Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bf3/400396.388afb.pdf
PDF · 182.18 KB
No categories available
4Obdo/2/2014
Najvyšší súd 4 Obdo 2/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: A., s. r. o., so sídlom:
S., IČO: X., zast.: O. V., s. r. o., so sídlom: D., IČO: X., konajúca prostredníctvom svojho
konateľa, advokáta JUDr. M. V., proti odporcovi: B. E., a. s., so sídlom: P., IČO: X., zast.
advokátom JUDr. M. P., so sídlom: K., o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/152/2013, na
dovolanie odporcu a povinnej osoby - spoločnosti S. T., a. s., so sídlom: B., IČO: X., proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1Cob/304/2013-164 zo dňa 4. októbra 2013,
právoplatné dňa 23. októbra 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k.
1Cob/304/2013-164 zo dňa 4. októbra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II ako súd prvého stupňa uznesením č. k.
24Cb/152/2013-119 zo dňa 21. 08. 2013 zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie
predbežného opatrenia zo dňa 16. 08. 2013, prvostupňovému súdu doručený dňa 19. 08. 2013,
ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosti zdržať sa zasahovania
do práva navrhovateľa vykonávať obchodné aktivity, zdržať sa akejkoľvek dispozície
s tovarom, nábytkom a technickým vybavením potrebným na predaj tovaru, ako aj zdržať sa
akejkoľvek dispozície s materiálmi a súčasťami, ktoré sú výsledkom stavebných prác,
upravujúcich v návrhu špecifikovaný priestor z pôvodného holopriestoru na stav ku dňu
vydania rozhodnutia, a to až do momentu právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci určenia
neplatnosti výpovede odporcu zo dňa 07. 08. 2013 z nájomného vzťahu založeného nájomnou
zmluvou, uzatvorenou medzi navrhovateľom a odporcom dňa 26. 03. 2010 na prenájom
nebytového priestoru „L.“ predajne „D.“ na prízemí budovy „O.“ so súpisným číslom X. na
adrese P.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že odporca sa navrhovateľovi
snažil doručiť výpoveď z nájomného pomeru z dôvodu neplatenia nájomného s tým, že nájom
zanikne uplynutím desaťdňovej výpovednej lehoty. Súčasne ho odporca vyzval vypratať
a odovzdať mu prenajaté priestory najneskôr v posledný deň doby nájmu. Dôvodom
výpovede z nájmu malo byť neplatenie nájomného a poplatkov za služby spojené s užívaním
priestorov v celkovej výške 155 940,58 eur za obdobie od 16. 07. 2012 do 16. 04. 2013, ktoré
pohľadávky boli neuhradené po dobu viac ako jedného mesiaca. Navrhovateľ s výpoveďou
nájmu nesúhlasil. Tvrdil, že odporca vôbec nezohľadnil úhradu predmetných pohľadávok
v zníženej výške, keď odporca ako prenajímateľ poskytol navrhovateľovi za obdobie
od 01. 11. 2011 do 30. 09. 2012 zľavu na nájomnom. Navrhovateľ čiastkové úhrady
nájomného po 30. 09. 2012 odôvodnil nemožnosťou plnenia nájmu v pôvodnej výške
pre podstatné zníženie tržieb a obchodných možností spočívajúcich v tom, že O. má problémy
s návštevnosťou a kúpyschopnosťou návštevníkov. Tržby navrhovateľa z týchto dôvodov
klesli o viac ako 30% oproti prvému roku prevádzky obchodného centra. Navrhovateľ
uviedol, že splatná pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi, špecifikovaná vo výpovedi
v čase doručenia výpovede neexistovala, pretože zanikla započítaním s pohľadávkou
navrhovateľa ako nájomcu na vydanie protihodnoty, o ktorú sa zvýšila hodnota prenajatých
priestorov jeho rozsiahlymi stavebnými úpravami, ktoré realizoval po dobu 10 rokov.
Realizáciu stavebných úprav osvedčoval navrhovateľ zmluvou o budúcej zmluve, uzavretou
dňa 22. 06. 2009 medzi spoločnosťou C. S., spol. s r. o., IČO: X. a odporcom na výstavbu
centra, pričom zmluvou o postúpení práv a prevode povinností, uzavretou dňa 13. 01. 2010
medzi navrhovateľom, odporcom a menovanou spoločnosťou, vstúpil navrhovateľ do pozície
investora. Navrhovateľ poukazoval na vykonanie stavebných úprav v hodnote viac ako
150 000,-- eur. Za bezprostredne hroziacu ujmu navrhovateľ považoval hrozbu ušlého zisku
na predaji tovaru, najmä jeho trendovej kolekcie leta 2013, ktorá by mu vznikla vypnutím
napájania mreží a avizovaným svojvoľným vyprataním prevádzky. V návrhu vo veci samej sa
navrhovateľ mieni domáhať určenia neplatnosti výpovede z nájmu pre absenciu výpovedných
dôvodov a objektívnej nemožnosti plnenia.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že predpoklady na nariadenie predbežného
opatrenia splnené nie sú, pretože navrhovateľ výpovedný dôvod, t. j. nezaplatenie faktúr
vystavených odporcom v lehote splatnosti žiadnym spôsobom nespochybnil a nespochybnil
ani správnosť odporcom vystavených faktúr. Navrhovateľovi sa podľa súdu nepodarilo
osvedčiť tvrdené vykonanie stavebných úprav v prenajatých priestoroch v hodnote viac ako
150 000,-- eur, a teda ani tvrdenie o vzájomnom započítaní tejto protipohľadávky proti
pohľadávke odporcu na zaplatenie fakturovaného nájomného a odplaty za služby spojené
s užívaním prenajatého priestoru. Súd prvého stupňa mal za to, že samotná skutočnosť, že sa
navrhovateľ vo veci samej mieni domáhať určenia neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy,
sama osebe dôvod na obmedzenie práv odporcu ako vlastníka prenajatých priestorov
a na nariadenie predbežného opatrenia, nezakladá. Prvostupňový súd poukázal na dohodu
o rozhodcovskej doložke, obsiahnutú v nájomnej zmluve, podľa ktorej akýkoľvek spor
z nájomnej zmluvy alebo v súvislosti so zmluvou, bude rozhodovať v rozhodcovskom konaní
rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. O trovách
konania rozhodol súd prvého stupňa tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov
konania, pretože odporcovi, ktorý mal vo veci úspech, žiadne trovy nevznikli.
