Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 519/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. septembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. J., zastúpeného JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK,

s. r. o., M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Marián Jurkovec, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16

ods. 1 a postupom Krajského súdu v Žiline a jeho

rozsudkom z 30. apríla 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2013

doručená sťažnosť J. J., (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných

práv podľa a (ďalej len „“)

postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) a jeho rozsudkom

z 30. apríla 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou Okresnému

súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) domáhal ochrany osobnosti a náhrady

nemajetkovej ujmy «na tom skutkovom základe, že žalovaná na dokument „Prehliadka

zisťovacia - Žiadosť o dávku sociálneho poistenia“ zo dňa 03.08.2010, ktorý jej bol zaslaný

zo Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín s uvedenými identifikačnými údajmi žalobcu,

t. j. meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo, uviedla údaj „Exitus Letalis 7/2010“, opatrila

ho svojou pečiatkou a tento zaslala na Sociálnu poisťovňu. Následne Ústredie Sociálnej

poisťovne oznámilo VÚB, a.s. úmrtie žalobcu a VÚB, a.s. zrušila žalobcov bankový účet,

na ktorý mu bola vyplácaná dávka čiastočného invalidného dôchodku. Celá vzniknutá

situácia spôsobila žalobcovi nemalé problémy.».

Proti rozsudku okresného súdu z 12. septembra 2012, ktorým bola podaná žaloba

zamietnutá, podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd rozsudkom z 30. apríla 2013

napadnuté prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

«V prvom rade poukazujeme na to, že súd si na základe skutkových zistení

„protirečí“ v argumentácii odôvodnenia svojho rozhodnutia. Na jednej strane súd uvádza,

že „konanie žalovanej nebolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a privodiť

mu ujmu... Preto pokiaľ žalobcovi vznikli problémy v súvislosti so zrušením jeho účtu

v banke, bolo to v dôsledku nesprávneho postupu Sociálnej poisťovne, na druhej strane súd

pri odôvodnení použitia ustanovenia pokiaľ ide o trovy konania uvádza,

že „... bolo povinnosťou žalovanej dôkladne skontrolovať doručené tlačivo z pobočky

Sociálnej poisťovne... Preto, aj keď k najväčšiemu pochybeniu došlo zo strany Sociálnej

poisťovne... žalovaná pri pozornej kontrole všetkých údajov v tlačive uvedených by

vzniknutý omyl odhalila a neuviedla by úmrtie svojho pacienta.“ Vzhľadom na uvedené

odvolací súd na jednej strane odôvodňuje potvrdenie zamietnutia žaloby tým, že všetky

žalobcove problémy v súvislosti so zrušením jeho účtu v banke vznikli nesprávnym

postupom Sociálnej poisťovne, na druhej strane však priznáva, že žalovaná si nesplnila

svoje povinnosti a došlo u nej pri vypĺňaní tlačiva „Prehliadka zisťovacia - Žiadosť o dávku

sociálneho poistenia“ k pochybeniu. Odvolací súd nezobral do úvahy argumentáciu žalobcu

v tom smere, že lekár zodpovedá za správnosť údajov, ktoré uvedie v dokumentoch, ktoré

vyhotovuje a ktoré dokumenty sú následne podkladom pre ďalší postup príslušných

štátnych orgánov, v tomto prípade Sociálnej poisťovne. Upozorňujeme na to, že

bez predchádzajúceho dokumentu „Prehliadka zisťovacia - Žiadosť o dávku sociálneho

poistenia“ vyhotoveného žalovanou by nepokračoval ďalej administratívny proces zo strany

Sociálnej poisťovne, ktorý mal za následok nevyplácanie dávok sociálnej starostlivosti,

oznámenie banke o potrebe zrušiť účet žalobcu, na ktorý sú vyplácané sociálne dávky,

z dôvodu jeho úmrtia. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ustanovenia § 24 ods. 4 písm. b)

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého

„Poskytovateľ je povinný na základe písomného vyžiadania, ak v písmene a) nie je

ustanovené inak, poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu, ktorý priamo súvisí

s účelom vyžiadania, príslušnému orgánu na účely sociálnej pomoci, štátnej sociálnej dávky

alebo služieb zamestnanosti podľa osobitných predpisov“.

