Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 535/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37,

Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová,

vedené pod sp. zn. a sp. zn. , ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaniach vedených pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s. vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s. o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 1. a 8. augusta

2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len

„okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. a

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. (ďalej spolu len „napadnuté konania

okresného súdu“).

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Okresnému súdu

Veľký Krtíš dňa 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom

v zmysle (Podanie možno urobiť písomne, ústne

do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom

podľa osobitného zákona) uvedené podanie sťažovateľ urobil elektronickými prostriedkami

podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (t. j. zákona

č. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh

sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“,

v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní na DVD − nosičoch.

Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom, ktorým sťažovateľovi

oznamuje, že mu vracia „DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané

zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd

vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené

podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou,

prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento

list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je

samozrejme podaním podľa . Ako už zo

samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k

návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú

zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k

návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov

zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými

prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa

osobitného zákona a opatrené časovou pečiatkou podľa osobitného zákona. Sťažovateľ v

ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1

uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania,

pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh na jeho začatie...

Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné poukázať

na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie

elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa

osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa,

že Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky na prijímanie takých podaní.

Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že považuje všetky spôsoby podania

za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť

pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal

zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými

prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho

kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu

jeho podanie nebolo súdom prijaté... Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky

sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval

porušenie ústavného práva sťažovateľa.»

Ústavný súd nálezom sp. zn. z 24. júna 2008 (ďalej len „nález

ústavného súdu z 24. júna 2008“) vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej elektronickou formou podaného a zaručeným

elektronickým podpisom podpísaného podania z 24. júla 2006. Okresnému súdu prikázal

konať vo veci podania sťažovateľky z 24. júla 2006 podaného podľa príslušných ustanovení

(ďalej aj „OSP“). Ústavný súd v relevantnej časti

odôvodnenia nálezu z 24. júna 2008 uviedol: „Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľky podľa , ako aj jej práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127

ods. 2 a obnovil stav pred porušením

označených práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci

jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať

podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený

zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných

ustanovení , pričom právne účinky tohto podania zostanú

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže

nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie

sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného

súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“

Sťažovateľka ďalej uvádza:

«Sťažovateľ Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným Nálezom (podania boli

zaregistrované pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , pozn.) V súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má

sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t.

j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením

sťažovateľa, že ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných

na tento súd dňa 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

a zároveň sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) svojimi uzneseniami

potvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľka

žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatie

konania z 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2013.

Ústavný súd z prílohy sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojich

práv i podaním dovolaní proti uzneseniam krajského súdu, ktoré však dovolací súd

odmietol.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a. s... domáhať sa zákonom

ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s právom na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký

Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval

v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“

Sťažovateľka sa domáha tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia

a náhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia .

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a okresného súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac

citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v označených

konaniach

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

V uvedenom článku je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu, pričom

petit svojej sťažnosti nesformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitu

sťažnosti žiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký

Krtíš“ bez toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, v bode 2 petitu ďalej žiada,

aby ústavný súd okresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval

v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia

„na základe týchto podaní“ je nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti

je nevykonateľný. Ústavný súd z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy

adresovanej právnemu zástupcovi sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov

petitu sťažnosti a ustálil predmet tohto konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto

rozhodnutia, pretože ani prípadné odstránenie uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych

okolností nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať

proti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorom

bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd (krajský súd to vo všetkých napadnutých

konaniach aj urobil, pozn.). Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky

v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014