V zákonnej lehote na podanie odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa, podal
navrhovateľ odvolanie (č. l. 128 až 130) a následne doručil odvolaciemu súdu návrhy
na zmenu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a úpravu (rozšírenie) návrhu. V poradí
prvom (č. l. 144 až 146 ) v zmysle § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) žiadal predbežným opatrením nariadiť povinnosť aj spoločnosti S. T., a. s., IČO:
X., ako osobe odlišnej od účastníka konania, argumentujúc, že to možno od nej požadovať.
Ďalším písomným podaním, označeným ako „Úprava (rozšírenie) návrhu na rozhodnutie
odvolacieho súdu“ (č. l. 155 až 158), navrhovateľ žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu na
začatie konania v znení špecifikovanom v predmetnom podaní.
Postupujúc podľa § 95 ods. 1 O. s. p., Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací,
uznesením č. k. 1Cob/304/2013-164 zo dňa 04. 10. 2013, pripustil zmenu návrhu
navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia v nasledovnom znení:
Odporca je povinný do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci určenia, že je neplatná
výpoveď odporcu zo dňa 07. 08. 2013 z nájomného vzťahu na základe nájomnej zmluvy,
uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 26. 03. 2010 (ďalej len „Zmluva“)
na prenájom priestoru jednotky „L.“ predajne „D.“ na prízemí budovy „O.“ so súpisným
číslom X. na adrese P. (ďalej len „Priestory“), B. zdržať sa :
- akýchkoľvek stavebných a rekonštrukčných prác v Priestoroch,
- akýchkoľvek pokynov na zadávanie stavebných prác v Priestoroch, ich schvaľovania
či iného strpenia,
- dispozície s majetkom navrhovateľa alebo jemu inak prislúchajúcim umiestneným
v alebo pri Priestoroch,
- zasahovania do práva navrhovateľa vykonávať obchodné aktivity v Priestoroch, a to
najmenej v rozsahu podľa obchodných zvyklostí pre účel nájmu podľa Zmluvy,
- obmedzovania vstupu a prístupu návštevníkov a/alebo zákazníkov O. z verejných
priestorov centra do Priestorov,
- obmedzovania zásobovania a vybavovania Priestorov navrhovateľom,
- akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv navrhovateľa podľa Zmluvy,
- manipulácie s technickými zariadeniami v Priestoroch (najmä obmedzovania
prívodu elektrickej energie, využívania vzduchotechniky a vchodovej mreže)
potrebných na riadne užívanie a ničím nerušený výkon nájomných práv
navrhovateľa zo Zmluvy,
- uzatvárania akýchkoľvek iných zmlúv okrem zmlúv s navrhovateľom, ktorých
predmetom je užívanie Priestorov.
Spoločnosť S. T., a. s., B., IČO: X. je povinná do právoplatnosti rozhodnutia súdu
vo veci určenia, že je neplatná výpoveď odporcu zo dňa 07. 08. 2013 z nájomného vzťahu
na základe nájomnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 26. 03. 2010
na prenájom priestoru jednotky „L.“ predajne „D.“ na prízemí budovy „O.“ so súpisným
číslom X. na adrese P., B. zdržať sa :
- akýchkoľvek stavebných a rekonštrukčných prác v Priestoroch,
- akýchkoľvek pokynov na zadávanie stavebných prác v Priestoroch, ich schvaľovania
či iného strpenia,
- dispozície s majetkom navrhovateľa alebo jemu inak prislúchajúcim umiestneným
v alebo pri Priestoroch,
- zasahovania do práva navrhovateľa vykonávať obchodné aktivity v Priestoroch, a to
najmenej v rozsahu podľa obchodných zvyklostí pre účel nájmu podľa Zmluvy,
- obmedzovania vstupu a prístupu návštevníkov a/alebo zákazníkov O. z verejných
priestorov centra do Priestorov,
- obmedzovania zásobovania a vybavovania Priestorov navrhovateľom,
- akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv navrhovateľa podľa Zmluvy,
- manipulácie s technickými zariadeniami v Priestoroch (najmä obmedzovania prívodu
elektrickej energie, využívania vzduchotechniky a vchodovej mreže) potrebných
na riadne užívanie a ničím nerušený výkon nájomných práv navrhovateľa zo Zmluvy,
- výkonu nájomných a iných užívacích práv k Priestorom z akýchkoľvek zmlúv
uzavretých s odporcom alebo vyplývajúcich z takých zmlúv.
Súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci samej.