V tejto súvislosti preto neobstojí argumentácia odvolacieho súdu v tom smere, že

žalovaná oznámenie úmrtia žalobcu uskutočnila len voči Sociálnej poisťovni a teda

nezverejnila a nerozširovala správu o úmrtí J. J.. Dokumenty, ktoré poskytovatelia

zdravotnej starostlivosti vyhotovujú na požiadanie príslušných štátnych orgánov v oblasti

sociálnej pomoci a sociálnych dávok, sú dokumenty, ktoré sú ďalej používané a spracúvané

a na ich základe sú poskytované, odoberané, prehodnocované dávky sociálnej pomoci.

Tvrdenie odvolacieho súdu o tom, že žalovaná nezverejnila a nerozširovala správu o úmrtí

žalobcu je preto veľmi formalistické bez toho, aby boli posúdené súvislosti spojené

s konaním žalovanej. Konanie žalovanej tým, že vystavila dokument „Prehliadka zisťovacia

- Žiadosť o dávku sociálneho poistenia“, na ktorom uviedla poznámku „Exitus letalis“,

bolo objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a vyvolať negatívne

následky. Nie je možné „zvaľovať“ vinu na Sociálnu poisťovňu, ktorá len pracovala s

dokumentom, ktorý jej poskytla žalovaná ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, kedy

Sociálna poisťovňa predpokladá správnosť údajov od takéhoto poskytovateľa a nie je

povinná si kontrolovať správnosť takto poskytnutých údajov. Tvrdíme, že vypísanie

dokumentu, za ktorého správnosť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zodpovedá a ktorý

dokument bol ďalej použitý štátnym orgánom, ktorý vychádza z predpokladu správnosti

takéhoto dokumentu, je možné subsumovať pod pojem „zverejnenie, resp. rozšírenie“

Poukazujeme na to, že vypísanie dokumentu „Prehliadka zisťovacia - Žiadosť o dávku

sociálneho poistenia“ s identifikačnými údajmi žalobcu s poznámku „Exitus letalis“

žalovanou bol nezvratný úkon, ktorý vyvolal ďalší postup a konanie Sociálnej poisťovne.

Ďalej poukazujeme na to, že takýmto rozhodnutím sa vytvára nebezpečný precedens

predovšetkým vzhľadom k tomu, že pokiaľ súdy neuznávajú zodpovednosť žalovanej, resp.

pripustia porušenie povinnosti na jej strane, ale uvádzajú, že k „najväčšiemu“ pochybeniu

došlo zo strany Sociálnej poisťovne, je veľký predpoklad, že ani Sociálna poisťovňa nebude

uznávať svoju zodpovednosť a bude sa „vyhovárať“ na poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti, ktorý jej poskytol údaje, z ktorých ona vychádza a s ktorými pracuje. V tejto

súvislosti vzniká otázka, kto je vlastne zodpovedný za situáciu, ktorá vznikla a ktorá

spôsobila žalobcovi problémy?»

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby o jeho

sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie jeho základných práv

zaručených a postupom krajského súdu a jeho rozsudkom

z 30. apríla 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. , označený rozsudok zrušil

a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal mu tiež náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom prípade ide

o krajský súd rozhodujúci o zákonnosti väzby) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov, a jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , ). V súvislosti so zmieneným

postavením ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre zdôrazňuje, že vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou (podobne , ). Vzhľadom na to ústavný súd nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať skutkové a právne závery všeobecných súdov, ktoré

pri výklade a uplatňovaní zákonov vytvorili skutkový a právny základ ich rozhodnutí.

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ).

