Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 546/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. septembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti AD PROPERTY, s. r. o., Stará

Vajnorská 11, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Marcelom Vasilišinom, LLM,

Advokátska kancelária OLEXOVA VASILISIN s. r. o., Dunajská 18, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 11. júna 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti AD PROPERTY, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta

2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti AD PROPERTY, s. r. o., Stará

Vajnorská 11, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. Marcelom Vasilišinom, LLM, Advokátska kancelária OLEXOVA VASILISIN

s. r. o., Dunajská 18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 11. júna

2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v procesnom postavení

navrhovateľky v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) o nariadenie predbežného opatrenia vo veci určenia neplatnosti výpovede z nájomnej

zmluvy uzatvorenej 26. marca 2010 danej obchodnou spoločnosťou Ballymore EUROVEA,

a. s. (ďalej len „odporca“), ako prenajímateľom sťažovateľke ako nájomcovi, za účasti

obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a. s., ako nového nájomcu (ďalej len „vedľajší

účastník“). Návrh sťažovateľky o nariadení predbežného opatrenia okresný súd uznesením

sp. zn. z 21. augusta 2013 zamietol. Na základe odvolania sťažovateľky

krajský súd uznesením sp. zn. zo 4. októbra 2013 zmenil uznesenie

okresného súdu a nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi a vedľajšiemu

účastníkovi do meritórneho rozhodnutia vo veci obmedzovať nájomné práva sťažovateľky.

Odporca a vedľajší účastník podali proti predbežnému opatreniu dovolanie z dôvodu

existencie prekážky litispendencie alebo res iudicatae a z dôvodu odňatia možnosti konať

pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dovolacom

konaní uznesením sp. zn. z 31. marca 2014 rozhodol o zrušení rozhodnutia

krajského súdu sp. zn. zo 4. októbra 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu, že prekážka litispendencie a res iudicatae nebola skúmaná, čo môže zakladať

vadu posudzovaného rozhodnutia. V súvislosti s dovolacím dôvodom odňatia možnosti

konať pred súdom najvyšší súd dospel k záveru, že tento naplnený nebol.

Krajský súd v zmysle zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu preskúmal vytknutú

vadu a dospel k záveru, že prekážka litispendencie ani res iudicatae nie je daná, odňatie

možnosti konať pred súdom vzhľadom na závery rozhodnutia najvyššieho súdu už

neskúmal a súčasne podľa jeho názoru neboli splnené predpoklady na nariadenie

predbežného opatrenia. Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnutým uznesením potvrdil

uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh sťažovateľky na nariadenie predbežného

opatrenia zamietnutý. Na základe tohto rozhodnutia začal odporca a vedľajší účastník meniť

prenajaté priestory a užívať ich na úkor práv sťažovateľky.

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd napadnutým uznesením porušil princíp

legitímnych očakávaní v kontexte princípu právnej istoty a tiež právo na riadne

odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

K namietanému porušeniu princípu legitímnych očakávaní sťažovateľka uviedla:

«Prvým rozhodnutím porušovateľa o Predbežnom opatrení bola otázka jeho

správnosti a zákonnosti právoplatne uzavretá. V tomto momente bolo objektívne možné

legitímne očakávať, že zmeniť ho môžu len vady zakladajúce prípustnosť a dôvodnosť

mimoriadnych opravných prostriedkov

Spoločnosti BE a ST napadli Predbežné opatrenie dovolaním práve pre dve z týchto

vád (litispendencia resp. res iudicata, odňatie možnosti konať). Práve k nim sa sťažovateľ

vyjadril, pretože opäť bolo objektívne možné legitímne očakávať, že vyriešenie týchto dvoch

konkrétnych vád jediné bráni definitívnemu uzavretiu a opätovnému nariadeniu

Predbežného opatrenia.