Následne Krajsky súd v Bratislave, po preskúmaní uznesenia súdu prvého stupňa
podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.,
napadnuté uznesenie postupom podľa § 220 O. s. p. zmenil, a to tak, že odporcovi uložil
povinnosť do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci určenia, že je neplatná výpoveď
odporcu zo dňa 07. 08. 2013 z nájomného vzťahu na základe nájomnej zmluvy, uzavretej
medzi navrhovateľom a odporcom dňa 26. 03. 2010 (ďalej len „Zmluva“) na prenájom
priestoru jednotky „L.“ predajne „D.“ na prízemí budovy „O.“ so súpisným číslom X. na
adrese P. (ďalej len „Priestory“), B. zdržať sa:
- akýchkoľvek stavebných a rekonštrukčných prác v Priestoroch,
- akýchkoľvek pokynov na zadávanie stavebných prác v Priestoroch, ich schvaľovania
či iného strpenia,
- dispozície s majetkom navrhovateľa alebo jemu inak prislúchajúcim umiestneným
v alebo pri Priestoroch,
- zasahovania do práva navrhovateľa vykonávať obchodné aktivity v Priestoroch, a to
najmenej v rozsahu podľa obchodných zvyklostí pre účel nájmu podľa Zmluvy,
- obmedzovania vstupu a prístupu návštevníkov a/alebo zákazníkov E. z verejných
priestorov centra do Priestorov,
- obmedzovania zásobovania a vybavovania Priestorov navrhovateľom,
- akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv navrhovateľa podľa Zmluvy,
- manipulácie s technickými zariadeniami v Priestoroch (najmä obmedzovania prívodu
elektrickej energie, využívania vzduchotechniky a vchodovej mreže) potrebných
na riadne užívanie a ničím nerušený výkon nájomných práv navrhovateľa zo Zmluvy,
- uzatvárania akýchkoľvek iných zmlúv okrem zmlúv s navrhovateľom, ktorých
predmetom je užívanie Priestorov.
Rovnako spoločnosti S. T., a. s., IČO: X., uložil povinnosť do právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci určenia, že je neplatná výpoveď odporcu zo dňa 07. 08. 2013 (ďalej
len „Zmluva“) z nájomného vzťahu na základe nájomnej zmluvy, uzavretej medzi
navrhovateľom a odporcom dňa 26. 03. 2010 na prenájom priestoru jednotky „L.“ predajne
„D.“ na prízemí budovy „O.“ so súpisným číslom X. na adrese P. (ďalej len „Priestory“), B.
zdržať sa:
- akýchkoľvek stavebných a rekonštrukčných prác v Priestoroch,
- akýchkoľvek pokynov na zadávanie stavebných prác v Priestoroch, ich schvaľovania
či iného strpenia,
- dispozície s majetkom navrhovateľa alebo jemu inak prislúchajúcim umiestneným
v alebo pri Priestoroch,
- zasahovania do práva navrhovateľa vykonávať obchodné aktivity v Priestoroch, a to
najmenej v rozsahu podľa obchodných zvyklostí pre účel nájmu podľa Zmluvy,
- obmedzovania vstupu a prístupu návštevníkov a/alebo zákazníkov O. z verejných
priestorov centra do Priestorov,
- akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv navrhovateľa podľa Zmluvy,
- manipulácie s technickými zariadeniami v Priestoroch (najmä obmedzovania prívodu
elektrickej energie, využívania vzduchotechniky a vchodovej mreže) potrebných
na riadne užívanie a ničím nerušený výkon nájomných práv navrhovateľa zo Zmluvy.
Súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia podať návrh na začatie konania vo veci samej. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania vo výške 66,-- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ užíval ako nájomca
priestory nachádzajúce sa v oddychovej a zábavnej časti rozostavaného polyfunkčnéno domu
2
E., jednotka č. L. na zníženom prízemí s výpočtovou plochou 176 m, a to na základe
nájomnej zmluvy, uzavretej s odporcom dňa 26. 03. 2010. Odporca listom zo dňa
07. 08. 2013 túto nájomnú zmluvu vypovedal, a to z dôvodu neplatenia nájomného
navrhovateľom a porušovania povinností, vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Výpovedná
doba mala uplynúť desiatym dňom po doručení výpovede odporcom navrhovateľovi.
Navrhovateľ tvrdil, že ukončenie nájomného pomeru výpoveďou je neplatné, pretože
výpovedné dôvody uvedené odporcom neexistujú, keďže pohľadávky odporcu voči
navrhovateľovi titulom nájomného zanikli započítaním protipohľadávky navrhovateľa voči
odporcovi z titulu nákladov vynaložených navrhovateľom na stavebné úpravy prenajatého
priestoru. V predmetnom prípade sa navrhovateľ vo veci samej bude domáhať určenia, že
nájomný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom trvá. Z uvedeného mal odvolací súd
za zrejmé, že spornou otázkou je samotná výpoveď z nájmu nebytových priestorov, sporná je
aj otázka vzniku dlhu na nájomnom a jeho existencia, keď odporca v rozpore s tvrdeniami
navrhovateľa popiera zánik pohľadávky, vyplývajúcej z nájmu kompenzáciou s nákladmi,
ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s prestavbou nebytových priestorov, na úhrade
ktorých navrhovateľ trvá. Odvolací súd zdôraznil, že dokazovanie vo veci rozhodnutia
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa nevykonáva v takom rozsahu, ako v konaní
vo veci samej, preto tieto otázky budú s konečnou platnosťou vyriešené až v konaní vo veci
samej.
Odvolací súd ďalej poukázal na to, že navrhovateľ vykonával rekonštrukčné práce
v nebytových priestoroch s vedomím odporcu a odporca s rekonštrukciou nebytových
priestorov súhlasil. Mal za nepochybné, že odporca jednoznačne trval na vyprataní priestorov,
ktoré sú predmetom nájmu, ako i na odstránení rekonštrukcie, ktorá bola vykonaná
navrhovateľom v prenajatých priestoroch a v ktorých vykonáva svoju podnikateľskú činnosť -
predaj spotrebného tovaru. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že je
potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania, keď z doposiaľ predložených dokladov
vyplýva, že odporca má záujem o vypratanie navrhovateľa z predmetných priestorov
a o odstránenie rekonštrukcie. Uviedol, že bez nariadenia predbežného opatrenia by nastal
taký stav, ktorý by v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej nebolo možné
vrátiť do pôvodného stavu, existujúceho pred konaním o nariadenie predbežného opatrenia.
