Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 692/2014
PDF · 168.08 KB
No categories available
III. ÚS 692/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
25. novembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners,
a. s., Prievozská 37, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o.,
Pri starej prachárni 13, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Ľubica
Pavelková Chabadová, pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Veľký Krtíš v konaniach vedených pod sp. zn. 8 Ro 147/2013, 8 Ro 130/2013,
8 Ro 176/2013, 1 Ro 141/2013, 1 Ro 75/2013, 9 Ro 140/2013, 9 Ro 86/2013,
9 Ro 204/2013, 9 Ro 80/2013, 9 Ro 141/2013, 9 Ro 127/2013 a sp. zn. 9 Ro 257/2013,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s., o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
4. novembra 2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a. s.,
Prievozská 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),
pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej
len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 8 Ro 147/2013, 8 Ro 130/2013,
8 Ro 176/2013, 1 Ro 141/2013, 1 Ro 75/2013, 9 Ro 140/2013, 9 Ro 86/2013,
9 Ro 204/2013, 9 Ro 80/2013, 9 Ro 141/2013, 9 Ro 127/2013 a sp. zn. 9 Ro 257/2013
(ďalej len „napadnuté konania“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva:
«Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Okresnému súdu
Veľký Krtíš dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane
príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku... uvedené podanie
sťažovateľ urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým
podpisom podľa osobitného zákona (t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami
na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš
zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš
o svojom podaní na DVD − nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký
Krtíš listom, ktorým sťažovateľovi oznamuje, že mu vracia „DVD nosič obsahujúci
elektronické dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy
Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú
podateľňu, a teda nie sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania
elektronickou formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa
osobitných predpisov“. Na tento list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že
„Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme podaním podľa § 42 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Ako už zo samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne
vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby
na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči.
Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejme možné
zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné
podanie urobené elektronickými prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona a opatrené časovou pečiatkou
podľa osobitného zákona. Sťažovateľ v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené
v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené
(31. 03. 2006, 24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania, pretože toto je deň, kedy došiel
Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh na jeho začatie... Sťažovateľ informoval Okresný súd
Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho
súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami
podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné
od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že Okresný súd Veľký Krtíš nemá
vytvorené podmienky na prijímanie takých podaní. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že Občiansky
súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva, že by písomné podanie malo byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované,
resp. zvýhodňované...
Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade
so zákonom, a to elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým
podpisom, pričom splnil všetky naňho kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným
elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté.»
Na základe nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 148/08-81 z 24. júna 2008, ktorým
vyslovil, že okresný súd porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím
jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným
elektronickým podpisom a zároveň prikázal okresnému súdu konať podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, «sťažovateľ Okresnému súdu Veľký Krtíš
doručil opätovne podania, o ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie
citovaným Nálezom. V súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to,
že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou
ku dňu 24. 7. 2006...
Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide
o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa
31. 3. 2006 a 24. 7. 2006...
Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň sťažovateľa
poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie pre nezaplatenie súdneho
poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal...
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie o zastavení konaní potvrdil... Namietal,
že sťažovateľ neuniesol akési dôkazné bremeno..., že ide skutočne o žaloby podávané
pôvodne v roku 2006 a nie len o totožné žaloby, doručené v roku 2013.».
Z príloh sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa ochrany svojich práv domáhala
i podaním dovolaní proti uzneseniam odvolacieho súdu, ktoré však Najvyšší súd Slovenskej
republiky odmietol.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd
nálezom vyslovil:
„1. Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a. s... domáhať sa zákonom
ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký
Krtíš porušené bolo.
2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval
v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).
3. Spoločnosti Lawyer Partners a. s... priznáva primerané finančné zadosťučinenie
v sume 5.600,- Eur...
4. Okresný súd Veľký Krtíš je povinný uhradiť spoločnosti Lawyer Partners a. s...
trovy konania...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,
či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
V uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný
súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami
iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,
že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,
prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym
orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, pričom
petit svojej sťažnosti nenaformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitu
sťažnosti žiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký
Krtíš“ bez toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, v 2. bode petitu ďalej žiada,
aby ústavný súd okresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval
v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia
„na základe týchto podaní“ je nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti
je nevykonateľný. Ústavný súd z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy
adresovanej právnemu zástupcovi sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov
petitu sťažnosti a ustálil predmet tohto konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto
rozhodnutia, pretože ani prípadné odstránenie uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych
okolností nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať
proti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolania, o ktorých
bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť Krajský súd v Banskej Bystrici, čo tento aj urobil,
a preto podľa zásady subsidiarity jeho právomoc v danom prípade vylučuje právomoc
ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku
svojej právomoci na jej prerokovanie (rovnako II. ÚS 509/2014, III. ÚS 446/2014,
III. ÚS 535/2014, IV. ÚS 348/2014 a iné).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2014