Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 535/2014
PDF · 205.38 KB
No categories available
III. ÚS 535/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37,
Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová,
vedené pod sp. zn. Rvp 9192/2014 a sp. zn. Rvp 9305/2014, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaniach vedených pod
sp. zn. 3 Ro 118/2013, sp. zn. 3 Ro 276/2013, sp. zn. 3 Ro 250/2013, sp. zn. 8 Ro 114/2013,
sp. zn. 8 Ro 203/2013, sp. zn. 2 Ro 160/2013, sp. zn. 2 Ro 167/2013, sp. zn. 2 Ro 168/2013,
sp. zn. 2 Ro 211/2013, sp. zn. 2 Ro 114/2013, sp. zn. 2 Ro 76/2013, sp. zn. 2 Ro 262/2013,
sp. zn. 3 Ro 255/2013, sp. zn. 8 Ro 237/2013, sp. zn. 9 Ro 182/2013, sp. zn. 9 Ro 89/2013,
sp. zn. 8 Ro 84/2013, sp. zn. 2 Ro 165/2013, sp. zn. 2 Ro 84/2013 a sp. zn. 2 Ro 246/2013,
a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s. vedené pod sp. zn.
Rvp 9192/2014 a sp. zn. Rvp 9305/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. III. ÚS 535/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s. o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 1. a 8. augusta
2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len
„okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 3 Ro 118/2013, sp. zn. 3 Ro 276/2013 a
sp. zn. 3 Ro 250/2013, sp. zn. 8 Ro 114/2013, sp. zn. 8 Ro 203/2013, sp. zn. 2 Ro 160/2013,
sp. zn. 2 Ro 167/2013, sp. zn. 2 Ro 168/2013, sp. zn. 2 Ro 211/2013, sp. zn. 2 Ro 114/2013,
sp. zn. 2 Ro 76/2013, sp. zn. 2 Ro 262/2013, sp. zn. 3 Ro 255/2013, sp. zn. 8 Ro 237/2013,
sp. zn. 9 Ro 182/2013, sp. zn. 9 Ro 89/2013, sp. zn. 8 Ro 84/2013, sp. zn. 2 Ro 165/2013,
sp. zn. 2 Ro 84/2013 a sp. zn. 2 Ro 246/2013 (ďalej spolu len „napadnuté konania
okresného súdu“).
Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza:
«Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Okresnému súdu
Veľký Krtíš dňa 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom
v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Podanie možno urobiť písomne, ústne
do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom
podľa osobitného zákona) uvedené podanie sťažovateľ urobil elektronickými prostriedkami
podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona (t. j. zákona
č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh
sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“,
v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní na DVD − nosičoch.
Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom, ktorým sťažovateľovi
oznamuje, že mu vracia „DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd
vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené
podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou,
prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento
list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je
samozrejme podaním podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Ako už zo
samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k
návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú
zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k
návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov
zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými
prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona a opatrené časovou pečiatkou podľa osobitného zákona. Sťažovateľ v
ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania,
pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh na jeho začatie...
Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné poukázať
na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa,
že Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky na prijímanie takých podaní.
Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania
za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť
pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal
zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými
prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho
kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu
jeho podanie nebolo súdom prijaté... Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky
sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval
porušenie ústavného práva sťažovateľa.»
Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 148/08 z 24. júna 2008 (ďalej len „nález
ústavného súdu z 24. júna 2008“) vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej elektronickou formou podaného a zaručeným
elektronickým podpisom podpísaného podania z 24. júla 2006. Okresnému súdu prikázal
konať vo veci podania sťažovateľky z 24. júla 2006 podaného podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Ústavný súd v relevantnej časti
odôvodnenia nálezu z 24. júna 2008 uviedol: „Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil
porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127
ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona o ústavnom súde obnovil stav pred porušením
označených práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci
jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).
V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať
podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený
zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže
nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie
sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného
súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“
Sťažovateľka ďalej uvádza:
«Sťažovateľ Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným Nálezom (podania boli
zaregistrované pod sp. zn. 3 Ro 118/2013, sp. zn. 3 Ro 276/2013 a sp. zn. 3 Ro 250/2013,
sp. zn. 8 Ro 114/2013, sp. zn. 8 Ro 203/2013, sp. zn. 2 Ro 160/2013, sp. zn. 2 Ro 167/2013,
sp. zn. 2 Ro 168/2013, sp. zn. 2 Ro 211/2013, sp. zn. 2 Ro 114/2013, sp. zn. 2 Ro 76/2013,
sp. zn. 2 Ro 262/2013, sp. zn. 3 Ro 255/2013, sp. zn. 8 Ro 237/2013, sp. zn. 9 Ro 182/2013,
sp. zn. 9 Ro 89/2013, sp. zn. 8 Ro 84/2013, sp. zn. 2 Ro 165/2013, sp. zn. 2 Ro 84/2013
a sp. zn. 2 Ro 246/2013, pozn.) V súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má
sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t.
j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením
sťažovateľa, že ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných
na tento súd dňa 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku
a zároveň sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie
pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) svojimi uzneseniami
potvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľka
žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatie
konania z 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2013.
Ústavný súd z prílohy sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojich
práv i podaním dovolaní proti uzneseniam krajského súdu, ktoré však dovolací súd
odmietol.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný
súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a. s... domáhať sa zákonom
ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký
Krtíš porušené bolo.
2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval
v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“
Sťažovateľka sa domáha tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia
a náhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia OSP.
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné
konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 9192/2014 a sp. zn. Rvp 9305/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky
a okresného súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac
citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v označených
konaniach
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
V uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný
súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami
iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,
že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,
prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym
orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, pričom
petit svojej sťažnosti nesformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitu
sťažnosti žiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký
Krtíš“ bez toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, v bode 2 petitu ďalej žiada,
aby ústavný súd okresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval
v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia
„na základe týchto podaní“ je nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti
je nevykonateľný. Ústavný súd z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy
adresovanej právnemu zástupcovi sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov
petitu sťažnosti a ustálil predmet tohto konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto
rozhodnutia, pretože ani prípadné odstránenie uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych
okolností nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať
proti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorom
bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd (krajský súd to vo všetkých napadnutých
konaniach aj urobil, pozn.). Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky
v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2014