

pri preprave poškodená a otvorená, čo túto skutočnosť nechali súdy úplne bez povšimnutia

a stotožnili sa iba s vyjadrením odporcu s absenciou akéhokoľvek dôkazu. A tým je právo

bez diskusie úplne na mojej strane. Ale čo z toho, keď naše súdy sú také, aké sú a robia si čo

samy chcú.“

4. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

rozsudkom krajského súdu boli porušené jeho označené práva, a súčasne žiadal, aby mu

ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov

konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,“) každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom predbežného

prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv

a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda

vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že táto má predpísané

náležitosti, je podaná v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, nie je neprípustná a na jej

prerokovanie má právomoc.

8. Ústavný súd sa však pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zároveň zaoberal

bližšie otázkou, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. Súčasťou stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich právomoci. Predovšetkým ústavný

súd pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ).

Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou

opravnou inštanciou (m. m. , ) a nemá zásadne ani oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(m. m. , ). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre

konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda

všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej

úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne

námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už

opakovane uviedol (napr. , ), že ochrana , prípadne

dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len

ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní

, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5

a zákonom ( ).

9. V súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd

rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha

pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej interpretácie a aplikácie

zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne

odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných práv

a slobôd (napr. , , , ).

10. Vychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov sa ústavný súd oboznámil s tou časťou odôvodnenia rozsudku

krajského súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti podstatná. Krajský súd

najskôr poukázal na dôvody rozsudku okresného súdu, odôvodnenie odvolania sťažovateľa,

aby následne v rozhodujúcej časti odôvodnenia uviedol:

«Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého

stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132

a nasl. , dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa v plnom

rozsahu stotožnil.

Predmetom konania je náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 165 969,59 Eur

( Sk), ktorú žalobca požaduje titulom zásahu do osobnostných práv porušením

listového tajomstva...

Odvolací súd v žiadnom prípade nespochybňuje význam listového tajomstva

a tajomstva prepravovanej správy, ktorým poskytuje náležitú ochranu tak Dohovor, ako aj

. Aby súd však mohol konštatovať, že došlo k porušeniu listového tajomstva a tým

k zásahu do osobnostných práv žalobcu, musia byť však kumulatívne naplnené všetky

predpoklady vzniku zodpovednosti.

Občianskoprávna zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu

osobnosti podľa ust. predpokladá splnenie týchto podmienok:

1. neoprávnený zásah do chráneného všeobecného osobnostného práva fyzickej

osoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť, alebo aspoň ohroziť osobnosť fyzickej osoby,

2. ujma na osobnosti fyzickej osoby (nemajetková ujma) v jej osobnej fyzickej

a psychicko - morálno - sociálnej integrite, v určitých prípadoch musí táto ujma spočívať

v znížení dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere,

3. príčinná súvislosť medzi 1. a 2., t. j. či neoprávnený zásah ujmu skutočne

bezprostredne vyvolal.

Z ustanovenia vyplýva, že právo na ochranu osobnosti

je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým a jeho obsahom je zákaz

akéhokoľvek zásahu; ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré

sú príkladmo uvedené v tomto ustanovení. Ide o generálnu klauzulu o ochrane osobnosti

fyzickej osoby. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému,

ktorý je neoprávnený (protiprávny). O neoprávnený zásah nejde, ak ten kto sa ho dopúšťa,

plní svoju právnu povinnosť alebo vykonáva svoje právo. Právna teória definuje

neoprávnený zásah tak, že znamená každé konanie smerujúce proti osobnej a mravnej

integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobiť zníženie dôstojnosti, vážnosti a česť

a ktoré ohrozuje postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Každý neoprávnený zásah je

v rozpore s objektívnym právom.

Správne prvostupňový súd postupoval, keď sa v prvom rade zaoberal tým, či sa

žalovaný dopustil neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry žalobcu a či mu vznikla

ujma. Nie je preto pravdivé tvrdenie, žalobcu, že prvostupňový súd sa zaoberal náhradou

škody za fyzické zničenie zásielky, práve naopak súd sa nezaoberal hodnotou zásielky ako

takej.

Žalobca v odvolaní správne poukázal na to, že s obyčajnou listovou zásielkou nie je

možné narábať hocako a že informácie z nej nemôžu byť sprístupnené. Na strane druhej

treba uviesť, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že práve konaním žalovaného

(resp. jeho zamestnancami) došlo k poškodeniu zásielky, no najmä nepreukázal, v čom mala

spočívať ujma na jeho osobnostných právach. Žalobca tvrdil, že zamestnanci žalovaného sa

mohli oboznámiť s obsahom zásielky, no uvedené je iba v rovine jeho tvrdení. Iná situácia

by nastala, ak by žalobca predložil dôkaz o tom, že listové tajomstvo bolo skutočne

porušené a teda, že niektorý zo zamestnancov žalovaného rozširoval informácie, ktoré sa

dozvedel zo zásielky a ktoré boli súčasne objektívne spôsobilé porušiť, alebo aspoň ohroziť

žalobcovu osobnosť. Žalobca však uvedené ani len netvrdil a tým ani nepreukázal. V tomto

smere žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Povinnosťou žalobcu bolo

tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje svoj nárok a predložiť alebo aspoň

označiť dôkazy na ich preukázanie (, a ).

Prvostupňový súd pri postupe žalovaného nezistil žiadne porušenie poštového zákona

ani iného právneho predpisu, keď zásielku, ktorá došla na poštu... poškodená, zatavil

do igelitu s poznámkou „došlo poškodené“ a vyzval žalobcu na vyzdvihnutie zásielky,

pričom mu vysvetlil vzniknutú situáciu. Odvolací súd teda nevzhliadol rozpor ani

v skutkových zisteniach súdu prvého stupňa pri zisťovaní, v ktorej fáze prepravy došlo

k poškodeniu zásielky.

