Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 583/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť P. J., zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Lukáčom,

Hlavná 19, Prešov, pre namietané porušenie jeho základného práva vlastniť majetok

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 25. septembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. decembra 2013 doručená sťažnosť P. J. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané

porušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“), základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa

ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 25. septembra 2013 (ďalej aj napadnutý rozsudok“).

Sťažovateľ uviedol, že predložená sťažnosť súvisí s vecou vedenou ústavným súdom

pod sp. zn. , v ktorej tento nálezom z 23. júna 2011 okrem iného zrušil

rozsudok krajského súdu sp. zn. z 21. apríla 2010 [ktorým potvrdil rozsudok

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) č. k. -329 z 21. októbra 2009

vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 33 328 € s príslušenstvom] a vec mu vrátil na ďalšie

konanie po tom, ako zistil, že:

„Krajský súd sa v odôvodnení napadnutej časti rozsudku (vo vzťahu k parcelám

č. 1506 až č. 1511 a č. 1518/2-4) obmedzil v súvislosti s vecným posúdením nároku

sťažovateľa (zaplatenie peňažnej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia) len na posúdenie

charakteru predmetných nehnuteľností (pozemkov) a konštatovanie o tom, čo sa na týchto

nehnuteľnostiach nachádza a akým spôsobom ich žalovaný v rozhodnom období užíval

(resp. neužíval), a aj to bez náležitého odôvodnenia (o čo toto skutkové zistenie oprel a aké

právne úvahy ho viedli k takémuto právnemu záveru, pozn.), pričom nepreskúmal

komplexne sťažovateľove vecné námietky a nezaujal k nim právne závery...

Krajský súd sa napadnutej časti namietaného rozsudku v zásade obmedzil len

na strohé skonštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia

okresného súdu, pričom sa nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami

sťažovateľa.“

Následne „súd prvého stupňa medzitýmnym rozsudkom sp. zn.

z 29. 07. 2011 rozhodol, že sťažovateľovi patrí právo voči žalovanému na vydanie

bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti parc. č. 1518/1 - orná pôda o výmere

2

15.467 m, vedenej na LV č... k. ú..., za obdobie od 24. 10. 2005 do 27. 12. 2006 a to

z dôvodu užívania predmetnej nehnuteľnosti žalovaným v rozhodnom období, vlastnícky

patriacej právnej predchodkyni žalobcu, ako verejného priestranstva, ktoré bolo predmetom

verejného užívania.

Uznesením Krajského súdu v Prešove z 30. 11. 2011 sp. zn. , v spojení

s opravným uznesením z 02. 05. 2012 sp. zn. , bol zrušený rozsudok Okresného

súdu v Prešove zo dňa 21. 10. 2009 sp. zn. vo výroku o zamietnutí žaloby

do sumy 33.328,- EUR s príslušenstvom, ako aj medzitýmny rozsudok zo dňa 29. 07. 2011

a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesením sp. zn.

z 02. 05. 2012 Krajský súd v Prešove opravil odôvodnenie uznesenia z 30. 11. 2011 sp. zn.

...

Okresný súd Prešov vec opätovne prejednal a rozsudkom sp. zn.

zo 16. 11. 2012 žalobu sťažovateľa opätovne zamietol. Krajský súd v Prešove sťažnosťou

napadnutým rozsudkom sp. zn. z 25. 09. 2013 potvrdil rozsudok Okresného

súdu Prešov sp. zn. zo 16. 11. 2012 vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy

16.434,73 EUR“ a „v prevyšujúcej časti, vo výroku o zamietnutí žaloby, t. j. nad sumu

16.434,73 EUR rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.“.

V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd okrem iného

uviedol:

„Pokiaľ ide o parcely č. 1506 až 1511, na ktorých sa nachádzajú bytové domy,

súpisné č..., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytových jednotiek, je

potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ v predmetnej veci

aplikoval ustanovenie

Na predmetných parcelách sa nachádzajú bytové domy pod súpisným číslom..., tieto

sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytových jednotiek, pričom byty boli do

vlastníctva týchto vlastníkov bytov prevedené v rokoch 1994 až 2000, ako o tom svedčia

listy vlastníctva vzťahujúce sa na predmetné byty, ako aj zmluvy o prevode bytov

do vlastníctva fyzických osôb.