Dovolací súd sa v súlade s zaoberal len konkrétne vytknutými

vadami a ostal nimi viazaný, pretože rešpektoval toto ustanovenie vykonávajúce princíp

právnej istoty. Rozhodol, že:

- prekážka litispendencie resp. res iudicata je možná a podľa

prikázal porušovateľovi sa s touto vadou vyporiadať

- odňatie možnosti konať je vylúčené

Rozhodnutím dovolacieho súdu sa prirodzene má zvýšiť právna istota - uzavreté

otázky ostanú uzavreté a otázky vyselektované na doriešenie dorieši nižší súd. Bolo preto

objektívne možné legitímne očakávať, že už len preskúmanie prekážky litispendencie resp.

res iudicata bráni uzavretiu veci. Sťažovateľ sa preto logicky vyjadril len k nej, ako by to

urobil každý iný subjekt.

Otázka litispendencie vznikla len kvôli konfliktnému konaniu na OSBA1 pod

č. , ktoré bolo zastavené uznesením KS BA č. zo dňa

31. 10. 2013, právoplatným dňa 19. 11. 2013, o čom vedeli všetci účastníci a bolo zjavné, že

vadou konania nebola samotná prekážka litispendencie ale fakt, že ju porušovateľ

neskúmal. Bolo teda objektívne možné legitímne očakávať, že porušovateľ Predbežné

opatrenie opätovne nariadi.

Porušovateľ zistil a správne rozhodol, že žiadna z vád, pre ktoré bolo Predbežné

opatrenie napadnuté dovolaním, nie je daná t.j. definitívne potvrdil, že mimoriadny opravný

prostriedok bol podaný nedôvodne, a teda, že Predbežné opatrenie malo ostať nedotknuté.

Napriek tomu ale Predbežné opatrenie zrušil. Riadil sa pritom len dôvodmi podľa

vyjadrenia spoločnosti BE zo dňa 23. 05. 2014, ktoré:

a) nespadajú do dôvodov na ktorých riešenie dal pokyn dovolací súd

b) objektívne nikto nemohol legitímne očakávať ako dôvody na náhlu zmenu

systematicky uzatváranej veci

c) sú zjavne účelové a snažia sa pôsobiť len psychologicky

Porušovateľ podľa nás zneužil formálny výklad príkazu dovolacieho súdu v znení

„vysporiada sa s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci

rozhodne“, keďže:

- tieto časti príkazu vyložil samostatne - vyporiadal sa s vadami a bez ohľadu na ne

rozhodol nanovo, ako keby dovolacie konanie ani nebolo

- len výklad príkazu tak, že porušovateľ sa mal vyporiadať s vadami a v ich medziach

rozhodnúť, je jediný v súlade s princípom právnej istoty a tvorí oporu systému opravných

prostriedkov v právnom poriadku SR

Porušovateľ tým znevažuje význam dovolacieho súdu vo veci, čo je vážne porušenie,

ktoré nebolo možné legitímne očakávať.»

Sťažovateľka vo vzťahu k namietanému nedostatočnému odôvodneniu napadnutého

uznesenia uviedla, že podľa jej názoru musí byť rozhodnutie krajského súdu odôvodnené

vo vzťahu ku každej z uložených povinností, čomu tak v danom prípade nie je, pretože

napadnuté uznesenie je buď vo vzťahu k niektorým povinnostiam neodôvodnené vôbec,

alebo je jeho odôvodnenie zmätočné a nemá podklad vo veci.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. zo dňa 11. 06. 2014

porušil právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave

č. zo dňa 11. 06. 2014 a vracia mu vec na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 340,90 EUR , ktorú je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho

zástupcu... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd vyslovil, že napadnutým uznesením

krajského súdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

Podľa každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa si ústavný

súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ).