Vzhľadom k tomu, že v konaní neboli preukázané prvotné a esenciálne predpoklady

pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy (spôsobenie neoprávneného zásahu zo strany

žalovaného a spôsobenie ujmy), nebolo potrebné sa zaoberať ani výškou ujmy v jej

finančnom vyjadrení.»

11. Ústavný súd sa takto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal tým, či

rozsudok krajského súdu je ústavne udržateľný, t. j. či nevykazuje znaky svojvôle,

arbitrárnosti, či je náležite odôvodnený a či výklad práva všeobecným súdom nie je taký, že

popiera účel a zmysel príslušných zákonných noriem (m. m. ). Svojvôľa

všeobecného súdu by totiž za určitých okolností mohla viesť aj k zásahu do označených

práv zaručených a dohovorom, v prípade sťažovateľa však takýto záver zistený

nebol.

12. Z odôvodnenia sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu podľa názoru

ústavného súdu jasne a zrozumiteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré potvrdil žalobu

zamietajúci rozsudok okresného súdu. Ako je z už uvedeného zrejmé, v odôvodnení

napadnutého rozsudku dal krajský súd sťažovateľovi podrobnú, jasnú, zrozumiteľnú

a zároveň ústavne akceptovateľnú odpoveď na to, prečo nedošlo k tvrdenému zásahu

do jeho osobnostných práv, a nadväzne, prečo neprichádzalo do úvahy priznať mu

požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy. Krajský súd úvodom svojej argumentácie

zvýraznil význam listového tajomstva (aj z ústavného hľadiska), následne identifikoval

predpoklady, za ktorých vzniká zodpovednosť za zásah do osobnostných práv (súkromie),

aby následne konštatoval ich nenaplnenie v právnej veci sťažovateľa. Nemožno súhlasiť

so sťažnostnou argumentáciou, že súdy nezohľadnili nepreukázanie poškodenia

doručovanej zásielky zo strany žalovanej. Skutočnosť, že doručovaná zásielka bola

poškodená, nebola totiž medzi účastníkmi konania sporná. Ako však výstižne krajský súd

uviedol, táto skutočnosť sama osebe neznamená, že tým došlo k zásahu do osobnostných

práv sťažovateľa. Ako je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé (a iné nevyplýva ani

z ústavnej sťažnosti), sťažovateľ nepreukázal, že týmto (doručovaním poškodenej zásielky)

bolo zasiahnuté do jeho súkromia, že boli neoprávnene zverejnené či iným osobám

sprístupnené údaje alebo informácie z jeho súkromnej sféry, ktoré mohli byť obsahom

doručovanej listovej zásielky.

13. V okolnostiach prípadu preto ústavný súd považuje postup krajského súdu

za akceptovateľný a primerane argumentačne zdôvodnený. Napadnutý rozsudok preto

nemožno považovať ani za svojvoľný či arbitrárny. Skutočnosť, že sa sťažovateľ s právnym

názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným (m. m. , ).

V rozsudku krajského súdu teda ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil

nič, čo by ho robilo ústavne neakceptovateľným, a teda vyžadujúcim korekciu zo strany

ústavného súdu. Pokiaľ teda ide o namietaný zásah do základného práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivé súdne konanie, ústavný súd uzatvára, že rozsudok krajského súdu je

vnútorne logický, nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho

všeobecného súdu, rešpektuje zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2

), nie je arbitrárny a zrozumiteľným spôsobom dáva

odpoveď na otázku, prečo krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne

správny potvrdil. Inak povedané, v sťažnosti absentuje ústavno-právny rozmer. V súvislosti

s prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom krajského súdu ústavný súd konštatuje,

že obsahom práv podľa a dohovoru nie je záruka, že

rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby

postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho

rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov

arbitrárnosti. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu

a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia základných práv (obdobne napr.

, ).

14. K tvrdenému zásahu do práv podľa a dohovoru

ústavný súd uvádza, že vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že všeobecný súd

v zásade nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a slobôd hmotného

charakteru (kam patria aj označené práva), ak toto porušenie nevyplynie z toho, že

všeobecný súd súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy postupu vyplývajúce z čl. 46

až (). Na druhej strane novšia judikatúra ústavného súdu už

smeruje aj k posudzovaniu namietaného porušenia hmotných práv v rozhodnutí

všeobecného súdu, a to aj bez toho, aby sťažovateľ musel namietať, že všeobecný súd

súčasne porušil aj ústavno-procesné princípy postupu vyplývajúce z až

(, , , a pod.).

15. V súvislosti s tvrdeným zásahom do označených práv však ústavný súd

konštatuje, že vzhľadom na záver krajského súdu o absencii predpokladov vzniku

zodpovednosti za zásah do osobnostných práv (súkromia) sťažovateľa nemožno uvažovať

o porušení týchto práv. Totiž ak krajský súd (zhodne s okresným súdom) ústavne

konformným a akceptovateľným výkladom relevantných noriem dospeli k záveru, že

u sťažovateľa nebol preukázaný neoprávnený zásah zo strany žalovaného a ani spôsobenie

ujmy v jeho súkromnej sfére, a tento jeho názor nebol ústavným súdom vyhodnotený ako

svojvoľný (a teda ústavne neudržateľný), je zjavné, že absentuje akákoľvek možná príčinná

súvislosť medzi rozsudkom krajského súdu a označenými právami.

16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú. Nezistil totiž možnosť porušenia označených práv sťažovateľa, ktorej

reálnosť by mohol bližšie posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Keďže došlo

k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa (primerané

finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný

súd sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014