Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 564/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra

2014 predbežne prerokoval sťažnosť A. C., zastúpenej advokátom Mgr. Petrom

Kubovičom, HKP Legal, s. r. o., Sasinkova 6, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2014 doručená sťažnosť A. C. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr.

Petrom Kubovičom, HKP Legal, s. r. o., Sasinkova 6, Bratislava, vo veci namietaného

porušenie jej základných práv podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„... sťažovateľka podala v októbri roku 1997 návrh na vysporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. ...

Konanie bolo na Okresný súd Dunajská Streda vedené pod sp. zn. .

Od podania návrhu samotného do rozhodnutia vo veci samej ubehli takmer celé štyri roky.

Proti... rozsudku podala sťažovateľka... odvolanie. ...

Odvolací súd návrhu sťažovateľky vyhovel a uznesením zo dňa 25. 09. 2002, sp. zn.

napadnutý rozsudok prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd Dunajská Streda v tejto veci opätovne rozhodol až dňa 06. 03. 2008,

teda s odstupom takmer šiestich rokov.

Opravným uznesením zo dňa 25. 11. 2008 potom opravil výrok o výplate finančného

vyrovnania v písomnom vyhotovení rozsudku tak, že tak doplnil pôvodne chýbajúcu sumu

vyrovnania...

Proti... rozsudku podala... odvolanie... navrhovateľka...

Krajský súd v Trnave... rozsudok súdu prvého stupňa uznesením zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Od uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 29. 10. 2009, sp. zn.

, nebolo vo veci ďalej konané a rozhodnuté až do roku júla 2013.

Z uvedených skutočností vyplýva, že Okresný súd Dunajská Streda právoplatne

rozhodol v predmetnom konaní po viac než štyroch rokoch a to bez zavinenia na strane

sťažovateľky.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Listiny základných práv

a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu

Dunajská Streda porušené.

2. Sťažovateľke... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

3.000,- EUR..., ktoré jej je Okresný súd Dunajská Streda povinný vyplatiť na účet

advokátskej kancelárie HKP Legal, s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

3. Okresný súd Dunajská Streda je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia...

sťažovateľke... v sume 340,90 EUR... na účet advokátskej kancelárie HKP Legal, s. r. o...

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa

a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených

zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a po overení

aktuálneho stavu konania na okresnom súde dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je

zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo svojej

stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľa (, ). Zároveň zo stabilizovanej judikatúry ústavného

súdu v nadväznosti na takto vymedzený účel označeného práva vyplýva, že ochranu

základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48

ods. 2 , listiny, resp. právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému

súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte mohlo dochádzať

a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte mohla trvať (napr. m. m. ,

, , ).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci

sťažovateľa Miroslava Mazureka proti Slovenskej republike.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovanie sťažnosti na okresnom súde

zistil, že okresný súd vo veci rozhodol už 17. októbra 2013 rozsudkom sp. zn.

(ďalej len „rozsudok okresného súdu“). Sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu

odvolanie, ktoré však podaním doručeným okresnému súdu 26. marca 2014 vzala späť.

Z uvedeného dôvodu Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -617 z 30. júla

2014 konanie zastavil.

Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd nielenže v čase podania sťažnosti ústavnému

súdu (sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 11. augusta 2014) nekonal, ale nebolo

možné ani predpokladať, že by v merite veci v budúcnosti opätovne mohol konal vzhľadom

na späťvzatie odvolania sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že vydaním prvostupňového rozsudku a postúpením veci

krajskému súdu okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony

na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, a to pred doručením jej sťažnosti

ústavnému súdu. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto

záležitosť možno posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná

úloha okresného súdu pri odstraňovaní stavu právnej neistoty sťažovateľky skončila

rozhodnutím vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z uvedeného vyplýva,

že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už nemohol žiadnym ústavne

relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda

nemohol ani porušovať sťažovateľkou označené práva podľa ,

ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2014