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa tvrdenia sťažovateľky je napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľky na nariadenie

predbežného opatrenia v súvislosti s ochranou jej práv vyplývajúcich zo zmluvy o nájme

nebytových priestorov v „OC EUROVEA“ uzatvorenej medzi sťažovateľkou ako nájomcom

a odporcom ako prenajímateľom, v rozpore s princípom legitímnych očakávaní vzhľadom

na predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu, ktorým predbežné opatrenie nariadil. Podľa

sťažovateľky mal krajský súd rozhodovať len v intenciách vyslovených najvyšším súdom

v uznesení sp. zn. z 31. marca 2014 a preskúmať len otázku existencie

prekážky litispendencie, resp. res iudicatae, keďže otázka odňatia možnosti konať pred

súdom bola posúdená najvyšším súdom.

V nadväznosti na výhrady sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu krajského súdu

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zdôrazňuje, že posúdenie podmienok

na nariadenie predbežného opatrenia patrí v zásade do výlučnej pôsobnosti všeobecných

súdov ( ). Ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti ( )

ústavný súd v zásade nie je oprávnený zasahovať do rozhodnutí o predbežných opatreniach,

keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, o to viac, že ide o rozhodnutia, ktoré

do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú konečným spôsobom (m. m.

). Ústavný súd posudzuje problematiku predbežných opatrení iba v celkom

ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení predbežného

opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných

okolností. Ústavný súd je súčasne vo svojej judikatúre zdržanlivý v prieskume uznesení,

ktorými sa len rozhoduje o predbežných opatreniach (). Ústavný súd môže

zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu,

že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný

rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

Krajský súd v napadnutom uznesení predovšetkým uviedol:

„Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu ako i vyjadreniami účastníkov konania

a zistil, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného

opatrenia.

Podľa ust. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia. Podľa ust. § 167 ods. 2 O. s. p, ak nie je ďalej ustanovené inak použijú sa

na uznesenie primerané ust. o rozsudku. Podľa ust. § 211 ods. 2 O. s. p, ak tento zákon

neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerané ustanovenia o konaní

pred súdom prvého stupňa.

Vychádzajúc z uvedeného bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu podstatným

oboznámenie sa so skutočnosťami uvádzanými odporcom v písomnom vyjadrení, ktoré sa

nachádza v spise.

Z obsahu spisu vyplýva, že po zmene návrhu sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi

a tretej osobe, zdržať sa akýchkoľvek stavebných a rekonštrukčných prác v priestoroch,

v ktorých prevádzkoval ako nájomca svoju podnikateľskú činnosť, zadávania akýchkoľvek

pokynov na realizáciu stavebných prác v priestoroch ako aj schvaľovania či iného strpenia,

dispozície s majetkom navrhovateľa, alebo jemu inak prislúchajúcim právam v priestoroch.

Zasahovanie do práva navrhovateľa vykonávať obchodné aktivity v priestoroch, a to

najmenej podľa rozsahu obchodných zvyklostí pre účel nájmu podľa zmluvy, obmedzovaniu

vstupu a prístupu návštevníkov alebo zákazníkov OC EUROVEA z verejných priestorov

centra do priestorov navrhovateľa, obmedzovanie a zásobovania a vybavovania priestorov

navrhovateľom, akéhokoľvek obmedzovania výkonu práv navrhovateľa podľa zmluvy,

manipulácie s technickými zariadeniami v priestoroch potrebných pre riadne užívanie

a ničím nerušený výkon nájomných práv navrhovateľa zo zmluvy a uzatváranie akýchkoľvek

iných zmlúv okrem zmlúv s navrhovateľom, ktorých predmetom je užívanie priestorov nie je

prípustné. Žiadal, aby spoločnosti Slovák Telekom bola uložená povinnosť až do

právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci určenia, že je neplatná výpoveď zo dňa 07. 08.