Odvolací súd preto zastal názor, že v danom prípade navrhovateľ preukázal dôvodnosť
podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako i potrebu dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania, pretože preukázal vznik nájomného vzťahu k predmetným
priestorom a osvedčil dôvodné pochybnosti, týkajúce sa platnosti výpovede z nájmu, a to
predovšetkým svojím tvrdením o existencii kompenzabilnej protipohľadávky voči odporcovi
titulom nákladov vynaložených na stavebné úpravy priestorov, ktorej existencia s poukazom
na definíciu prác nájomcu v nájomnej zmluve je preukázaná, ako aj poukazom na obsah
výpovede nájomnej zmluvy, v ktorej odporca žiada o vypratanie priestoru bez odstraňovania
akýchkoľvek stavebných úprav priestoru a nakoniec aj poukazom na fotodokumentáciu
pripojenú k návrhu. Odvolací súd mal za to, že zásah do výkonu vlastníckeho práva v danej
miere nie je neprimeraný ochrane, ktorá sa vo forme nariadenia predbežného opatrenia
poskytne navrhovateľovi.
Vo vzťahu k spoločnosti S. T., a. s., ktorá v čase od vydania rozhodnutia súdom
prvého stupňa do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní navrhovateľa, začala v priestore
prenajatom nájomcovi realizovať stavebné úpravy, odvolací súd uviedol, že pôvodná obava
navrhovateľa pred svojvoľným vyprataním priestoru odporcom, resp. pred neoprávneným
zásahom do práva navrhovateľa užívať priestor, sa transformovala na obavy z ohrozenia
výkonu súdneho rozhodnutia, keď predmetný priestor sa toho času nachádza vo faktickej
držbe tretej osoby, ktorá si ho prispôsobuje stavebnými úpravami k užívaniu. Odvolací súd
mal za to, že navrhovateľom uvádzané podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana, týkajúca sa zdržania takého konania tretej osoby, ktoré spočíva
v zamedzení realizácie stavebných prác v priestore prenajatom navrhovateľom, ako aj konania
súvisiaceho s obmedzovaním užívania priestorov navrhovateľovi realizovaním stavebných
prác, sú dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi navrhovateľa, že pokračovanie
činnosti tretej osoby v predmetných priestorov vedie k takému nezvratnému stavu, že
akékoľvek užívanie priestorov navrhovateľom by sa v budúcnosti stalo nemožným s ohľadom
na faktické zmeny, ktoré budú v priestore zrealizované. Poukázal na účel predbežného
opatrenia, ktorým je, aby ohrozený účastník mohol spor začať alebo v začatom spore nerušene
pokračovať, teda uplatňovať svoj nárok bez toho, aby sa obával, že dĺžka súdneho konania
umožní iný ako nútene nerealizovateľný výsledok.
Odvolací súd nepovažoval nariadenie predbežného opatrenia za dôvodné v časti,
v ktorej navrhovateľ žiadal uložiť tretej osobe povinnosť zdržať sa obmedzovania
zásobovania a vybavovania priestoru, pretože tieto úkony možno zahrnúť pod uloženú
povinnosť zdržať sa zasahovania do práva navrhovateľa vykonávať obchodné aktivity
v priestore. Za dôvodné nepovažoval ani uložiť tretej osobe povinnosť zdržať sa výkonu
nájomných a iných užívacích práv k priestoru z akýchkoľvek zmlúv, uzavretých s odporcom
alebo vyplývajúcich z takých zmlúv, keďže takéto opatrenie by nutne zahŕňalo aj právne
kroky vykonané na ochranu záujmov a práv tretej osoby.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení
s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania,
spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia
a za odvolanie proti zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa v celkovej výške 66,--
eur.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 10. 2013.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala v zákonom stanovenej lehote dovolanie
spoločnosť S. T., a. s. (ďalej tiež ako „povinná osoba“), ktorá jeho prípustnosť odôvodnila
existenciou vád konania podľa § 237 písm. d/ O. s. p. (v tej istej veci sa už prv začalo
konanie) a podľa § 237 písm. f/ O. s. p. tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu sa jemu, ako
aj odporcovi odňala možnosť pred súdom konať (č. l. 407 až 410).
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 237 písm. d/ O. s. p. povinná osoba
uviedla, že odvolací súd rozhodoval o nariadení predbežného opatrenia voči nej na základe
podania navrhovateľa, ktoré mu bolo doručené dňa 12. 09. 2013, ako aj následného podania,
ktoré mu bolo doručené dňa 17. 09. 2013, a to v rámci prejednania odvolania navrhovateľa
voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Okrem uvedených podaní však navrhovateľ podal
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa ukladali povinnosti povinnej osobe,
aj na Okresný súd Bratislava I, a to podaniami, ktoré boli menovanému okresnému súdu
doručené v dňoch 11. 09. a 19. 09. 2013. Navrhovateľ sa návrhmi, adresovanými Okresnému
súdu Bratislava I domáhal, aby predbežným opatrením boli povinnej osobe uložené rovnaké
povinnosti, uloženie ktorých navrhoval aj v rámci návrhov adresovaných odvolaciemu súdu,
pričom v návrhoch adresovaných Okresnému súdu Bratislava I, ako aj v návrhoch
adresovaných odvolaciemu súdu, vychádzal z rovnakého skutkového základu. Zároveň
v oboch konaniach sa jednalo o rovnakých účastníkov, ako aj o rovnakú inú osobu ako
účastníci konania, ktorej bola povinnosť ukladaná. Z dôvodu, že konanie na Okresnom súde
Bratislava I sa začalo skôr, má povinná osoba za to, že v zmysle § 83 O. s. p. toto konanie
bránilo tomu, aby vo veci konal Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. povinná osoba
namietla, že v predmetnom konaní nemala možnosť uplatňovať svoje procesné práva a tým sa
brániť voči podaným návrhom navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. Namietla,
že pred doručením uznesenia odvolacieho súdu nebola o konaní, ktoré vydaniu tohto
uznesenia predchádzalo, informovaná. Až spolu s uznesením odvolacieho súdu jej boli
doručené návrhy navrhovateľa, na základe ktorých odvolací súd rozhodol o nariadení
predbežného opatrenia voči spoločnosti S. T., a. s. Povinná osoba sa tak nemohla k návrhom
navrhovateľa pred nariadením predbežného opatrenia vyjadriť a keďže uznesenie odvolacieho
súdu je rozhodnutie, ktorým sa konanie končilo a voči ktorému nebolo možné podať
odvolanie, nemohla sa voči nemu povinná osoba ani účinne brániť. Tvrdí, že hoci je takýto
postup možno formálne v súlade s ust. § 75 O. s. p., uvedeným postupom boli porušené jej
ústavné práva, ako aj dôležité zásady občianskeho súdneho konania. Poukázaním na čl. 152
ods. 4, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“)
povinná osoba namietla, že postupom odvolacieho súdu bola porušená ústavou garantovaná
rovnosť účastníkov konania (§ 18 O. s. p.), pretože odvolací súd rozhodoval len na základe
návrhov a tvrdení navrhovateľa, ku ktorým sa povinná osoba nemohla vyjadriť.