Ako správne konštatuje súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 23 zákona

č. , vzniklo týmto zákonom vo vzťahu k predmetným parcelám právo

zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníkov jednotlivých bytov v predmetných

bytových domoch, pričom žalovaný v rozhodnom období k týmto parcelám nevykonával

žiadne vecné právo.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nie je v danom prípade osobou pasívne

legitimovanou, vo vzťahu ku ktorej by bolo možné si uplatňovať nárok týkajúci sa náhrady

za užívanie predmetných parciel titulom vecného bremena, pokiaľ toto zaťažuje

nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcovi v zmysle ..

Žalovaný teda predmetné parcely (č. 1506 až 1511, LV č..., kat. úz...) neužíval

a nemal z tohto užívania žiaden prospech...

Takto uplatnený nárok žalobcu nie je možné priznať aj z toho dôvodu, že nároky

smerujúce k náhrade za užívanie nehnuteľností, na ktorých bolo zriadené vecné bremeno

podľa , je možné kvalifikovať len ako jednorazové.

Touto problematikou sa zaoberalo aj spoločné zasadnutie občianskoprávneho

kolégia a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, ktoré dospelo k záveru,

že bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok

obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby bol

obohatený plnil svoje povinnosti (porovnaj R 25/1986). Niet dôvodu nevzťahovať uvedené

pravidlo aj na stav, ak obohatený vrátane verejnoprávneho subjektu využila pozemok

bez právneho dôvodu na účely komunikácie (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR

sp. zn. z 25. 10. 2006, podľa ktorého povinnosť poskytovať náhradu

vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, platí pre vlastníka stavby bez ohľadu na to,

akým spôsobom svoje vlastnícke právo využíva. Podstatné nie je ani to, či užívanie stavby

prináša zisk).

Primeranú náhradu za bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd podľa

okolností konkrétneho prípadu. Medzi okolnosti, ktoré môžu determinovať výšku náhrady,

patrí aj odplata za užívanie porovnateľného pozemku v odplatných zmluvných vzťahoch.

o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom

usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie

územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo súčinnosťou od 01. 03. 2009

k zriadeniu vecného bremena na pozemky zastavané komunikáciami a užívanie pozemkov

zastavaných komunikáciami nie je od účinnosti tohto zákona bez právneho dôvodu.

Uvedený zákon explicitne neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena. Niet

však žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného

pozemnou komunikáciou priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad

upravujúcich inštitút vecného bremena a to do času, kým sa vlastníkovi neposkytne podľa

tohto zákona náhradný pozemok, alebo kým sa neskončí konanie o pozemkových úpravách.

Vo vzťahu k parcelám č. 1506 až 1511, zapísaných na LV č..., kat. úz..., nejde síce o totožnú

problematiku, avšak problematiku podobnú, a to so zreteľom na to, že nároky žalobcu

uplatňované v predmetnom konaní je potrebné posudzovať podľa zásad o bezdôvodnom

obohatení.

Ani predmetné stanovisko spoločného zasadnutia kolégií Krajského súdu v Prešove

nehovorí nič o tom, že by odškodnenie za zriadenie vecného bremena malo mať charakter

opakujúcej sa náhrady, tak ako je to požadované v predmetnom konaní.

Z. z. v ustanovení § 23 ods. 5 citovaného zákona, rieši vo forme vecného bremena vzťah

medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi bytov v obytných domoch, nachádzajúcich sa

na týmto pozemkoch a to v záujme uspokojovania bytovej potreby občanov, ktorá

je nepochybne vo verejnom záujme.

Náhrada za takto vzniknuté zákonné vecné bremeno nie je vylúčená, avšak nemá

charakter opakujúceho sa plnenia so zreteľom na charakter vecného bremena, ako aj

s poukazom na výpočet náhrady za vecné bremeno v zmysle vyhl. č. , ktorá

zakotvuje náhradu za vecné bremeno vo forme jednorazového plnenia.

So zreteľom na to, že žalobca v tomto konaní jednorazovú náhradu neuplatňuje,

je to ďalší dôvod (okrem absencie vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného v tomto

konaní) pre zamietnutie žaloby, tak ako to správne urobil súd prvého stupňa.

Preto postupom podľa odvolací súd v tejto časti rozsudok ako

vecne správny potvrdil, pričom z hľadiska vyčíslenia uplatňovanej sumy, tento nárok

predstavuje sumu 16.434,73 Eur...“

Podľa názoru sťažovateľa „namietané konanie krajského súdu nevykazuje také

postupy, ktoré by jednoznačne dali odpoveď na sťažovateľom predložené námietky. Záver

oboch súdov o základnej otázke nastolenej sťažovateľom v merite veci, o určenie, či existuje

obmedzenie vlastníckeho práva a o kompenzáciu vzniknutého obmedzenia vlastníckeho

práva, nebol rozhodnutiami vyriešený. Porušovateľovo rozhodnutie vykazuje znaky

arbitrárnosti.“.

Na základe uvedených skutočností preto žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo P. J. vlastniť majetok, podľa článku 20 ods. 4 Slovenskej

republiky a podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, základné právo

na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a podľa článku 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu majetku

podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 25. 09. 2013, porušené

bolo.

3. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 25.09.2013 sa zrušuje

a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť P. J. trovy konania pozostávajúce z

trov právneho zastúpenia vo výške 331,14 €...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa vlastniť

majetok podľa a podľa listiny, základného práva na súdnu

ochranu podľa a podľa listiny, práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 25. septembra 2013, konkrétne

jeho výrokom, ktorým v konaní o náhradu za užívanie nehnuteľností potvrdil rozsudok

okresného súdu č. k. -904 zo 16. novembra 2012 o zamietnutí žaloby

sťažovateľa do sumy 16 434,73 €. Sťažovateľ sa domnieva, že napadnuté rozhodnutie

„vykazuje znaky arbitrárnosti“.

Keďže sťažovateľovi je už nálezu č. k. -46 z 23. júna 2011

(ale aj z iných rozhodnutí, pozn.) známa judikatúra ústavného súdu týkajúca sa jeho

oprávnenia preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov vo vzťahu

k obsahu práv, porušenie ktorých v sťažnosti namieta, nepovažoval v danom prípade

za účelné túto duplicitne citovať.

Ústavný súd však pripomína, že nespokojnosť sťažovateľa s právnym posúdením

veci všeobecným súdom sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti ním vydaného rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia

činnosť ústavného súdu (, , , ) rešpektuje

názor, podľa ktorého právo na spravodlivé súdne konanie nemožno stotožňovať

s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

Pri predbežnom prerokovaní danej veci ústavný súd dospel k názoru, že sťažnosť

sťažovateľa je práve takéhoto charakteru, pričom z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho

dôvodu na spochybnenie právneho záveru krajského súdu vyjadreného v napadnutom

rozhodnutí, t. j. že „pokiaľ súd prvého stupňa v tejto časti (vo vzťahu k parcelám č. 1506

až 1511, pozn.) žalobu zamietol, postupoval správne, a to z vyššie uvedených dôvodov

absencie pasívnej legitimácie na strane žalovaného v tomto konaní vo vzťahu k tomuto

nároku, ako aj z dôvodu, že ide o nárok, vo vzťahu ku ktorému sa možno domáhať

jednorazového plnenia, zatiaľ čo žalobca požadoval náhradu vo forme opakovaného

plnenia“. Krajský súd postupoval v zmysle predchádzajúceho nálezu ústavného súdu,

pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nachádzajúceho sa na s. 10 – 11 vyplýva,

že „kľúčové námietky“ sťažovateľa vo vzťahu k ďalším parcelám budú na základe

zrušujúceho (t. j. druhého) výroku rozhodnutia krajského súdu opätovne preskúmané

okresným súdom. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť ako celok bez

ďalšieho odôvodnenia odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014