2013, zdržať sa akýchkoľvek stavebných prác a rekonštrukčných prác v priestoroch,

akýchkoľvek pokynov na zadávanie stavebných prác v priestoroch, ich schvaľovania a či

iného strpenia, dispozície s majetkom navrhovateľa, alebo jemu inak prislúchajúcim

umiestneným, v alebo pri priestoroch, zasahovania do práva navrhovateľa vykonávať

obchodné aktivity v priestoroch a to najmenej v rozsahu podľa obchodných zvyklostí podľa

účelu nájmu podľa zmluvy, obmedzovaniu vstupu a prístupu návštevníkov alebo zákazníkov

OC EUROVEA z verejných priestoroch z centra do priestorov, akéhokoľvek obmedzovania

výkonu nájomných práv podľa zmluvy, manipulácie s technickými zariadeniami

v priestoroch, potrebných na riadne užívanie ničím nerušený výkon nájomných práv

navrhovateľa zo zmluvy.

Navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol, že

v priestoroch, ktoré má navrhovateľ v nájme sa vykonávajú stavebné úpravy, ďalej došlo

k vypnutiu napájania mreží a k avizovanému svojvoľnému vyprataniu prevádzky.

Navrhovateľ vykoná v priestoroch stavebné úpravy za viac ako 150.000 Eur a táto

pohľadávka je spôsobilá na zápočet proti pohľadávke odporcu. Trval na tom, že

pohľadávka špecifikovaná vo výpovedi nájmu v čase doručenia výpovede neexistovala,

pretože zanikla započítaním s pohľadávkou navrhovateľa ako nájomcu. Uviedol, že

bezprostredne hroziaca ujma spočíva najmä v hrozbe ušlého zisku na predaji tovaru, najmä

trendovej kolekcie 2013 a nemožnosti realizácie obchodnej činnosti v prenajatých

priestoroch.

Tak ako už bolo uvedené súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia na základe tvrdení v návrhu, na základe obsahu listín predložených

navrhovateľom, ako i ďalšími účastníkom konania s tým, že v tomto štádiu konania

dokazovanie neprebieha, je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať, opodstatnenosť

predbežného opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom

predbežných opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba rýchlej procesnej ochrany či

úpravy pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené konanie vo veci

samej. Takéto dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho

núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Skúmanie podmienok pre vydanie predbežného

opatrenia, však nemá povahu dokazovania ako upravuje pri konaní vo veci samej.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy

dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred

jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie

konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov

osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia predbežného

nariadenia. Výsledkom takzvaného osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa

so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.

Osvedčenie je povinnosťou účastníka konania, ktorý žiada nariadenie predbežného

opatrenia. Tak ako už bolo uvedené pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia sa

nevykonáva dokazovanie tak ako v konaní vo veci samej, a preto je nevyhnutné, aby mal súd

možnosť posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

na základe skutočnosti uvádzaných v návrhu. Takisto však nemôže ísť v prípade návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia len o opísanie skutočností bez súčasného preukázania

dôvodov, ktoré by opodstatňovali nariadenie predbežného opatrenia. V prípade rozhodnutia

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa spolu s rozhodnutím doručujú druhej

strane aj listiny predložené navrhovateľom s tým, že aj návrh s prípadnými prílohami po

doručení odporcovi, resp. osobe predbežným opatrením dotknutej v zmysle § 76 ods. 2

, sa majú právo už takto k predloženým listinám vyjadriť, a to vo forme vyjadrenia,

resp. odvolania. V čase rozhodovania odvolacieho súdu vychádzal odvolací súd tak ako je

súd prvého stupňa z obsahu spisu a z predložených listinných dôkazov a tvrdení

navrhovateľa v danom čase. V čase rozhodovania odvolacieho súdu, po zrušení rozhodnutia

odvolacieho súdu dovolacím súdom, už odvolací súd má k dispozícií aj vyjadrenie odporcu

k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako aj uvedené určité skutočnosti, ktoré sú

pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podstatné. Odporca

v podanom vyjadrení namieta neopodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia najmä

z dôvodu, že v prípade nenariadenia predbežného opatrenia už navrhovateľovi nemôže

vzniknúť žiadna škoda a nenariadením predbežného opatrenia nedôjde k zásahu do výkonu

práv navrhovateľa z dôvodu, že počnúc dňom 28. 03. 2013 navrhovateľ predmet nájmu

neužíva, predajňu obuvi neprevádzkuje, ani v ňom nevykonáva žiadnu obchodnú aktivitu,

v predmete nájmu nemá žiadny tovar, nábytok a ani žiadne iné veci.