V ďalšom povinná osoba namietla porušenie zásady dvojinštančnosti konania, pretože
o nariadení predbežného opatrenia, ktorým boli uložené povinnosti povinnej osobe, sa
rozhodovalo len v jednom stupni s tým, že toto rozhodnutie nebolo možné preskúmať
v druhom stupni.
Skutočnosť, že povinná osoba sa počas celého konania pred vydaním uznesenia
odvolacieho súdu nemohla k veci vyjadriť, spôsobila, že povinná osoba nemohla namietať ani
miestnu nepríslušnosť súdu prvého stupňa na rozhodovanie o návrhoch navrhovateľa.
Poukázaním na § 74 ods. 2 O. s. p. povinná osoba vyjadrila názor, že vo veci konajúci
prvostupňový súd by o veci samej nebol miestne príslušný rozhodovať jednak preto, že podľa
dohody medzi navrhovateľom a odporcom mal spory z ich nájomnej zmluvy rozhodovať
rozhodcovský súd, a jednak preto, že ak by aj spor rozhodoval všeobecný súd, miestne
príslušným by bol Okresný súd Bratislava I. Týmto bolo porušené jej právo podľa čl. 48
ods. 1 Ústavy SR, ktorý ustanovuje, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Na základe vyššie uvedených tvrdení povinná osoba dovolaciemu súdu navrhla, aby
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila
náhradu trov dovolacieho konania.
K dovolaniu povinnej osoby sa písomne vyjadril aj odporca, a to podaním zo dňa
29. 11. 2013, prvostupňovému súdu doručené dňa 03. 12. 2013 (č. l. 513), v ktorom
s návrhom povinnej osoby súhlasil, z dôvodu ktorého navrhol uznesenie odvolacieho súdu
zrušiť.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie aj
odporca (ďalej tiež ako „dovolateľ“), argumentujúc vadou konania podľa § 237 písm. f/
O. s. p. (č. l. 441 až 451).
Odporca namietol, že odvolací súd svojím postupom porušil základné zásady
vyjadrené v §§ 2 a 3 a ďalších ustanoveniach O. s. p. Tvrdí, že odvolací súd pri svojom
rozhodovaní postupoval v rozpore so zásadou zákonnosti v konaní a potlačil právnu istotu
odporcu, ako aj tretej osoby pri aplikácia práva, nakoľko pri právnom posúdení veci
neprihliadal na relevantné hmotné právo, vzťahujúce sa na vec a hmotné právo neaplikoval.
Rovnako má za to, že odvolací súd o nariadení predbežného opatrenia rozhodol napriek tomu,
že v danom prípade už po právnom posúdení skutočností, tvrdených navrhovateľom v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia bez potreby ďalšieho dokazovania vyplýva, že základné
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia nemohli byť naplnené. Tvrdí, že odvolací
súd v odvolacom konaní nesprávne pripustil zmenu návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a jeho rozšírenie, postupujúc tak v rozpore s ust. § 95 O. s. p. Odvolaciemu súdu
vytkol, že mu nedal možnosť vyjadriť sa k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
k odvolaniu navrhovateľa, ani ďalším jeho návrhom (zmena návrhu a úprava návrhu), a to
napriek tomu, že predbežné opatrenie v takom rozsahu, ako ho súd nariadil, predstavuje
neprimeraný zásah do práv odporcu. V neposlednom rade namietol, že rozhodnutie
odvolacieho súdu o nariadení predbežného opatrenia je konečné, v dôsledku čoho nemá
možnosť sa proti zásahu do svojich práv účinne brániť na súde, vyvrátiť tvrdenia
navrhovateľa dôkazmi a skutočnosťami, ktoré navrhovateľ vo svojich podaniach podľa
názoru odporcu zamlčal.
Odporca tvrdí, že navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
zo dňa 16. 08. 2013 osvedčil iba skutočnosť, že medzi ním a odporcom existoval záväzkovo -
právny vzťah, a to nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 26. 03. 2010.
Neosvedčil však žiadnu zo skutočností, ktorými odôvodňuje nariadenie predbežného
opatrenia, najmä však dôvodnosť svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, t. j. právo nájmu v dôsledku neplatnej výpovede odporcu. V ďalších svojich
návrhoch - zmena návrhu a rozšírenie návrhu, obidve zo dňa 11. 09. 2013 osvedčil iba
skutočnosť, že v predmetných nebytových priestoroch sa uskutočňujú práce nového nájomcu
- spoločnosti S. T., a. s.