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa adresovanej ústavnému súdu je zjavné, že

argumentačné ťažisko sťažnosti v podstate predstavuje výhrady sťažovateľa k skutkovým

záverom všeobecných súdov, ktoré boli základom pre ich právny záver o zamietnutí

podanej žaloby. Jedinou časťou argumentácie, kde sťažovateľ prezentuje náznaky námietok,

ktorým možno pripísať ústavnoprávnu relevanciu otvárajúcu priestor pre uplatnenie

prieskumnej právomoci ústavného súdu, sú jeho tvrdenia o nedostatkoch odôvodnenia

rozsudku krajského súdu, kde sťažovateľ namieta, že „súd si na základe skutkových zistení

protirečí v argumentácii svojho rozhodnutia“.

Krajský súd v rozsudku, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí

sťažovateľovej žaloby, v relevantnej časti odôvodnenia uviedol: „Odvolací súd

preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením

toho, čo uviedol odvolateľ, konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dôkladné dokazovanie,

ktoré vyhodnotil postupom podľa ust. a dospel k skutkovým a právnym

záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Aj podľa odvolacieho súdu

konanie žalovanej, ktorá od Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín obdržala tlačivo

s predtlačenými údajmi žalobcu, na ktoré žalovaná uviedla poznámku EXITUS LETALIS

7/2010, opatrila ho odtlačkom svojej pečiatky a podpisom a toto tlačivo doručila Sociálnej

poisťovni, pobočka Dolný Kubín. Vzhľadom na okolnosti, za akých k nemu došlo, ani podľa

odvolacieho súdu toto konanie žalovanej nebolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv

žalobcu a privodiť mu ujmu. Žalovaná, ktorá obdržala zo Sociálnej poisťovne, pobočka

Dolný Kubín tlačivo s predtlačenými údajmi žalobcu (s uvedením nesprávneho priezviska

J., ktorý v skutočnosti bol pacientom žalovanej a ktorý zomrel v júni 2010), na ktoré

žalovaná uviedla rukou poznámku EXITUS LETALIS 7/2010, opatrila ho odtlačkom svojej

pečiatky a podpisom a toto tlačivo následne doručila Sociálnej poisťovni, pobočka Dolný

Kubín. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaná uvedené uskutočnila len vo vzťahu

k Sociálnej poisťovni, pobočka Dolný Kubín. Teda nezverejnila ani nerozširovala správu

o úmrtí J. J. Pre ďalší postup Sociálnej poisťovne bol nevyhnutný úmrtný list alebo

oznámenie o úmrtí vyhotovené a potvrdené príslušnou matrikou, ktoré sú jediným

hodnoverným dôkazom o úmrtí poistenca. Preto pokiaľ vznikli žalobcovi problémy

v súvislosti so zrušením jeho účtu v banke, bolo to v dôsledku nesprávneho postupu

Sociálnej poisťovne. Nemohol preto odvolací súd prisvedčiť odvolateľovi, ktorého

odvolanie vo veci samej nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu v časti

výroku, ktorým súd žalobu zamietol, potvrdil.“

Ústavný súd preskúmal rozhodnutie krajského súdu z pohľadu tvrdení sťažovateľa

o zmätočnosti odôvodnenia rozhodnutia a konštatuje, že sa s uvedeným názorom

sťažovateľa nestotožňuje. Záver krajského súdu, ktorý popísané konanie žalovanej

nepovažoval za spôsobilé vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv sťažovateľa

s odkazom na nesprávny postup poisťovne, ktorá by dodržaním štandardného zákonného

postupu neželané následky mohla a zároveň bola povinná eliminovať, považuje ústavný súd

sa dostatočne náležitú a zároveň logickú odpoveď na odvolacie námietky sťažovateľa.

Takto formulované odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktoré bolo podkladom

pre vyvodený právny záver o potvrdení vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia

o zamietnutí žaloby, považuje ústavný súd, tak ako bolo povedané, za dostatočne logické,

vyčerpávajúce a relevantné a ako také ho hodnotí ako konformné s limitmi označených

článkov .

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd považuje sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú, a preto ju odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2014