Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 228/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. augusta 2014

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti M. S., a. s., zastúpenej

spoločnosťou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Prievozská 4/B, Bratislava, za

ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Milan Malata, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice – okolie v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp.

zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti M. S., a. s., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn. )

p o r u š e n é b o l o .

2. Obchodnej spoločnosti M. S., a. s., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice – okolie p o v i n n ý zaplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice – okolie j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti M.

S., a. s., trovy právneho zastúpenia v sume 331,68 € (slovom tristotridsaťjeden eur a

šesťdesiatosem centov) na účet jej právneho zástupcu spoločnosti Malata,

Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Prievozská 4/B, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2014

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M. S., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

spoločnosťou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Prievozská 4/B, Bratislava, za

ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Milan Malata, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice – okolie (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

).

Sťažovateľka poukazujúc na celkovú dĺžku konania, ktoré trvá už viac ako 11 rokov

a dosiaľ nie je právoplatne skončené, a na nečinnosť okresného súdu po zrušení jeho

rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie, t. j. počnúc od 27. novembra 2009 v trvaní viac

ako 4 roky, namieta porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom:

„Základné právo spoločnosti M. S., a. s. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice okolie v konaní vedenom pod spisovou

značkou porušené bolo.

Okresnému súdu Košice okolie v konaní vedenom pod spisovou značkou

sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti M. S., a. s. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,- EUR

(slovom: desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice okolie povinný uhradiť do jedného

mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice okolie je povinný uhradiť spoločnosti M. S., a. s. trovy právneho

zastúpenia vo výške vo výške 331,68 EUR... na účet právneho zástupcu, advokátskej

kancelárie M. P. H., do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -24 z 21. mája 2014 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Okresný súd vo vyjadrení sp. zn. Spr z 13. júna 2014 uviedol prehľad

jednotlivých úkonov okresného súdu vykonaných v období po 27. novembri 2009, uznal, že

„v konaní boli spôsobené prieťahy“, a zároveň uviedol, že „v priebehu obdobia, keď bol

súd nečinný, sťažovateľ sa o konanie vo veci nezaujímal... a pokračovanie vo veci

neurgoval“.

Okresný súd vo vyjadrení sp. zn. Spr z 13. júna 2014 a právny zástupca

sťažovateľky vo vyjadrení z 9. júla 2014 ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby

sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať

ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (aj práva podľa

dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

predmet posudzovaného konania (nárok žalobcu – pôvodne Bardejovské pozemné stavby,

a. s., a po postúpení pohľadávky a pripustení zmeny účastníka žalobcu na ELO spol. s r. o. –

na zaplatenie sumy 17 367 125 Sk uplatnený proti sťažovateľke) sa po právnej a skutkovej

stránke nejaví takým zložitým, aby odôvodňoval neprimeranú celkovú dĺžku

posudzovaného konania.

Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný súd nezistil žiadne

okolnosti, ktorými by sťažovateľka mohla prispieť ku vzniku prieťahov.

Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. (pôvodne

sp. zn. ) zistil, že namietané konanie sa začalo 23. mája 2002 a sťažovateľka

je v tomto konaní v postavení žalovanej. Žalobca (pôvodne Bardejovské pozemné stavby,

a. s., a po postúpení pohľadávky a pripustení zmeny účastníka na žalobcu ELO spol. s r. o.)

sa v tomto konaní domáhal proti sťažovateľke zaplatenia sumy 17 367 125 Sk

s príslušenstvom.

Okresný súd vo veci rozhodol po 4 rokoch konania rozsudkom z 21. júna 2006,

ktorým sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17 367 125 Sk

s príslušenstvom.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní rozsudkom

zo 17. decembra 2007 (vydaným po 1 roku od predloženia veci krajskému súdu

na odvolacie konanie) potvrdil rozsudok okresného súdu z 21. júna 2006 v časti

sťažovateľke uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 16 370 460 Sk a v zostávajúcej

časti ho zmenil tak, že žalobu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dovolacom konaní

uznesením z 29. júna 2009 (vydaným po 1 roku od predloženia veci najvyššiemu súdu

na dovolacie konanie) zrušil rozsudok krajského súdu v potvrdzujúcom výroku a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie odvolacie konanie.

Následne krajský súd (po 4 mesiacoch od vrátenia veci najvyšším súdom) uznesením

z 18. novembra 2009 zrušil rozsudok okresného súdu z 21. júna 2006 vo výroku

o povinnosti sťažovateľky zaplatiť žalobcovi sumu 16 370 460 Sk a vec mu vrátil na ďalšie

konanie v súlade so závermi najvyššieho súdu.

Spis bol okresnému súdu doručený 27. novembra 2009, pričom počnúc od uvedeného

dátumu bol okresný súd vo veci nečinný v období viac ako 4 rokov.

Žalobca 22. novembra 2013 doručil okresnému súdu späťvzatie návrhu z dôvodu, že

ním uplatňovaná pohľadávka bola sťažovateľkou uhradená v exekučnom konaní.

Ústavný súd z vyžiadaného exekučného spisu okresného súdu sp. zn.

zistil, že žalobca 15. februára 2008 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie

exekúcie na základe exekučného titulu – právoplatného rozsudku okresného súdu z 21. júna

2006 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu zo 17. decembra 2007, ktorým

sa domáhal proti sťažovateľke vymoženia sumy 16 370 460 Sk. Exekučné konanie bolo

ukončené 29. apríla 2008 (t. j. po dva a pol mesiaci od začatia konania), a to vymožením

pohľadávky prikázaním z účtu sťažovateľky.

Okresný súd uznesením z 18. marca 2014 zastavil konanie z dôvodu späťvzatia

žaloby, proti ktorému uzneseniu sťažovateľka podala odvolanie.

Z vyjadrenia okresného súdu sp. zn. Spr z 13. júna 2014 vyplýva, že

odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu o zastavení konania bolo predložené na rozhodnutie

krajskému súdu 13. júna 2014, teda po dvoch mesiacoch od doručenia sťažnosti

sťažovateľky ústavnému súdu (10. apríla 2014).

Konanie v namietanom konaní dosiaľ nie je právoplatne skončené.

Ústavný súd preto uzatvára, že s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania v trvaní

viac ako 12 rokov (konanie sa začalo 23. mája 2002), na sťažovateľkou namietanú úplnú

nečinnosť okresného súdu v období viac ako 4 rokov konania od vrátenia veci krajským

súdom, t. j. od 27. novembra 2009, ako aj na ostatné okolnosti posudzovaného konania

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný súd v zmysle ustanovenia

neprikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že

v čase rozhodovania ústavného súdu už vo veci koná v odvolacom konaní krajský súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd považoval priznanie sumy 4 000 € sťažovateľke za primerané finančné

zadosťučinenie podľa . Pri ustálení sumy finančného

zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na celkovú dobu posudzovaného súdneho konania,

jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch, tak ako to je

uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka bola vo veci úspešná,

a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov za tri úkony

právnej služby poskytnuté v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti

a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) po 134 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky), čo spolu

s režijným paušálom 3 x 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 426,12 €.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

k trovám právneho zastúpenia sťažovateľky je potrebné pripočítať daň z pridanej hodnoty

20 %, čo spolu predstavuje trovy právneho zastúpenia v sume 511,34 €. Vzhľadom na to, že

sťažovateľka si uplatnila nárok na priznanie náhrady trov konania v sume 331,68 € a tento

neprevyšuje jej zákonný nárok, ústavný súd je priznal uplatnený nárok v celej výške

331,68 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala prikázať okresnému súdu

konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov a priznať jej finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedených dôvodov ústavný súd

v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014