V ďalších častiach svojho dovolania sa odporca vyjadril k tvrdeniam navrhovateľa
o zániku jeho dlhu v dôsledku nemožnosti plnenia, ako aj o zániku záväzku v dôsledku
započítania, s poukazom na ktoré odvolaciemu súdu vytkol, že ak by správne aplikoval
relevantné hmotné právo na posúdenie tvrdení, uvádzaných navrhovateľom v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, nemohol by prijať záver, že je nanajvýš osvedčená
skutočnosť, že výpovedný dôvod - dlh odporcu vo výške 155 940,58 eur neexistuje a že
navrhovateľ by bol v konaní vo veci samej, v ktorom by sa domáhal neplatnosti výpovede
z uvádzaných dôvodov, pravdepodobne úspešný. Odporca ďalej poukázal na to, že pokiaľ nie
je osvedčená dôvodnosť navrhovateľovho nároku, o ktorého ochranu žiada, pre nariadenie
predbežného opatrenia nie je vôbec rozhodujúce, či navrhovateľ vo svojich ďalších
podaniach, týkajúcich sa zmeny a rozšírenia návrhu, preukázal pokračujúce práce
v predmetných nebytových priestoroch alebo nie.
Vo vzťahu k namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom odporca odvolaciemu
súdu vytkol, že tento svojím postupom, ktorým v odvolacom konaní pripustil zmenu návrhu
a rozšírenie návrhu navrhovateľa, porušil ust. § 95 O. s. p. a odporcovi a tretej osobe tým
znemožnil výkon ich procesných práv za účelom riadnej obrany voči návrhom navrhovateľa.
Odporca poukázal na to, že v čase od vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa o zamietnutí
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (dňa 21. 08. 2013) sa podstatne zmenili skutkové
okolnosti (t. j. v predmetných nebytových priestoroch sa po ich vyprataní a odovzdaní
novému nájomcovi ako oprávnenému detentorovi vykonávali rekonštrukčné práce nového
nájomcu), o ktoré navrhovateľ opiera dôvodnosť vydania predbežného opatrenia a domáha sa
uloženia nových povinností odporcovi a tretej osobe. Z dôvodu nového skutkového stavu
a nových skutkových okolností však má odporca za to, že navrhovateľ mal podať
na prvostupňový súd nový návrh na nariadenie predbežného opatrenia, smerujúci jednak voči
odporcovi, ako aj voči tretej osobe - novému nájomcovi. Namiesto podania nového návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia však navrhovateľ riešil túto situáciu podaním návrhu
na zmenu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a rozšírením návrhu, v ktorých rozšíril
skutkové okolnosti na preukázanie dôvodnosti svojho nároku a podstatne zmenil petit
rozhodnutia, ktorého vydania sa domáhal. Poukazujúc na povahu konania o nariadenie
predbežného opatrenia má odporca za to, že nie je možné návrh na nariadenie predbežného
opatrenia meniť v zmysle § 95 O. s. p., nakoľko nejde o konanie vo veci samej. Odvolací súd
nemal zmenu návrhu pripustiť, ale mal rozhodnúť o vylúčení tejto „novej“ veci na samostatné
konanie a rozhodnúť mal iba o odvolaní navrhovateľa. Následne odporca poukazom na § 95
ods. 2 O. s. p. vyslovil názor, že odvolací súd mal rozhodnúť o nepripustení zmeny návrhu
a rozšírenia návrhu navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ v týchto podaniach uviedol nové
skutkové okolnosti a zmenil petit rozhodnutia, vydania ktorého sa domáha. Tým, že odvolací
súd rozhodol o pripustení zmeny návrhu a na základe aj nových skutkových okolností, ktoré
neboli predmetom posudzovania v prvostupňovom konaní a neboli ani predmetom odvolania
navrhovateľa, nariadil predbežné opatrenie a odporcovi, ako aj tretej osobe uložil nové
povinnosti, „urobil“ z dvojinštančného konania jednoinštančné. Rozhodnutie súdu je tak
konečné a nie je voči nemu možné brániť sa riadnymi opravnými prostriedkami.
Argumentujúc uvedeným odporca tvrdí, že odvolací súd jemu, ako aj tretej osobe odňal právo
konať pred súdom.
Odporca má za ďalej za to, že odvolací súd nepostupoval správne aj z dôvodu, že
pokiaľ pripustil zmenu návrhu a rozšírenie návrhu navrhovateľa, mal túto zmenu a rozšírenie
návrhu doručiť do vlastných rúk odporcovi a tretej osobe na vyjadrenie pred pripustením
zmeny. Tým, že tak neurobil, ako aj s poukazom na „zmenu“ dvojinštančného konania
na jednoinštančné, porušil zásadu rovnosti účastníkov v konaní. Rozhodnutie odvolacieho
súdu, ktoré je konečné, a ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že predbežné
opatrenie nariadil, tak vychádza len z tvrdení jedného účastníka konania, ktoré sú v rozpore
s hmotným právom.
Na základe vyššie uvedených tvrdení odporca navrhol, aby dovolací súd dovolaním
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil, resp. aby uznesenie odvolacieho súdu zmenil
tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa č. k. 24Cb/152/2013-119 zo dňa 21. 08. 2013 potvrdí
ako vecne správne. Súčasne si odporca uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 228,91
eur.
S dovolaním odporcu vyjadrila súhlas aj povinná osoba vo svojom písomnom podaní
zo dňa 05. 12. 2013, prvostupňovému súdu doručené dňa 09. 12. 2013 (č. l. 520 - 521)
a dovolaciemu súdu navrhla, aby dovolaniu odporcu vyhovel.
