Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 522/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť A. Ch., zastúpeného advokátom JUDr. Svoradom

Petruškom, Kupecká 18, Nitra, pre namietané porušenie jeho práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 5. septembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. Ch. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. decembra 2013 doručená sťažnosť A. Ch., (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané

porušenie jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 5. septembra 2013 (ďalej len „namietané uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 11. júna 2007 v spojení

s uznesením krajského súdu z 30. októbra 2007 uznaný vinným z trestného činu lúpeže

podľa ustanovení a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a bol mu uložený trest odňatia slobody

s použitím ustanovení a , teda s použitím tzv. asperačnej

zásady.

Sťažovateľ vo svojej trestnej veci podal návrh na povolenie obnovy konania,

ktorý odôvodnil poukazom na nález ústavného súdu sp. zn.

z 28. novembra 2012, ktorým bola konštatovaná neústavnosť tzv. asperačnej zásady

zakotvenej v ustanovení v znení

neskorších predpisov, a tiež poukazom na súvisiace ustanovenia § 41 b ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 9. júla 2013 bol návrh sťažovateľa

na povolenie obnovy konania podľa ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietnutý.

O sťažnosti, ktorú sťažovateľ proti tomuto rozhodnutiu podal, rozhodol krajský súd

namietaným uznesením tak, že ju podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd namietaným uznesením porušil jeho právo

na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ svoje stanovisko opiera o túto argumentáciu:

«Ústavný súd Slovenskej republiky na svojom neverejnom zasadnutí dňa

28. novembra 2012 rozhodol svojim Nálezom sp. zn. (uverejnený

21.12.2012, ) o návrhu Krajského súdu v Prešove na začatie konania

podľa o súlade zákona

č. v znení neskorších predpisov s , ,

, a tak, že v

v znení neskorších predpisov slová v texte

za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej

sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s .

Nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov a 6 mesiacov mi bol

Rozsudkom Okresného súdu v Trnave, č. k. zo dňa 11.6.2007 uložený

s použitím tzv. „asperačnej zásady" ( ),

ktorá ako celok stratila účinnosť, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že strata účinnosti

citovaného ustanovenia, respektíve jeho časti sa považuje za „skutočnosť súdu skôr

neznámu...“ v zmysle .

Pokiaľ ide o výklad ustanovenia v znení

neskorších predpisov v časti „... ktorý právoplatný rozsudok... nebol vykonaný...“ je nutné

v zmysle doporučeného postupu zaujať stanovisko, že vždy pôjde o právoplatný rozsudok,

ktorého všetky uložené tresty a ochranné opatrenia neboli vykonané o čo sa jedná aj

v prípade trestu uloženého mojej osobe.

V tejto súvislosti poukazujem na predsedom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky H. S. doporučený postup súdu prvého stupňa vo vzťahu

k vykonaniu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ohľadne

asperačnej zásady.

V zmysle o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov: „Ak súd v trestnom

konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125

, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti

takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy

konania podľa ustanovení .“

V obnovenom konaní sa uplatní SR a zákona

č. , ktoré určujú jeho časovú pôsobnosť. To umožňuje, ak

rozsudok nebol vykonaný, rozhodnúť v prospech páchateľa na základe zmeny zákona

vyvolanej nálezom ústavného súdu, aj keď k nej došlo po spáchaní trestného činu

a po odsúdení jeho páchateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené je dôvodom na povolenie obnovy konania už len

samotné splnenie podmienok uvedených v ustanovení §-u 41b ods. 1

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov, teda len existencia nálezu ústavného sudu ohľadne neústavnosti časti asperačnej

zásady.

„Pokiaľ ide o obnovu konania treba zdôrazniť, že konanie o tomto mimoriadnom

opravnom prostriedku možno začať len na návrh oprávnenej osoby, pričom o návrhu

na povolenie obnovy konania rozhoduje vždy iný samosudca, či senát toho súdu, ktorý

vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Podstatou tohto mimoriadneho prostriedku je len posúdenie toho, či sú alebo nie sú

splnené podmienky na obnovu konania. Ohľadne nálezu ústavného súdu o nesúlade časti

asperačnej zásady to znamená, že senát (samosudca) rozhodujúci o návrhu na povolenie

obnovy konania, povolí obnovu konania ak zistí, že odsúdenému bol právoplatne uložený

trest podľa asperačnej zásady.

Senát (samosudca) preto, v rámci obnovy konania, neskúma, či právoplatne uložený

trest v pôvodnej trestnej veci bol, alebo nebol primeraný, pretože tak môže urobiť až senát

(samosudca) v pôvodnom konaní, ktoré bude pokračovať po povolení obnovy konania.

Nález ústavného súdu o nesúlade časti asperačnej zásady sám neznamená, že trest

uložený odsúdenému v pôvodnej trestnej veci bol neprimeraný, alebo, že bude v novom

konaní znížený. Súd rozhodujúci po povolení obnovy konania môže preto uložiť opätovne

trest odňatia slobody v rovnakej výške ako bol uložený v pôvodnom konaní ak to budú

odôvodňovať okolnosti prípadu, či osoba páchateľa. V novom konaní bude pritom súd

rozhodovať spravidla len o výroku o treste, pretože nález ústavného súdu sa týka časti

ustanovenia, ktoré sa používa pri ukladaní trestu odňatia slobody a nemá vplyv na výrok

o vine. Senát rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania bude preto spravidla

zrušovať len výrok o treste v pôvodnom rozsudku s tým, že výrok o vine, ochrannom

opatrení, či náhrade škody zostane bez zmeny.“ (JUDr. Peter Šamko, sudca a podpredseda

Okresného súdu Pezinok, Asperačná zásada, obnova konania a dohoda o vine a treste,

Zo súdnej praxe, 18. ročník, 2/2013, strana 49).»

Sťažovateľ na základe uvedeného v závere sťažnosti žiada, aby ústavný súd rozhodol

o jeho sťažnosti nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jeho práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru namietaným uznesením krajského súdu, toto uznesenie zrušil a vrátil vec

krajskému súdu na nové konanie a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (v tomto prípade sťažnosti)

podľa až vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom

na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V rámci svojej judikatúry (napr. , , ) už

ústavný súd vyslovil, že pri právoplatnom rozhodnutí vydanom v trestnom konaní je

pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa ustanovení

rozhodujúci moment náležitého oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi, a nie jeho právnemu

zástupcovi, ktorý ho zastupoval v trestnom konaní, pričom týmto momentom náležitého

oznámenia rozhodnutia je buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa alebo

doručenie rovnopisu rozhodnutia.

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (, , ).

Podľa zistení ústavného súdu namietané uznesenie krajského súdu bolo

sťažovateľovi doručené 1. októbra 2013. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu

doručená 4. decembra 2013 a na poštovú prepravu podaná 3. decembra 2013, teda

po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty, ktorej posledným dňom plynutia bol

2. december 2013 (keďže 1. december pripadol na deň pracovného pokoja).

Keďže námietku o porušení označeného práva namietaným uznesením krajského

súdu sťažovateľ nepodal v zákonnej dvojmesačnej lehote tak, ako to ustanovuje § 53 ods. 3

, ústavný súd jeho sťažnosť posúdil ako podanú oneskorene

a podľa ju z tohto dôvodu odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014