Po rozhodnutí odvolacieho súdu bola do spisu založená zápisnica súdneho exekútora

JUDr. Pavla Holíka zo dňa 23. 08. 2013, z ktorej vyplýva, že súdny exekútor v prospech

oprávneného – BEST DRINK s. r. o., Bratislava zabezpečil hnuteľné veci podliehajúce

exekučnému konaniu sp. zn. Ex 119/13, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške

102.000 Eur s prísl. Ako vyplýva z uvedenej zápisnice boli zabezpečené hnuteľné veci,

a odobraté 102 ks krabíc topánok, odobratý aj zvyšný tovar nájdený v predajni, nábytok,

ktoré všetky majú podliehať exekučnému konaniu.

Uvedený listinný dôkaz ako i ďalšie založené v spise nasvedčujú tomu, že v predajni

navrhovateľa, teda v predmete nájmu sa už nenachádzajú veci a zariadenia navrhovateľa,

a teda nie je tu už možná hrozba vypratania priestoru odporcom. Odporca okrem iného

uviedol, že dňom 21. 01. 2014, sám navrhovateľ započal vypratávať pôvodné zariadenie

predajne, o čom má nasvedčovať notárska zápisnica N 26/2014, Nz 3924/2014,

Nsr 1/3981/2014 zo dňa 03. 02. 2014, ktorá sa nachádza v spise. Taktiež, odporca namietal,

že v čase rozhodnutia odvolacieho súdu už priestory sú dávno zrekonštruované,

zrealizovala sa prestavba v prevažnej miere, a preto zakázať činnosť realizácie stavebných

úprav v daných priestoroch je tiež neopodstatnené.

Dovolací súd rozhodnutím zo dňa 31. 03. 2014 zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu

zo dňa 04. 10. 2013, keď mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom neskúmal

prekážku konania spočívajúcu v prekážke skôr začatého konania (littispendencia).

Z predložených listinných dôkazov však jednoznačne vyplýva, že v čase rozhodnutia

dovolacieho súdu, táto prekážka neexistovala, nakoľko konanie pred Okresným súdom

Bratislava I vedené pod sp. zn. bolo zastavené, a to práve z dôvodu, že

pred Okresnom súdom Bratislava II bolo vedené konanie o predbežné opatrenie v obsahovo

zhodnom znení a týkajúcich sa rovnakých priestorov, v ktorom bolo právoplatne nariadené

v odvolacom konaní uznesením krajského súdu č. k. -164 odporcovi aj

spoločnosti Slovák Telekom predbežné opatrenie. Keďže Krajský súd v Bratislave v konaní

sp. zn. ustálil, že bola preukázaná zhodnosť predmetu sporu a skutkových

okolností, od ktorých sa právo odvodzovalo, t. j. s určením neplatností výpovede odporcu

z nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom

a odporcom dňa 26. 03. 2010, na prenájom nebytového priestoru (LGF 17b predajne D. na

prízemí budovy OC EUROVEA so súpisným číslo..., na adrese...), preto Krajský súd v

Bratislave konanie pred Okresným súdom Bratislava I vedeným pod sp. zn.

zastavil, práve pre prekážku litispendencie. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 19. 11. 2013, čiže v čase pred rozhodnutím dovolacieho súdu.

Napriek tejto skutočnosti je v tomto štádiu konania potrebné skúmať odôvodnenosť

podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenie, pričom odvolací súd dospel

k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie sú splnené predpoklady pre

nariadenie predbežného opatrenia.

Po oboznámení sa s obsahom spisu ako i listinnými dôkazmi a vyjadrením účastníkov

konania, odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v tomto štádiu konania nepreukázal

dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nepreukázal potrebu

dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, keď v priebehu konania vyšli najavo nové

skutkové okolnosti, relevantné pre posúdenie opodstatnenosti návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia, preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol

vo veci nariadenia predbežného opatrenia vecne správne a rozhodnutie súdu prvého stupňa

s poukazom na ust. , s dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa ako

i z dôvodov vyššie uvedených ako vecne správne potvrdil.“

V nadväznosti na citované rozhodnutie považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že

aj v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť rešpektované

minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému

právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí

mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané

príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite

odôvodnené. Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces (, ).

Podľa (ďalej aj „OSP“) pred začatím

konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené

pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Ústavný súd ďalej poukazuje na to, že všeobecný súd predbežným opatrením

dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť

ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných

pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich

charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania,

lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd

dospel k záveru, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z konkrétnych okolností

posudzovaného prípadu v čase vyhlásenia svojho rozhodnutia a náležitým spôsobom

vyhodnotil všetky tie skutkové zistenia, ktoré boli nevyhnutné pre osvedčenie nevydania

predbežného opatrenia na ochranu sťažovateľky z titulu hroziacej ujmy zo strany odporcu

a vedľajšieho účastníka pri výkone jej práv vyplývajúcich zo zmluvy o nájme nebytových

priestorov, a tým aj odôvodnenosť nenariadenia predbežného opatrenia. Na tomto základe

krajský súd formuloval svoje skutkové a právne závery, ktoré sú podľa názoru ústavného

súdu vyčerpávajúce a nemožno ich považovať za arbitrárne, a preto sú z hľadiska dodržania

základných ústavnoprocesných princípov akceptovateľné a udržateľné. Krajský súd

dôsledne zvažujúc účel právnej úpravy predbežného opatrenia neposkytol ochranu

sťažovateľke v situácii, keď pre jej poskytnutie už neboli splnené zákonom vyžadované

podmienky, a preto odôvodnenie jeho rozhodnutia predstavuje dostatočný základ pre jeho

výrok.

Ústavný súd konštatuje, že princíp ochrany legitímnych očakávaní v kontexte

princípu právnej istoty, tak ako ho poníma sťažovateľka, t. j. v zmysle ochrany určitého

postupu a rozhodovania všeobecného súdu, ktoré tento orgán verejnej moci svojím

predchádzajúcim rozhodnutím vyvolal a podľa ktorého sťažovateľka určité rozhodnutie

mohla legitímne očakávať, nebol v danom prípade porušený. Najvyšší súd vo svojom

zrušujúcom rozhodnutí vydanom v rámci dovolacieho konania uviedol pokyny na ďalšie

zameranie pozornosti krajského súdu, avšak bez vyslovenia bezpodmienečného príkazu, ako

treba vec rozhodnúť. Na základe uvedeného ústavný súd považuje napadnuté uznesenie,

v ktorom krajský súd v zmysle právneho názoru vysloveného najvyšším súdom preskúmal

otázku existencie prekážky litispendencie, ako aj res iudicatae a na základe predložených

listín preukazujúcich zmenu skutkového stavu dospel k záveru o nenaplnení zákonných

predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia, za ústavne akceptovateľné.

Ústavný súd napokon dodáva, že predpokladom na záver o porušení základných práv

a slobôd je také ich porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné v činnosti súdu

pred začatím konania alebo v konaní o veci samej ( a nasl. a ), resp. ktoré

nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom

poriadku v spojitosti s predbežnými opatreniami. Zamietnutie návrhu na vydanie

predbežného opatrenia však nemôže samo osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti právneho názoru krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

medzi napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj práva podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť,

ktorá by po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne umožňovala

konštatovať jeho porušenie. Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2014