K dovolaniu odporcu sa vyjadril aj navrhovateľ, a to písomným podaním zo dňa
18. 12. 2013, prvostupňovému súdu doručené v rovnaký deň (č. l. 561 - 562), v ktorom
dovolaciemu súdu navrhol dovolanie odporcu odmietnuť. Súčasne si uplatnil náhradu trov
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), súčasne osoba povinná -
spoločnosť S. T., a. s., ktorej práva nariadené predbežné opatrenie obmedzuje
a priamo do nich zasahuje, obidvaja zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) najskôr skúmal, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Z príslušných ustanovení O. s. p. je zrejmé, že dovolaním ako jedným z mimoriadnych
opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave,
ktorým zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu navrhovateľa na nariadenie
predbežného opatrenia s tým, že súčasne pripustil jeho zmenu.
V ustanoveniach § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. sú uvedené rozhodnutia odvolacieho
súdu vydané v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak
v prípade, ak je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené
uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), alebo ak odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/
O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), ďalej ak ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak
ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239
ods. 3 O. s. p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu sa týka predbežného opatrenia,
vo veci ktorej s poukazom na vyššie citované ust. § 239 ods. 3 O. s. p., dovolanie prípustné
nie je.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 242
ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy
na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie),
neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania
smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale skúmal tiež, či v konaní odvolacieho
súdu nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),
ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť
rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/
až písm. g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak
dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle
§ 237 O. s. p. pritom nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že
k vade vymenovanej v tomto ustanovení došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto
procesnej vade skutočne došlo.
Obidvaja dovolatelia namietli procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. f/
O. s. p., tvrdiac, že postupom odvolacieho súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom,
povinná osoba naviac namietla vadu konania podľa § 237 písm. d/ O. s. p., prípustnosť ktorej
odôvodnila poukázaním na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I, v ktorom sa
na základe návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, menovanému okresnému súdu
doručené v dňoch 11. a 19. 09. 2013, navrhovateľ voči jej osobe domáhal uloženia rovnakých
povinností, akých sa domáhal vo svojich návrhoch, odvolaciemu súdu doručených v dňoch
12. a 17. 09. 2013. Zdôraznil, že v obidvoch konaniach navrhovateľ vychádzal z rovnakého
skutkového základu, ide o rovnakých účastníkov konania, ako aj rovnakú povinnú osobu.
Existencia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I zakladá podľa názoru povinnej
osoby prekážku prv začatého konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O. s. p.) alebo prv začatého
konania (§ 83 O. s. p.) je jednou z neodstrániteľných prekážok konania a bráni tomu, aby vec,
o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, alebo prv začalo konanie, bola opäť prejednaná.
Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby
dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O. s. p.).
Účelom predbežného opatrenia je zabezpečiť predbežnú (dočasnú) úpravu pomerov
účastníkov konania alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. I keď
rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej,
má pre osoby dotknuté týmto súdnym rozhodnutím závažné dôsledky. V záujme ich právnej
istoty zákon predchádza tomu, aby v tej istej veci (v tomto prípade o tom istom návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia) bolo predbežné opatrenie nariadené niekoľkokrát alebo
aby o tom istom návrhu boli vydané rozdielne (protichodné) rozhodnutia. Tento účel
zabezpečuje Občiansky súdny poriadok negatívnou podmienkou konania - požiadavkou, aby
rozhodnutiu nebránila prekážka veci začatej v zmysle § 83 O. s. p. alebo právoplatne
rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. I keď sú tieto ustanovenia zaradené v tretej časti
Občianskeho súdneho poriadku („Konanie v prvom stupni“), je na dosiahnutie účelu zákona
sledovaného inštitútom predbežného opatrenia potrebné aplikovať ich primerane aj v konaní
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania. Prekážka právoplatne
rozhodnutej veci alebo prv začatého konania však platí len potiaľ, pokiaľ je daná „totožnosť
veci“. Túto charakterizujú totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania, pričom obidva tieto
znaky musia byť naplnené súčasne. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý
nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe
ktorých bol uplatnený, t. j. ide o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci
z rovnakých skutkových okolností. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je samo osebe
významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr.
ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia). Tých istých
účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia
účastníkov (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie), ktorí sú (boli) účastníkmi už
skončeného konania alebo prv začatého konania. Pokiaľ chýba čo i len jeden z uvedených
znakov, nejde o tú istú vec, a teda skoršie rozhodnutie alebo prebiehajúce iné konanie
prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prv začatého konania zakladať nemôže.
O prekážku veci právoplatne rozhodnutej veci alebo prv začatého konania nejde
v prípade, ak v novom konaní síce ide o právny vzťah medzi tými istými účastníkmi, avšak
uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, než ktoré tu boli v čase pôvodného konania
a ku ktorým došlo až neskôr. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci
alebo prv začatého konania, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol, resp. je predmetom
konania, posúdený po právnej stránke.
Vo vzťahu k prekážke prv začatého konania (resp. právoplatne rozhodnutej veci),
dovolací súd z obsahu spisu zistil, že na Okresnom súde Bratislava I sa pod sp. zn.
26Cb/159/2013 viedlo, resp. vedie konanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia. V predmetnej veci menovaný okresný súd návrhu vyhovel a nariadil predbežné
opatrenie, a to svojím uznesením č. k. 26Cb/159/2013-177 zo dňa 20. 09. 2013, fotokópia
ktorého je založená na č. l. 204 a 205 spisu. Z jeho obsahu vyplýva, že konanie v označenej
veci sa týka rovnakých účastníkov s rovnakým procesným postavením, a to spoločnosti A., s.
r. o., so sídlom: S., IČO: X., na strane navrhovateľa a spoločnosti B. E., a. s., so sídlom: P.,
IČO: X., na strane odporcu. Predmetom obidvoch konaní je návrh navrhovateľa na nariadenie
predbežného opatrenia pred začatím konania. Okresný súd B. I označeným uznesením uložil
spoločnosti S. T., a. s., IČO: X., povinnosť do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci
určenia, že trvá nájomný vzťah, ktorý vznikol na základe nájomnej zmluvy zo dňa
26. 03. 2010 (ďalej ako „Zmluva“), uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom a ktorého
predmetom sú nebytové priestory jednotky „L.“ nachádzajúce sa na zníženom prízemí
polyfunkčného domu E. so súpisným číslom X. (ďalej ako „Priestory“), zdržať sa:
- akýchkoľvek stavebných a rekonštrukčných prác v Priestoroch,
- akýchkoľvek pokynov na zadávanie stavebných prác v Priestoroch, ich schvaľovania
či iného strpenia,
- dispozície s majetkom navrhovateľa alebo jemu inak prislúchajúcim umiestneným
v alebo pri Priestoroch,
- zasahovania do práva navrhovateľa vykonávať obchodné aktivity v Priestoroch, a to
najmenej v rozsahu podľa obchodných zvyklostí pre účel nájmu podľa Zmluvy,
- obmedzovania vstupu a prístupu návštevníkov alebo zákazníkov O. z verejných
priestorov centra do Priestorov,
- obmedzovania zásobovania a vybavovania Priestorov navrhovateľom,
- akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv navrhovateľa podľa Zmluvy,
- manipulácie s technickými zariadeniami v Priestoroch (najmä obmedzovania prívodu
elektrickej energie, využívania vzduchotechniky a vchodovej mreže) potrebných
na riadne užívanie a ničím nerušený výkon nájomných práv navrhovateľa zo Zmluvy,
- výkonu nájomných a iných užívacích práv k priestorom akýchkoľvek zmlúv
uzavretých s odporcom alebo vyplývajúcich z takýchto zmlúv.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je dôvodné sa domnievať, že v obidvoch
porovnávaných konaniach je daná totožnosť účastníkov konania, ako aj totožnosť predmetu
konania. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol Okresnému súdu Bratislava
I doručený dňa 23. 08. 2013, návrhy na zmenu, resp. rozšírenie návrhu navrhovateľa boli
Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu doručené v dňoch 12. a 17. 09. 2013.
V uvedenom uznesení Okresný súd Bratislava I v odôvodnení taktiež uviedol na stane 2, že
uznesením OS Bratislava I zo dňa 04.09 2013 č. k. 26Cb/159/2013-103 OS bolo taktiež
nariadené predbežné opatrenie odporcovi, ktoré sa však v spise nenachádza. Z obsahu spisu
však nie je jednoznačné, v akom štádiu sa konanie na Okresnom súde Bratislava I nachádza,
preto je dovolací súd toho názoru, že odvolací súd sa mal zaoberať tým, či vo veci nie je daná
minimálne prekážka prv začatého konania, ak nie aj prekážka veci právoplatne rozhodnutej.
Na obe prekážky je potrebné prihliadať v každom štádiu konania a ich existencia má
za následok, že konanie musí byť zastavené v ktoromkoľvek štádiu konania. Keďže odvolací
súd sa uvedenými skutočnosťami nezaoberal, má dovolací súd za to, že rozhodol predčasne,
bez zistenia relevantných, na vec sa vzťahujúcich skutočností z obsahu spisu súvisiaceho
s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/159/2013.
Vo vzťahu k námietkam obidvoch dovolateľov spočívajúcich v ich tvrdení o odňatí
možnosti konať pred súdom z dôvodu, že nemali možnosť sa vyjadriť k návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, ani k jeho zmene, či rozšíreniu, naviac že zmena návrhu nie je
prípustná v odvolacom konaní, dovolací súd poukazuje na účel inštitútu predbežného
opatrenia, pri nariadení ktorého sa dôraz kladie na zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany
ohrozených práv, a to aj na úkor zistenia skutočného stavu veci, a to do takej miery, že zákon
nevyžaduje doručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na vyjadrenie druhému
účastníkovi (resp. niekomu inému než účastníkovi) a ani výsluch účastníkov. Súd rozhoduje
na základe tvrdení v samotnom návrhu a obsahu listín predložených navrhovateľom s tým, že
návrh aj s prípadnými prílohami doručuje odporcovi, resp. osobe predbežným opatrením
dotknutej v zmysle § 76 ods. 2 O. s. p., až súčasne s uznesením, ktorým o návrhu rozhodne.
Preto pokiaľ namietané listiny pred rozhodnutím o predbežnom opatrení, resp. odvolaní proti
nemu dovolateľom doručené neboli, súd im možnosť konať pred súdom neodňal. Rovnako
nemožno za odňatie možnosti konať pred súdom považovať postup odvolacieho súdu
pri rozhodovaní (pripustení) zmeny návrhu, nakoľko zákon takúto možnosť pripúšťa.
„Prípustnosť zmeny návrhu na začatie konania (žaloby) podľa ust. § 95 ods. 1 O. s. p. sa
neobmedzuje len na konanie pred súdom prvého stupňa, ale v zmysle § 211 O. s. p. možno
tento návrh zmeniť aj pred odvolacím súdom, ak sú pre takúto zmenu splnené zákonné
podmienky. V zmysle § 95 ods. 2 O. s. p. súd by nepripustil zmenu návrhu iba, ak by v čase
zmeny návrhu na začatie konania už bolo vykonané dokazovanie, ktoré by nemohlo byť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Zákon pritom neohraničuje uplatnenie zmeny
návrhu len na konanie vo veci samej, a teda nevylučuje ju podať aj v konaní o nariadenie
predbežného opatrenia.
Vzhľadom na vyššie uvedený nedostatok konania spočívajúci v nedostatočnom zistení
existencie prekážky konania, dovolací súd podľa § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 4 veta
za bodkočiarkou O. s. p., dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym
názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.), vysporiada sa s vytknutými
vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie
náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. V novom rozhodnutí rozhodne
aj o trovách odvolacieho konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0 .
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 31. marca 2014
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová